z priateľom sme spolu 3 roky...síce sme sa pár krát rozisli.. ale zistili sme že sa to nedá. lenže ja som asi paranoidná nedôverujem mu. možno je to aj kôli tomu ako to bolo/je medzi rodičmi vidím to ale ticho som.. Možno preto nejako tak celkovo neverím chlapom teda nikomu.. a ja neviem čo stým ja sa iba stále trápim.. ale zase nieže by som nemala dôvod priateľ je ku každému milý usmievavý a zábavny.. mne to prekáža..:(
Dôvera
Nikuska373
mojpohlad
Ak si paranoidna a nedoverujes, tak na sebe zapracuj aby tieto negativa vymizli.
Inak je lepsie ak ostanes sama, pretoze kazdy vztah si kvoli tomuto znicis :)
Vid. diskusie na tomto fore kde zeny pisu o tom ako tajne spehuju a smiruju svojich chlapov. Toto ma vlastne za nasledok ze si vztah sami svojou hlupostou zalozenou na chorobnej podozrievavosti rozbiju :)
Ak niekto nedoveruje, tak je prilis slaby na to, aby ustal vztah.
Ak niekto nepocita s rizikami, ktore niekedy nemoze ovplyvnit, tiez je slaby na to, aby ustal vztah.
Slabi jedinci sa boja a preto vo vztahu hladaju neustale zaruky tym, ze spehuju a smiruju, co je samozrejme cesta do pekiel. Neustale ich zoziera vnutorna neistota, s ktorou sa nedokazu zdravym sposobom vyrovnat.
