Moze mat clovek v zivote nejaku tu motivaciu, ak neni stastny?

velastastia..kludne pis..vypocujem ta. Co silne sa ti stalo..

pekne napisane Juchu1,tiez si myslim ze dovodom preco sme tu je koli tomu ze sme v minulom zivote spachali nejake zle skutky,a preto nas vratili aby sme to napravili,ale co ked nato uz nemame sil??? Motivacia??? vsetko ide ked sme silny a nemame strach,ja som bola velmi silna az sa stalo nieco co ma totalne polozilo a nemozem sa zodvihnut...nemam sil...viem pesimizmus mi nepomoze ale aspon sa vyrozpravam aj ked len takto na fore...lebo to nemam resp.nechcem nikomu hovorit...vsetci maju kopec inych problemov a nie este pocuvat moje

mojou motivaciou je, ze vzdy moze byt este horsie :D navadza to potom viac na vazenie si toho co je, aj malickosti
ale aj tak najlepsie byt mrtvy, neexistovat, resp. sa nikdy nenarodit. nejake nabozenstvo povazuje zivot za trest kvoli hriechom spachanym v inom zivote a tym co zili v mieri bolo za odmenu po ich smrti umoznene ze si cely ten cirkus nemuseli zopaknut znova

Poznám osobu,ktorá ked mala 20-dsať, spravila jedno veľké životné rozhodnutie /manželstvo/ a to len kvôli tomu, aby ušla od problému, ktorý sa dlho ťahal. Myslela si, že ak ujde preč, nebude to vidieť a bude to v poho. Lenže vtedy si neuvedomovala, že manželstvo je na celý život s človekom, ktorého sme si vybrali.,ona chcela proste len ujsť od problému.
Teraz vie, že nebolo to najlepšie riešenie, že mala to vydržať. Je v manželstvo v ktorom su nejaké tie deti, lenže není šťastná, lebo jej partner je úplny opak, vie aký by mal byť partner, a aký by nemal byť. Dve základné otázky, ktoré si vtedy vôbec nepoložila.
A reálny cieľ... ťažko sa jej teraz hľadá. Má sa rozviesť, alebo zotrvať v manželstve a veriť donekonečna, že raz bude všetko ok, že sa šťastíčko usmeje? Mysli hlavne na deti, že čo a ako..a len tak si odísť a ani to vlastné bývanie není.nič,,proste začať len tak odznova. A to opovrhovanie okolím a rodinou... Čo by ste jej poradili..? Vzdy bola zastancom toho, že bude šťastná, s rodinkou až kým smrť nerozdelí.
Hovorí sa že mnohé zlé rozhodnutia nás privádzaju na tu správnu cestu. Len niekedy nevieme kde sme..

Nie je nad to spravit si chvilku pre seba a vyplakat si dusu...

Tak toby sa m.usel clovek znova narodit. A ako sa hovori do stastneho vienka. Nemyslim teraz na materialnu stranku, skor nato ze ak su obidvaja rodicia stastni, potom aj to dieta, ktore vidi ten spravny vzor rodicovsky, bude stastne. Ze vsetko sa formuje v rannom detstve.
A dospelosti, ked su uz prekazky prilis velke...ten clovek jednoducho nema silu, je slaby, lebo to nevie, nemal vzor, chyba opora. A vraviet niekomu ver si, je banalita a prazne slova. V dnesnom svete to uz negunguje ani ziadne pozitivne myslenie, lebo realita je uplne kdesi inde.

Ahoj, ak sa v živote chceš pohnúť dopredu, tak si urči cieľ (reálny cieľ) a choď za ním. Všetko ma svoje prekážky, tak sa nevzdávaj, ver si a snaž sa !! Držím palce :)