Bola som vzdy kludne decko az do puberty. Zacala som fajcit, pit, brat drogy, myslela som si, ze sama si najlepsie poradim. Otec pijan, mama psychicky nie cekom vyrovnana (agorafobicka, hystericka, narcistka) ale pritom skeval uzasna viem ze by za mna dychala...no nezvladala ma a moc sa do mna nemiesala iba ked boli velke problemy, skoncila som v ustave...V osemnastich som isla k tete do talianska kde som bola rok a pol. Prestala som drogovat, prestala som snivat, filozofovat o zivote, zacala som pracovat. Prisla som na to, ze som celkom pracovita. Ale v kolektive mi to nejde. Kazdy je otvoreny, bavi sa sranduje, ja nemozem. Nemam o com hovorit, o mojej minulosti nebudem...Moje zaluby, zaujmy su celkom ine ako maju bezni ludia. Prosto som sa niekde zasekla...Najlespe mi je samej doma...Bud pratam cely den alebo jem cely den alebo pijem. Samozrejme do prace nejdem opita ani nikto nevie a ani netusi co za extremy vyvadzam,kto som. Neviem preco to tak je. Alebo spim cely den...pojem diazepamy a prespim cele volno......nemam sa vobec pod kontrolov, som ako rozliata, vsetko si dovolim, ked si nedovolim cigarety, tak idem po dacom inom. neviem nic trosku vsetko vela...a ked si to nedam padam do depresie. Psychologovia mi nepomohli...nevie mi niekto poradit ako sa mam konecne zmestit do koze??
Nezmestim sa do kože
Fero M.
noo je na tebe spravit ten zlom.
Mas zle skusenosti s ludmi?
Mas partnera?
Fero M.
ked tak citam tak som si naprv myslel ze to tu pise moja sestra.
Ta sa spravala uplne ako ty a aj tie problemi boli svojho xasu uplne rovnake. Len nastastie dopadla tak ze ma male dieta a totalne sa ukludnila aj ked jej zodpovednost je stale vselijaka.
Mas nejaky vztah? niekoho pre koho sa oplati zit naplno a byt v normale?
Si na dovrej ceste ak si svoj provlem uvedomujes. Obklop sa ludmi co noc neriesia alebo biekym starsim kto ma ine problem ako pubertiaci. hmm?
