Ahoooj ahoj ludia :) Po sto rokoch som tu opat s novou témou :) Samozrejme ide o ppp.. Mám takú slabu chvílku a premýšlam o tom všetkom.. Som v tom až po uši ,každodenne prejedanie sa a potom Wc ,ale zvláštne že už mi to je aj celkom jedno. Zaujímal by ma názor bulimičiek že či aj oni maju taketo obdobia..že to berú akoby to prosto patrilo k nim... že si bez ppp nevedia predstavit život. že je to akoby taký denný rituál. A potom... či vobec príde ten zlom ked si uvedomím že to takto nechcem ? ...
Ja mam pocit že každý den len prežívam že sa všetko točí okolo jedla.. Ale vobec mi to nejak nevadi. A ako tak chudnem ,kilá idu pomaly dole, začínam od maminy počuvat aka som chudá a že mam pribrať viac ma to motivuje k tomu robit to aj dalej.. a viac a viac a nakoniec skončit v nemocnici.. A to všetko len kvoli tomu aby som na váhe videla číslo 48kg.som tým posadnutá .. Vie o tom mama vie o tom aj priatel vie o tom pár ludí (teda..vedia že mam problemy s jedlom ale netušia ,,asi" že to mám každý den a pravidelne)ale akoby to brali všetci na lahku váhu..že ved o nič nejde ,tak to tak asi beriem aj ja.. a len čakám kedy ma picne..ak ma vobec picne. Prosím baby ktoré máte stýmto skusenosti rada by som vedela či máte podobné pocity ..dá sa stým žit takto celý život alebo je každej pppčkarke sudené raz skončit v nemocici ? ... nehnevajte sa že tu neriešim žiadny konkrétny problém ale nemám sa kde vyrozprávat o tomto :/
Apatia, nech sa stane čo sa stane..
Sue nechcem ti dávat rady ,ale ked už maš pocit dusenia a prasknutia vydrž to..zapijaj to viac vodou,postupne po duškoch a pomaly skušaj..nesíl to lebo sa viac ešte blokneš ,musíš zachovat klud. Liečit sa nechceš ?
žužulik nie zatial sa nič neprejavilo..klop klop. Ty máš tiež fajn vahu na svoju výšku,snažíš sa priberat alebo toto je tvoja normal vaha ?
Dnes sa stalo niečo nečakané mama ma obvinila že vraciam nato som jej povedala urazene že to nie je pravda ale neverila mi a začala mi vyčítat že prestane varit že či mi neni trapne takto plytvam ich tažko zarobenými peniazmi tak sme sa pohadali a myslím že potom aj plakala..teraz sa citim ako odpad..uplny odpad.. Najradšej by som ušla niekam daleko a nikdy sa im už neukázala na oči .. Mama má vo všetkom pravdu .. NENAVIDIM SA..tak strašne sa nenávidim ..:(
ahojte kočky :)
ja som v tom tiež, opäť som ako urvatá z reťaze. ja mám v hlave číslo 45 kg. ani neviem prečo, prosto také číslo. teraz sa opäť prejedaaaaam pane bože hrozne :/ vraciam tiež. len v poslednej dobe sa mi stáva to, že prejem sa do prasknutia a ja sa nemôžem vyvracať, skúšala som aj veľa vody piť ale ona mi akokeby ostala stáť v krku a ja som mala pocit, že sa dusím :/ a keď sa už vyvracam, tak nedarí sa mi vyvrátiť všetko.niečo mi v tom bruchu vždy ostane. máte niekto alebo mali ste podobný problém ako ja teraz? ak áno čo s tým? :/ a pribrala som 3 kg a som z toho totálne na nervy a zúfala. teraz mám 52 kg a cítim sa ako taký slon.
Žužova
Ahoj. Ja som staršia, už mám 25 rokov. 158 cm vysoká a moja váha je tak 46 47 kg.
Si myslím, že tvoje čísielka sú moc fajn. Si chudučká! Ty uvažuješ teda nad liečením, či? U teba sa ešte žiaden zdravotný následok bulímie neprejavil?
jajaa... v kute duše viem že máš pravdu .. je to tak,ale sama ako bývala anorektička vieš ako to je tažko zastavit , a vzdat sa sna.
tebe sa darí dostávat sa z toho ? či už si dlho vonku??
žužulik. 6rokov to je doba kokso, takže teraz si sa rozhodla definitívne skoncovat s tým ? To je super že nemáš talto viditelne žiadne následky. si štastná žena potom lebo ked som videla fotky niektorých bulimičiek to bol otras... ale to muselo byt asi najhoršie štadium.
Musiš byt silná ked si sa dokazala nasrat a prekonat sa a skončit to všetko. :)
Mam 169 a momentálne okolo 53kg. ty máš kolko ? a kolko máš rokov ?? :)
Redka to vysvetlila úplne skvelo ...
*jedného dňa
Žužova
Odborne som sa nikdy neliečila. Veľa krát som uvažovala, či už nad návštevou psychológa, i nad samotným liečením. Ale vždy som si povedala, že to dokážem prekonať sama. No a tak s tou chorobou bojujem už 6ty rok. Ak ti mám pravdu povedať, ja sa tiež čudujem, že moje telo funguje, hm, dá sa povedať, celkom fajn v porovnaní s inými holkami, o ktorých viem, že dopadli omnoho horšie. Ja osobne mám menštruáciu normálne každý mesiac, nepadajú mi výrazne vlasy, zuby sú v poriadku, akurát to trávenie je nalomené. A plus som prišla o žlčník, ale nie som si na sto percent istá, či to bolo kvôli bulímii. U mňa si to odniesla skôr psychika ako samotné fyzické zdravie. Takže ako si písala, si v tom druhý rok, si fit, no neposuň to na horší level, lebo človek nikdy nevie, kedy sa následky dostavia. Viem, že jedného ku mne prídu tiež, preto s tým sekám!!!
Smiem sa spýtať, koľko máš momentálne cm a kg?
Žužova...sama si napísala, že sa ženieš za dokonalosťou...ale práve tú nikdy nemôžeš dosiahnuť, nikto nemôže byť dokonalý. A práve preto to bude jeden bludný začarovaný kruh, ktorý ak nepretrhneš čo najskôr, časom to bude len a len ťažšie. Takto nebudeš skutočne šťastná nikdy, vždy ťa bude zväzovať honba za dokonalosťou. Mám zasebou ppp, abstinujem, takže viem o čom hovorím...
Žužulik,mam 21 a ty ? .) ďakujem za podporu a pochopenie hlavne.. presne tak to citim aj ja . A ano vela ludí sa do toho nerozumie a absolutne nechápe tuto problematiku. Ved problém z jedlom..to je nič, proste sa naješ ,nie vela po troche a tým pádom ani nepriberišš a budeš zdravá..ake jednoduché. Ale bohužial ten blok v hlave nedovolí najest sa bez výčitiek.I ked ide napr len o zdravé jedlo..
Neviem ako našim predostriet skutočnu tvar tohto celeho..s mamou sa kopu ráz bavíme ( v minulom čase) že ako som si utekala nakupit sladkosti zjedla ich a nasledne šla na Wc. A o tých výčistkách ,hlasoch v hlave.. tlaku. Na druhej strane ale sama mi povedala že ma nemože nutit jest a strážit den čo den. že to musim chchiet a dokázat sama.
neviem či je tento apatický stav na niečo dobrý ,asi aj hej lepšie ako depkovat a strácat zmysel života. Tie stavy už nechcem preživať.
Ty sa z toho dostávaš sama alebo si skusila odbornu pomoc ? už si bola na liečení niekedy ?
redka. Asi hej ,neviem si predstavit žeby ma tato choroba dokázala zabiť .. to snád nie myslím že prvý zlom je ked telo začne prostestovať. A ono zatial je fit. Trpím tým už 2 rok a stále vládzem. je to zvláštne.. Ked neviem či sa chcem vzdat mojho sna.. mojej vysnenej postavy,ale v jednom máš pravdu ked to raz bude mat nasledky zrejme to budem velmi velmi lutovat a ešte viac sa zato znenavidím.
Bijú sa vo mne dve veci a to je strach a vyčitky že robím hlupost a druhá je váha postava a dokonalost. beriem to ako velku drinu že som schudla síce takým blbým sposobom,ale dokázala som to a ked budem chchiet prestat všetko tým stratím :(
