Ťažké rozhodnutie

Ahojte.
Ako začať... Po 9-tich rokoch som sa rozišla s priateľom, s ktorým sme spolu žili 8 rokov. Všetko klapalo. Až na posledné cca 2 roky. Ja som chcela dieťa (síce asi 5 rokov, ale netlačila som ho do toho). On sa nechcel viazať a mať deti, pretože sa bál že nás neuživí, mal proste blok k rodine z detstva. Peniaze nám nikdy nechýbali. Horšie je to že za posledné dva roky sa zmenil. Intímne sme spolu "žili" raz za mesiac, žiadne nežnosti, pusy, pekné slová... Aj k ľuďom v okolí bol hnusný. Jeho život bol práca a gauč. O nič nemal záujem. Keď som mu dohovárala, nebral to na vedomie, proste jedným uchom dnu, druhým von. Dva dni potom, ako som sa s ním rozišla prišiel s prsteňom, že jeho to mrzí, že dostal facku od života a nechce o mňa prísť. Už chce dieťa a všetko vrátiť späť. Viem si predstaviť mať s ním dieťa, len si neviem predstaviť naše spolužitie a "robenie" toho dieťaťa...
Medzitým ako sme spolu nie, som stretla muža o 16 rokov staršieho odo mňa. Je ku mne strašne pozorný, milý, spravil by všetko čo mi na očiach vidí. Prvý mesiac som bola ako zamilovaná puberťáčka, motýle v bruchu... Teraz však rozmýšľam čo je správne. On nie je rozvedený ale so ženou nežije a má dve deti. Viem, že naše okolie by nás neprijalo a moji rodičia a jeho rodina už vôbec nie... Samozrejme, že náš "vzťah" tajíme. Neviem, či to čo k nemu cítim je láska alebo len vášeň a túžba po tom, čo mi v živote chýbalo.
A ešte je tu jedna vec, bola som u veštici, teda skôr u pani, čo vykladá karty. Ako trafila sa do takých vecí, že som oči otvárala a tá mi povedala, že sa môj bývalý zmenil a že budeme spolu a budeme mať dieťa. Teraz neviem čo mám robiť, pretože všetci mi radia úplný opak, aby som sa k nemu nevracala.
Prosím napíšte mi váš názor, ďakujem