Sme zasnubeni uz dlhsie, a vcera sme sa zrazu dohodli na termine svadby, ma byt o rok. Zareagovala som velmi hlupo, normalne som sa zlakla. Asi sa ho to dotklo-neviem preco som tak zareagovala, dnes rano ked som sa zobudila, mala som chut si otrieskat hlavu o stenu.
Stalo sa Vam to?
Zlakla som sa svadby
čo sme odpustili a s čím sme sa vyrovnali, na to už netreba myslieť. Lebo sa človek môže vrátiť tam kde bol... Keď mne niečo také príde na myseľ, tak hneď ako si to uvedomím tak to odmietnem a začnem vedome premýšľať nad niečím iným, osožným :)
Som od neho mladsia par rokov, a je moj prvy chlapec. On mal uz nejake dievcata predo mnou, kvoli comu som sa na zaciatku vztahu trapila. Bola som ta, co mala vo vztahu radsej. Teraz je to uz vsetko ok, uz som vyrovnana, a viem, ze ma ma rad najviac ako vie. no akosi to na mna vcera dolahlo a prisli spomienky hlavne na tie zle stranky z minulosti, a tak som sa zlakla.Ano, som odhodlana a viem, ze budu aj svetle aj tmavsie dni.
pred svadbou mám rešpekt, pretože to beriem zodpovedne a vážne. Takže sa na ňu aj teším, ale som si vedomá aj jej vážnej stránky, pretože k čomu sa zaviažem nebude vždy ľahké.
Ale ak si sa toho vyslovene zľakla, no neviem, naozaj nevieš prečo? Možno si nad tým predtým primálo rozmýšľala?
Si v sebe vo vnútri naozaj rozhodnutá, že tvoj snúbenec je ten človek, ktorého chceš robiť šťastným? Pre ktorého si ochotná sa obetovať?
Možno vďaka tomu momentu zľaknutia sa nad tým viac zamyslíš a lepšie pripravíš na manželstvo.
Ja som sa zlakla aj zasnub, ktore planoval moj priatel, ale to som bola mladunka, az moc na zasnubenie. A svadba ? Ja neviem ako by som reagovala. Mozno uz v pohode, neviem .
Nie. Ale asi by si si mala premysliet co ozaj chces.