Mame mat v lete s priatelom svadbu ja si prajem malu sukromnu lebo nemam rodinu, mam len sestru a par blizkych, predstavovala som si ze pojdu jeho rodicia a brat so zenou (aj ked on mava blbe reci) to by som este prezila. Lenze sa to dozvedel zvysok rodiny a uz sa to pomaly rozsiruje jeden ujo druhy ujo, jeho zena, syn obaja dost piju, ten jeden je este ok ale ten druhy ma tiez nevkusne dedinske reci, naposledy typu ze to ani poriadna svadba nebude, mala som chut povedat kto nechce nemusi chodit! Dalsi z rodiny sa tvaria urazene, otras! Mam chut zrusit celu milu svadbu! Najhorsie je ze priatel vobec nerespektuje, ze ja tam chcem mat max jeho rodicov a brata a zaciname sa kvoli tomu hadat! Uplne naj by bolo o dvoch svedkoch a hotovo=// Nemienim sa pozerat na opitych ludi a pocuvat hlupe reci na svojej svadbe. Sama budem mat 4 ludi. Co s tym? Zacina mi dost vadit aj ako zijeme, mam pocit, ze si nemozem na vikend nieco naplanovat lebo stale niekto z rodiny nieco robit, naposledy v nedelu o 7 rano. Zacinam mat naozaj vsetkeho plne zuby, mam 30 rokov a ziaden samostatny zivot ale ta svadba je posledna kvapka..:( Mala som si asi najst niekoho samostatnejsieho s podobnym osudom, pretoze toto rodinkovanie nechapem a nikdy nepochopim.:(
Mam chut zrusit svadbu!
Som zvedava aj ja... Problem su zasa ako vzdy len hlupe peniaze. Sme tu len preto ze si docasne prerabame dom vedla rodicov(po starych rodicoch), len preto aby sme neplatili niekde najom. Je to z nudze cnost...Vysvetlim to takto...Aj stavat chce tu len preto, ze ma vhodny pozemok a bolo by to za pomoci rodiny(zasa peniaze) Zacinam nenavidiet slovo peniaze, pretoze kvoli nim zijem tak ako zijem=/// A zacinam mat pochybnosti ci mam vobec pravo nutit zit na dlh, v podnajme alebo v zahranici len preto ze chcem aby sme boli sami:(
opakujem - co ine si cakala? vzdy by si ty bola ta zla pri tomto type ludi tam
co sa jeho tyka - vyckaj na ciny, reci su reci, ciny su nieco ine...ak sa fakt da vyplatit a odstahujete sa, tak mozes porozmyslat o spolocnej buducnosti, ale mozno mal iba silne reci a ked ho rodicia pripru o stenu, stiahne sa
Situacia sa otocila, ale ja neviem co mam robit? Teraz to bude, ze ja som zodpovedna za vsetko a bude na mna len zle! Mimochodom svadba je odlozena na neurcito, zrusila som aj salu. Aspon tolko zatial...Ale oni o tom vobec nevedeli, ten rozhovor bol nahoda. Len ma to este viac utvrdilo v tom, ze prvy krok bol spravny. Lenze teraz on nechce rusit nic a nechce tam nikoho. Je to blazninec! Este im aj povedal svoje ze nech ho laskavo vyplatia z domu lebo sem dal kopec penazi a my si pojdeme po svojich. Najradsej by som sa prepadla kdesi:(
a teraz co? co ine si cakala?
vsak sa aj tak za neho vydas a potom budes nariekat
Tak a uz je to tu...Vypocula som si nechtiac rozhovor snubencovych rodicov. Vraj za to ze ja nemám rodinu oni budú volat len par ludí z ich strany a co si pomyslia ostatni, ako to bude vyzerat a podobne. Je mi z toho zle! Pritom pred nami sa tvarili, ze to je v poriadku. Moj snubenec chce malu svadbu tak isto ako ja, dokonca to na zaciatku mala byt svadba v zahranici o dvoch svedkoch, ja sa prisposobujem kvoli nemu aby tam teda mal rodicov a najblizsích, on pre pokoj v rodine teda ze nech su tam aj ti strykovia teta a bratranec a teraz zasa toto! Strasne sa pohadali! Teraz to je on kto chce svadbu o dvoch svedkoch, lenze vsetko bude teraz na mna! Vlastne sa ukazalo ze rodicia chcu velku svadbu aj ked naposledy po svadbe jeho brata(100 ludi) povedali, ze to uz by absolvovat nechceli! PRETVARKA!!! Uz nemam silu, naozaj...
Toto ty povazujes za nejake blbosti kvoli ktorym si nechces pokazit vztah? Tak si ho teda zober, ale vies s cim si ho beries, ty sa budes musiet prisposobit, nikdy ziadne vylety, ziadne sukromie, vsetko sa bude tocit len okolo jeho rodiny. Ak ti to tak vyhovuje a ak to povazujes za blbosti tak si ho zober a zi si s nim.
myslim si,ze vy dvaja nemate nic spolocne a budete sa len hadat
tu neide o rodinkovanie trebars 2-3 krat do tyzdna!tu ide o to ze mladi nemaju svoje sukromie,ze kazdy vikend su s jeho rodicmi.a to je trochu vela.mali by jeho rodicia ale hlavne on tiez pochopit aj ju.mne by to liezlo na nervy.ja mam tiez velku rodinu mame sa radi,chodime na chaty ale odtial potial.clovek potrebuje aj svoje sukromie.mam kamosku ktora ma tiez takych uz "svokrovcov" podobnych.ked si zariadovoli horne poschodie (samozrejme u svokrovcov)tak im svokor chodil vyberat s nimi nabytky.chore!niektory ludia nevedia odkial potial.
Žiaľ, berieš si jeho a aj jeho rodinu. Ak rodina odmieta akceptovať vaše súkromie, bude to ťažké a napíšem to morbídne- kým budú žiť, vy nebudete mať pokoja.
Rodina partnera máva často pocit, že partner nie je dosť dobrý pre ich drahocenné dieťa. Snažia sa nezdravo vyhľadávať jeho pozornosť, ak nezaberajú prosby, príde na rad vydieranie a ak by sa aj chcel odpútať, pritvrdia.
Áno, sú rodina, žili od jeho narodenia spolu v kruhu, ale mali by akceptovať jeho voľbu.
Očakávaš zmenu. Oddialila si svatbu s tým, že si to potrebuješ premyslieť, ale vlastne si mu len dala čas na výber. Buď svoj postoj zmení a dá najavo svojej rodine, že už nebudú v jeho živote na prvom mieste (čo bude pre nich ťažké prekonať), alebo nič zmeniť nechce a ani sa nič nezmení.
Nie je zlé chcieť partnera pre seba a tráviť s ním čas. Naopak, nie je to zdravé, aby ho počas pár dní odlúčenia kŕčovito zháňali a vyhľadávali jeho prítomnosť aj po telefóne.
Zrejme partnerovi táto situácia vyhovuje, lebo s ňou žil celý život. Alebo sa len možno bojí urobiť krok vpred a urobiť vlastné rozhodnutie bez svojej rodiny.
Oni doteraz vo všetkom rozhodovali za neho, všetko muselo prejsť cez nich a sám teraz nevie, čo má robiť- počúvať ženu, ktorú miluje alebo ľudí, ktorí ho vychovali.
Napíšem to trochu tvrdšie- nežijeme v praveku, keď tlupa ľudí prespávala spoločne v jednej jaskyni. Aj v Biblii sa píše, že muž zanechá rodičov, aby bol s manželkou. Vytvoríte samostatný celok, pre ktorý je najprirodzenejšie a najvhodnejšie, ak bude žiť samostatne.
Vieš si predstaviť vaše deti? Ako by bola partnerova rodina na ne naviazaná, vychovávala by ich namiesto vás (lebo vedia všetko najlepšie, lebo tak to bolo aj za ich čias) a problémy sa len nabaľujú z generácie na generáciu? Ako by to niesli ony?
Ty máš nejakú predstavu o živote a oni by v žiadnom prípade nemali rozhodovať o tom, či je správna alebo nie. (V tomto prípade by sme sa mali riadiť heslom Ži a nechaj žiť).
