Ja by som si srandu určite nerobila.
Pred 2 rokmi mi bol diagnostikovaný lymfóm a to som už predtým chodila po lekároch aspoň 11 mesiacov.
Našla som si hrčku na ľavej strane krku a vtedy ma prvýkrát poslala obvodná na ORL. Tam mi predpísala asi 5krát antibiotiká, ktoré mi samozrejme vôbec nezabrali. Krv som mala podľa obvodnej v poriadku.
Pochodila som všetky oddelenia od zubného, gastroenterológiu, gynekológiu až po neurológiu a nikde nič. Každý mi tvrdil, že mám problémy s chrbticou, popr. hyperventilačný syndróm a reaktívnu uzlinu.
Keď mi pribudla druhá uzlina tak ma poslali na hematológii, ale tam mi tiež povedali, že je zápalového pôvodu.
Takmer po roku som sa odvážila na vlastnú päsť odísť do Martina na vyšetrenie s tým, že ma tam možno aj vyrazia. Dovtedy som už mala 3 uzliny, schudla som 8 kg, každý večer som mala teplotu, ale len zvýšenú (max. do 37,5) a v noci som sa potila.
V MT mi po vyšetrení krvi povedal hneď lekár, že musím zostať na biopsiu uzliny. Vybrali mi uzlinu, ktorú som mala nad kľúčnou kosťou. Po 2 dňoch ma prepustili a doma som čakala 2 týždne na výsledky histológie. Keď mi zavolali, tak mi povedali, že je to zhubné, mám sa pobaliť a na ďalší deň mám prísť. Vtedy sa začal ďalší kolotoč vyšetrení: CT hrudníka, USG brucha,... a o 2 dni chemoterapia. V nemocnici som si poležala len 6 dní, ďalšie dávky chemo som už dostávala ambulantne a to každé 2 týždne.
Nechcem týmto nikoho strašiť a ani poukázať nato, že dotyčná osoba má alebo nemá lymfóm, lebo to je úlohou lekára.
Vtedy som mala 21 rokov a na rakovinu nikto nemyslel, ale každý to skôr pripisoval psychike, kvôli VŠ.
Dnes mám 23 rokov, bez problémov študujem na 2 VŠ a som o.k.. Vyliečila som sa za 6 mesiacov, teraz chodím na pravidelné kontroly.
Počas chemoterapie som spoznala kopec skvelých známych ľudí, ktorí sú väčšinou v mojom veku. Starších ako 35 rokov tam bolo veľmi málinko.
Lymfóm je dobre liečiteľný a ak ho aj náhodou máte, tak nie je nič stratené.