Ešte prednedávnom som verila, že všetko v našom živote má akýsi zmysel a všetko sa deje pre určitý dôvod. Chcela som veriť v existenciu karmy, ale to, čo som vysielala do tohto sveta, čo som dávala ľuďom, som v žiadnej podobe nedostala späť. Prestávam rozumieť ľuďom, ak som im teda vôbec niekedy rozumela a cítim, že ku všetkému začínam mať flegmatický prístup. :)
Problém je v tom, že mne sa už nechce snažiť niekomu sa zavďačiť ani hovoriť, čo chcú odo mňa počuť. Tváriť sa, že nevidím zbytočnosť, pominuteľnosť a márnosť väčšiny toho, čo sa odo mňa očakáva. Stratila som chuť čokoľvek mať a vlastniť.
Zaujíma ma, či máme vôbec niečo pod kontrolou a či sa dá naučiť žiť s pocitom, že neustále niečo strácame a existenciu toho, čo sme stratili nachádzame až keď to nemáme.
Čo v živote máme vôbec pod kontrolou?
To je milé, že sú aj šťastní ľudia a že ty si jeden z nich. :o) Moc ti to prajem. Boh SIMS nehrá. To je naozaj blbosť. :o)))
anjelik * lebo moj zivot je zivot o mne :) a to co hovoris o tom kopirovani :D no neviem odkial si to vytiahla ale je to blbost ... to ako keby som povedal ze boh hraje sims enterprise edition za kazdu pozdavu :D co je samozrejme tiez blbost jebo ani jedno ani druhe neexistuje. Ale ked chces vymysliet sa da na vsetko nieco.
Podstatne vsak je ze ja som stastny a robim si co chcem.
Samozrejme aby si to niekto nevylozil blbo a detsky, som si vedomy ze kazda akcia vyvolava reakcia tz. ze som si sice vedomy ze napriklad mozem niekoho zabit ked chcem alebo neist do prace ked chcem ale budem potom za to platit nasledkami.
Maoam praveze ja cakam vsetko to je rozdiel vo mne a v inych cakam aj dobre aj zle a zo vsetkym sa popasujem ako najlepsie budem vediet. Ako vzdy.
podla mna ten dovod na take konanie treba hladat v sebe, teda ak ta tesi byt mila a pomahat, tak to rob, ale necakaj od toho, ze ta za to svet odmeni... vonkajsi svet odmenuje praveze uplne opacne typy spravania, teda cisto racionalne zalozeni ludia bez stipky vycitiek, sucitu a empatie, ktori su orientovani hlavne na materialne vysledky a moc. tak si mozes vybrat. ale vacsina ludi balansuje kdesi v strede medzi tymito extremami
prezyvka: myslim, ze sa mylis, zdaleka nemas pod kontrolou vsetko, ako si presvedceny
prajem ti vsetko dobre v zivote, nemyslim svoj prispevok negativne, ale zivot vie velmi, velmi prekvapit a nebudes to cakat, tak len, aby si potom nebol mimo
Prezývka a z čoho presne pramení tvoja istota, že to, čo žiješ, je to, o čom si rozhodol sám a nejedná sa o osud a niečo, čo už niekto žil a ty to len presne kopíruješ? :o) Niekedy, čítajúc tvoje príspevky, mám pocit, že ich píše malé tvrdohlavé decko, ktoré sa drží zubami nechtami nejakej hračky a kričí do sveta, že je len a len toto a nič iné. Lebo veď za rohom nemôže nič byť, lebo ja za ten roh nevidím. ;o) Každopádne ti zo srdca gratulujem , že disponuješ tak veľkým sebavedomím, nadhľadom a náhľadom, že tvrdíš, že zvládaš všetko. Je to rozhodne nádej pre nás ostatných, že sa to dá. :oP
Samozrejme netreba verit na take idiotiny a karmy, nabozenstva, osudy a podobne. Veci sa deju a je na tebe ako sa s kazdodennou situaciou popasujes. Je len malo ludi kt to dokazu bez plakania. Vid napriklad toto forum :D. Ale ide to ;)
Ja mam pod kontrolou vsetko. Obcas sa to vymkne z pod kontroli ale o tom to je ze tu kontrolu znovu ziskam :) zivot si zijem tak ako chcem a ked sa naskytne nieco nepredpokladane viem sa velmi rychlo prisposobit respektive reagovat na situaciu tak aby vysla v moj prospech, popripade napravim chybu a zase sa dostanem do toho stadia ked mam vsetko pod kontrolou a zijem stastne.
Easy.
Máš pod kontrolou svoje správanie, to, ako reaguješ na rôzne situácie. Je to vždy rozhodnutie, ako sa zachováš. Napr. ak ťa niekto urazí, je to na tebe, či odpustíš alebo sa budeš hnevať.
nieco mozes mat pod kontrolou, ale iba docasne, zivot je skor taky zhluk nahod, alebo mozno ani nie nahod, ono to proste plynie a je zbytocne nad tym rozmyslat...a nejaka karma to je hlupost podla mna, mozno ze akurat napriklad clovek co prilis vymysla vo vztahoch, nevazi si partnerov, podvadza tak sa mu to moze vratit svojim pricinenim, ale nemusi to tak vzdy byt, zmysel tvojho zivota a toho co povazujes za dolezite musis najst iba ty
Jediné, čo si schopná mať pod kontrolou, si ty sama. Až potom môžeš začať meniť svoje okolie a ľudí v ňom. Ale ak ty stále žiješ tak, že očakávaš za svoje, povedzme, že dobre mienené a šľachetné skutky odmenu, tak nejdeš na to správne. Pretože sa tak stávaš bytosťou závislou a keď sa ti nedostáva podpory od okolia, chradneš a rezignuješ a stávaš sa flegmatickou. Čím sa prakticky dostávaš na úroveň tých, ktorých *kritizuješ.* Mať sa pod kontrolou znamená vidieť všetko okolo seba, cítiť to v sebe, hnus aj to krásne, ale stále zostávať v pocitoch *čistá*, to znamená nezmenená. Rovnako dobre vyladená a naladená. Že je to viac ako ťažké, je úplne jasné. Ale raz by si s tým začať mohla. Potom by si nič, čo sa ti deje, neoznačovala za stratu, ale za niečo, čo si získala, pretože ti to dalo šancu nahliadnuť na samú seba. Či si už vykročila na cestu k oslobodeniu sa, alebo sa len stále moceš do kruhu. :o) Vieš, dá sa ľuďom okolo seba vravieť aj to, s čím nie si stotožnená, ale ak ťa to napĺňa znechutením zo samej seba, tak im reálne ponúkaš len vlastný hnus..v tom prípade radšej mlč. Ak do tých slov ale nevložíš žiadnu negatívnu emóciu, len ich podporíš tým dobrým, čo je v tebe..je to rozhodne pre život prospešné. Ale to je tiež o kontrole..a je to opäť len a len kontrola teba samotnej a nie okolia. To, čo dýchame, nie je vzduch, ale naše vlastné duševné stavy..a stavy tých, čo žijú okolo nás. Tak rozmýšľaj, či to znechutenie je to, čo chceš, aby druhí dýchali ako skromný darček od teba, ktorý si očividne zaslúžia, keďže nereagujú tak, ako by si ty chcela, aby reagovali. ;o)
