Úzkosť, vnútorný nepokoj, strach, nespavosť

Mám 20 rokov a nikdy pred tým som takýto stav nemala ani nezažila. Mám problémy z krčnou chrbticou a beriem na to lieky dorsiflex, midocalm. Minulý týždeň mi neurologička predpísala perorálny roztok Acuver kedže som sa sťažovala na točenie hlavy. Akonáhle som mala tento stav tak som okamžite vysadila lieky, pretože som si myslela že sú to nejaké vedlajšie účinky. Tento stav mi presnejšie začal minulý týždeň 8.3.2014 v sobotu. Chystala som sa von z priateľom a pred zrkadlom som sa malovala a chytil ma pocit strachu, úzkosti dokonca triašky, nevedela som čo sa somnou deje. Chcela som stretnutie z priateľom zrušiť ale nakoniec som chytila taký strach že som sa s ním musela stretnúť aj tak. Vtedy som mu vonku plakala že neviem čo sa to somnou odrazu deje, cítim nepokoj úzkosť, beznádej. V noci nespím lebo sa bojím že zase príde na mňa taký stav. Ked už zaspávam vždy ma trhne a zobudím sa a potom mi búši srdce, mám čudný pocit v bruchu a cítim triašku. Od vtedy každé ráno ked vstanem som spotená, trasiem sa a som zmätená že čo ja vlastne dneska budem robiť, že neviem čo zo sebou. Nič ma nebaví aj ked sa cez deň snažím niečim zamestnať len aby som sa zase neocitla pri TV na gauči v depkách v strachu že neviem čo zo sebou. Ked som išla von z bratom normálne ma chytila panika ísť von, ale to som sa prekonala. Som doma z bratom a ked ráno moja mama odchádza do roboty normálne mám pocit smútku. Keď už neviem čo zo sebou tak plačem a prosím boha o pomoc. Tiež nemám chuť do jedla, ale aj tak jem a prekonávam sa pretože som aj tak chudá a jesť musím! aj keby si to mám napchať cez riť! Oporu vidím v priateľovi a mamine. Priateľovi som aj vravela že sa chcem konečne vrátiť do normálu pretože toto nie som JA, ako pred tým. Mám aj zníženú schopnosť vnímania okolia, proste som ako keby vo vlastnom svete. Ak sa bavím na túto tému som čulá ale ak sa bavím na tému ktorá ma nezaujíma tak som kvázi ako keby vo vlastom svete. Ale vnímam aj okolie ale som ako keby v takom útlme. Preto ma trápi že ked budem takto chodiť von z priateľom tak ja nechcem byť takto zahladená inde a čakať nato kedy ma chytí zase taký stav. Vôbec sa ani nesmejem čo som sa pred tým každý deň škerila. Stres nemám mať z čoho a nemám ani dôvod na stres ale je pravda že veľa stresujem. Ked sa večer všetcia vrátia domov tak som relatívne v pohode ked sa rozprávam z mamkou alebo cez mobil z priateľom. Ale akonáhle som sama tak už behajú myšlienky že čo ak v noci zase nezaspím, čo budem robiť, a proste celkovo taký nepokoj že neviem čo zo sebou. Chcem sa toho čím skôr zbaviť kým je to ešte čerstvé dnes to mám 6 deň. A chcem sa už konečne poriadne aj vyspať a nie sa báť že nezaspím. Pekne vás prosím poradte mi, za každú radu budem veľmi vďačná .