Bojím sa, že všetko predstieram

Príspevok v téme: Bojím sa, že všetko predstieram
Postblue

V minulosti som sa občas cítil mimo, z ale tak nejak som to prisudzoval puberte, neskôr novej škole a čakal som, že sa to zlepší ale mám pocit, že sa to nezlepšuje.
Niekedy sa cítim hrozne, hlúpo, neschopne, škaredo a pomalo a včera som reval len tak a človek by nemal revať pred spánkom to nie je normálne.
Keď nie som sám tak som v pohode, ale neviem či to len nepredstieram či som si len tak hrozne nezvyol na to, že nemám byť smutný medzi ľuďmi lebo potom na to poukazujú a ja sa cítim ešte horšie ale neviem, pretože sa bojím, že to len predstieram kvôli pozornosti alebo niečo.
Ale nechcem ísť k psychológovi pretože čo ak zistí, že mi nič nie je a čo ak zistí že mi niečo je ? Už aj tak som stále sám a neviem si nikoho poriadne nájsť a čo potom keď budem človek čo chodí k cvokárovi a nechcem o tom povedať ani rodičom ani kamarátom, nechcem aby sa ma niekto pýtal prečo, lebo aj neviem prečo.
Ale viem sa smiať, keď vidím neičo smiešne, som schopný sa zasmiať len niekedy je možno toho na mňa veľa alebo je to len dlho.

Cítili ste sa niekedy takto ?

ninaba

Dnešná doba je veľmi ťažká. Na človeka sú kladené vysoké nároky, či v škole, v práci, v spoločnosti. Určite nie si jediný a aj na človeka, ktorý sa takto necíti denne, príde čas, že je tiež na dne, cíti sa ako opisuješ. Ak je to človek schopný prepružiť sám, je to ok, ak nie, treba vyhľadať pomoc. Či už kamarátov, rodičov, odborníkov. Netuším, koľko máš rokov, ale predpokladám, že si ešte dosť mladý. Možno sú to iba hormóny a všetko sa ustáli.

not4you

možno ten psychológ by pomohol. Alebo možno puberta... Ja som nemala a ani nemám takéto problémy, takže ťažko povedať. Možno si len citlivý alebo ťa niečo trápi. Povedať to niekomu by tiež nezaškodilo

ninaba

Ahoj, ísť k psychológovi nie je žiadna hanba. A nie je to cvokár, takto sa hovorí psychiatrom :) Ak by sa Ti niekto aj kvôli tomu smial, tak je na poľutovanie on a nie Ty. Hlavu hore, každý sme nejaký.

brmbrm1

toto sa stava vtedy, ked je clovek prilis zaujaty rozmyslanim a pocitmi o vsetkom moznom a ignoruje/nenaplna to co ho uprimne pritahuje, bavi, alebo fascinuje.