Mám 43 rokov a v priebehu posledných piatich rokov som stratila štyroch blízkych ľudí. Prvým bol môj švagor , ktorý odišiel náhle na zlyhanie srdca. Bola to pre nás veľká bolesť sa zmieriť stým, že v mladom veku nás opustil, po dvoch rokoch na to to bola jeho mama čiže moja svokra, ktorá si prešla dlhoročnou chorobou. Tri mesiace po nej odišla moja babka, ktorá už mala pekný vek .Bolo toho na mňa veľa, zrazu prísť o tak blízkych ľudí. Musela som byť oporou manželovi nakoľko to bol jeho brat a mama, ktorú mal nesmierne rád. A takisto aj mne veľmi chýbajú, lebo sme mali dobrý vzťah a zostalo zrazu prázdne miesto.. Prešiel odvtedy istý čas, stále na nich myslím akoby som stále čakala že sa niekde stretneme že sme len teraz neni spolu. Znovu prežívam veľký smútok, pred dvomi týždňami som sa musela rozlúčiť s mojou dobrou kamarátkou, ktorá bola dlhodobo chorá, bola v mojom veku. Plakala som a nevedela prestať, všetko sa mi to vrátilo ...žiaľ za každým mojim blízkym, nový žiaľ za kamarátkou a množstvo myšlienok, výčitiek a otázok v hlave. Bol deň pohrebu, ktorý som celý preplakala a citila som veľkú krivdu, keby bol niekto koho môžem obviniť možno by to pomohlo, ale takto? Zrazu sa vo mne niečo zlomilo už neviem plakať, len veľmi smútim a som z toho nešťastná, v depresii. Chcela som ešte s každým toľko vecí prebrať, zažiť a už sa to nedá... Neviem ako sa mám z tým zmieriť, rozprávam sa s nimi v duchu s mojimi blízkymi čo ma už navždy opustili, neviem ako to mám už zvládnuť.
