Potrebujem asi len pokecať s niekým o tom všetkom. Trpím bulímiou už 6.rok, sem tam niekoľko mesačné pauzy boli, no bez následného úspechu. Momentálne som v tom až po uši. Často bývam sama doma, tak si asi viete predstaviť, ako vyzerá môj deň. Pokiaľ si vopred nenaplánujem deň, som len doma a som schopná vraciať aj 6 krát za deň. V podstate aj keď naši prídu domov, tak to robím. Nepočujú ma, robím to ozaj potichu. Raz mi na to moja mama a sestra prišli, tak som na určitú dobu prestala, aby boli spokojné a netrápili sa. No vrátila som sa k tomu opäť. Teraz o tom nik nevie, dokonca ani môj priateľ, s ktorým som už druhý rok. Na jednej strane chcem, aby mi s tým niekto pomohol, no hanbím sa o tom s niekým rozprávať. Stále si nahováram, že sa z toho dokážem dostať sama, no posledné dni sú ozaj plné depresie a beznádeje. Bulímia už veľa toho zničila v mojom živote a ja nechcem, aby v tom pokračovala. Pomôžte!
Bulímia mi ničí život
Antiana ty si inak j*bnuta.Koho zaujima to ze strebes len kavu...Spamataj sa a najdi si uz psychiatra ty trubka.
Obsmrdas tu kazdy den a furt pises to iste.Trapna si.Tebe treba cez papulu nahadzat kazdy den lebo nevies co od nudy!!! Brzda!
Janska, jasné že Žužulik sa tomu teší, veď čo si budeme nahovárať,veď je tiež anorektička, poznáme to...aj ja som teraz schudla, mám 40,6 kg a poviem úprimne, strašne sa tomu teším, a hlavne chcem aby sa moja hmotnosť začínala číslicou 3, nech tam je aspoň tých 39,9 kg...žužulik, Ty vôbec nie si "zhrozená a vystrašená" ako píšeš, Ty sa tešíš a užívaš si to, keď je to číslo stále menšie a menšie...v tomto sú anorektičky a bulimičky rovnaké, ako "cez kopirák"...
Hovoríš, že si sa zľakla váhy.. zľakla a zároveň sa tešíš ? a pocit keď sa ideš postaviť na váhu je taký, že nechceš aby tam bolo tých čísel viac ?... ak si začala znova, ide o to, lebo sa vyhýbaš jedlu a odbemdzuješ sa kým ťa to nedoženie do záchvatu prejedania sa ? a potom mš v hlave to, že z toho nechceš pribrať, tak to ideš dať von?... alebo to je preto, lebo je to závislosť na jedle a nevieš prestať jesť? ... úprimne si odpovedz na otázky.. ak budú kladné tie prvé, tak si musíš priznať, že stále Ti ide o postavu a to, že nechceš pribrať ovplyvňuje celé tvoje konanie, aj tvoje bulimicke záchvaty.. nedá sa ti pomôcť, ak nespravíš prvý krok a nepriznáš si to... vlastne dá sa ti pomôcť. môžem ti to opakovať nonstop, kým sa Ti to nedostane do každej bunky tvojho tela ...
Zdravim vsetky kocky, ktore bojuju proti bulimiu. Pisem po dlhej dobe. Opat sa akosi do toho zamotavam. Pred mesiacom moja hmotnost klesla na 43 kil. Obcasnym zvracanim a celkovo malym prisunom potravy, bola som vystresovana, nervna, normalne pred vycestovanim do zahranicia. Zostala som zhrozena a vystrasena. Tak malo som nevazila uz poriadne dlhu dobu. Momentalne som v zahranici. Myslela som si, ze tu uplne stopnem moje bulimicke zachvaty, no pred dvomi tyzdnami som zacala opat. Nie je to sice ako kedysi, ze niekolkokrat denne, no i tak som sklamana sama zo seba :( Co robit?
Ahojtee :) ...
Dievčatá, ak by ste chceli.. tak náhodou....
guzyova.blog.sme.sk
Môj blog, ako sa liečim ja ...
paprickaaa
Chcem poďakovať za podporu! Málo ľudí nás chápe, resp veľa ľudí nás súdi, keďže nevedia, ako sa cítime, čím si prechádzam. Nechcem zase povedať, že potrebujeme byť ľutované, no bolo od teba veľmi pekné, že si sa k tomu vyjadrila, i keď ničím takým netrpíš.
Ahojte babule :)
čítam si vaše fórum a nedá mi nezareagovať. Ja sa rovno priznám, že som nemala s týmto nikdy problém, patrím k tým šťastným ženám, ktoré sú vysoké a štíhle a môžu zjesť čokoľvek a tony a aj tak nepriberú. Ale ja sa tu nechcem vysmievať to určite nie, len som sa chcela podeliť o skúsenosť, 11 rokov som bola baletkou a samozrejme, že niektoré baby sa spustili presne na takúto cestu, a môžem vám povedať že vy ste aspoň fajn, že si to viete priznať samy pred sebou, myslím že to je dosť podstatný krok. Tie moje "spolutanečníčky" sa z toho dostali, ale naozaj to bola náročná cesta a v prvom rade sa musíte páčiť samej sebe, lebo ak nebudete so sebou spokojné vy, tak to nemá zmysel. Ak o tom nikto nevie a nechcete ísť k psychiatrovi alebo k psychológovi, tak by som sa zdôverila osobe ktorej najviac verím, aby mi s tým pomohla a bude vám oporou, ste veľmi mladé baby a tieto poruchy majú dosť vážne následky. Ja viem, že mi napíšete že o tom nič neviem, ale zažila som takýchto porúch dosť a aj som bola urážaná, osočovaná a pod. takže baby veľa síl a určite s tým niečo robte, hlavne kvôli SEBE
LadyOpium toto ist emusim robit aj ja...chodit vracat mimo domu ak mama je doma... prosim ta dala by si mi na seba kontakt ?
žužulík2875 to s tou zubnou kefkou sa stalo aj mne ..a viackrat.. katastrofa :/
