Neviem ako zacat. Mam 2 rocneho synceka, byvame s mm sami. Co ma trapi su moji rodicia.
Vzdy som si s nimi vychadzala a aj vychadzam, ale zda sa mi, ze sa zmenili? Sama neviem....
Vzdy ked pridem ku nim tak im vadi, ze moj syncek im tam robi bordel, hovoria mi, ako a co mam robit,
Porovnava ma hlavne moj otec s dcerami jeho kamaratov, ze oni maju deti tak naucene a preco moj
syn ma este plienky, preco nerozprava, ked im upecem kolac , alebo uvarim vzdy je to zle dochutene.
Ked chcem maleho nedajboze postrazit mali ho raz a to som bola iba nakupit, tak nemozu....Mam pocit, ze im moj
syncek vadi, preco mna porovnavaju, uz som sa minule nahnevala, ked mi mama hovorila preco mu dovolim jest v obyvacke u mna doma,
tak som jej povedala nech sa do mna nestara . Je to aj u Vas? Najviac mi vadi, ze mna a moje dieta porovnavaju s uplne
cudzimi ludmi, hlavne moj otec...Uz som mu raz povedala, ked mu vadi, ze im tam maly vyhadzuje hracky a robi bordel, tak ku nim
nemusim ani chodit a , bol ticho,.
Tak som tam nebola aj mesiac, ale ani nezavolali ako sa mame, ci nieco nepotrebujeme...je mi z toho velmi smutno, trapi ma
ked vidim ako si iny stary rodicia uzivaju svoje vnucatka a moji rodicia, pritom byvame od seba par km, nemaju zaujem o nic ani o mna
ani o moje dieta emoticon emoticon emoticon Nie som nahnevana len to tak rani.
Rodicia maju 55 rokov , mamka pracuje otec je nezamestany,a ked som len zo zartu raz povedala, ze si moze aspon vnucika uzivat, tak sa
zasmial, ze on ma inu robotu.. emoticon
Ja a moji rodicia
- Od akej chvíle sa podľa teba zmenili? Zmenili sa správaním aj k iným ľuďom? V iných situáciách?
- Úplne vždy, keď tam prídeš im vadí bordel, ktorý robí tvoj syn? Alebo iba niekedy? A čo je tým bordelom? A podľa teba je to bordel či nie? Majú rodičia právo na to, že by im mal bordel vadiť?
- Vadí ti, že ti hovoria, čo a ako máš robiť? Vždy? Vo všetkom? V akých situáciách Ti radia?
- Povedala si otcovi, ako sa cítiš, keď ťa porovnáva s inými?
- A prečo má tvoj syn ešte plienky a nerozpráva, keď má už dva roky?
Túto otázku sa ťa pýta opakovane? A čo ti vadí na tom, že sa ťa to pýta? Aké máš pri tom pocity?
- Takže, vždy, ale úplne vždy, keď uvaríš alebo upečieš, je to zle dochutené? Alebo málo dochutené? Je to aj podľa teba dochutené tak, že možno by to chutilo lepšie, ak by si tam pridala viac ....? Je možné jedlo dochutiť?
- Viackrát si od nich chcela, aby ti malého postrážili a oni vždy niečo mali?
- Opýtala si sa ich, či im tvoj synček vadí? Priamo?
- Ty si jej odpovedala, nech sa do teba nestará. Prečo si jej neodpovedala, prečo mu dovolíš v obývačke jesť?
- A v závere porovnávaš ty iných starých rodičov s tvojimi, a pritom sa sťažuješ, že porovnávajú teba.
- Pýtala si sa otca, čomu sa venuje, čo ho baví a o čo sa zaujíma, keď nemá prácu?
A inak si myslím, že by si sa mohla pokúsiť baviť sa s nimi otvorenejšie a úprimnejšie, o tom, čo a prečo ťa trápi. Teda, ak si ochotná súčasnú situáciu meniť....
za prve: starnu a chcu mať už pokoj viac menej
za druhe: každý rodič má tendenciu poučať svoje deti aj keď sú už dospelé a myslia si že všetko vedia najlepšie
za tretie: možno ich niečo trápi nejaká choroba, zdrav. problémy a tým strácajú zaújem o okolie
za štvrté: porovnavanie vlastných detí a vnúčat je u ľudí bežná vec. A pritom si neuvedomujú že deti sú takisto rozdielne ako dospelí a každý má svoj temperament
za piaté: skús k ním nechodiť dlhšie a možno si uvedomia že im chýbate
za šiesté: nechodíš k ním veľmi často, možno ich už chytá ponorková choroba z častých návštev a potrebujú oddych predsa už majú svoj vek
