Styri roky zijem s cudnym chlapom,po jednej stranke dobry clovek a po druhej zadlzeny,bezmajetny,bez rodinny..otec ho nechce,ani brat,jedine so setrou sem tam vychadza,bez priatelov,uznava jedine jezisa a vyssiu silu,ktora mu dava milosrdenstva do zivota.Ja verim v boha,ale nerozumiem sa tak viere ako on,on je velmi pobozny a na to aky ma tazky smoliarsky zivot,povie ze je stastny a nemenil by s nikym.Lenze mne je pri nom velakrat tazko znasat jeho nazory na zivot,nemame skoro vobec znamych,kamaratov,moznosti ist niekam,proste obmedzeny zivot.Ja mam tiez nie na ruziach ustlane,pretoze roky sa trapim s koznym ochorenim a on mi bol uz velakrat napomocny co sa tyka domacnosti,deti a podobne,vazim si to,ale neviem byt stastna,ked nam chyba tolko veci v zivote.Niekto sa vie narodit pod stastnom hviezdou...no my dvaja to urcite nie sme.Jemu nechybaju ludia,ma mna boha,syna,ale mne chyba spolocnost,kamaractva..priatelstva,ktore tak tazko v dnesnej dobe najst a stare zanikaju.Neviem zit bez tohto cudneho chlapa,ale niekedy ani s nim.
Vztah s cudnym chlapom
Ano to si aj ja velakrat myslim ze by nemal mat vztah,je to s nim tazke,ale velakrat mi pomohol po vela strankach.Ja som slubila sama sebe ze sa zmnim v prvom rade ja a vyclenim ho zo zivota.
No ak ti chybaju kamosi, tak si nejakych najdi, vsak sa s nimi nemusi stretavat aj on ked o to nestoji. Ale obcas zbehnut s kamoskou na kafe, to robi kazda zena a muz ti to predsa nebude vycitat.
Tento muz vobec nieje vhodny typ na vztah a rodinu. Mal radsej vstupit do klastora ako mnich. Taky nudny rojko.
Ja by som povedala, nie vsetci taki ludia su chori, oni su, resp.boli nestastni a ich jedina nadej alebo potesenie je pre nich Boh. V nom nachadzaju istotu a nadej a to ich robi stastnymi. Ano, su pripady, kedy su niektori uz tak daleko, ze su psychicky chori, to sa vsak neda hned o kazdom povedat. Casto su to inteligentni ludia, ziadni hlupaci, no ak prezili nieco zle, napr. sklamanie alebo sa im nejako vysmykol zivot z ruk, hladali, nenasli a nakoniec zistili, ze Boh je jediny, ktory im rozumie a dava nadej a preto mu zostavaju verni.
Ja mam susedu, ktora je priam posadnuta modlitbami, chodenim do kostola, doma ma vsade sosky, ani sa tam neda uz hybat a kupuje stale nove, jej zivot sa toci len okolo viery, nic nestiha, pretoze nielen ze pracuje, zbiera vselijake veci, chodi na modlitby a pute, robi ruzence, potom ich daruje, zbiera rozne veci, ktore potom tiez daruje, atd. Celkovo zije v strese, pretoze v kuse je na pochode, telefonuje s ludmi len o Bohu, cely cas ma handy na uchu. Inac je velmi obetava a ludom napomocna. Ked pride ku mne, donesie mi raz sv.vodu, potom ruzenec, ci sosku, knihy, nechcem ju urazit ale uz to nemam kam davat. Uz som jej viackrát opatrne povedala, ze vsak mi uz dala a tie knihy necitam, ze to je skoda pre mna, ze ja vieru v Boha aj tak nevnimam v tom zmysle ako ona, mne netreba sosky, ci knihy, avsak nic neplati. Objime ma, pozehna ma a ide. Akonahle sa snou niekto nebavi o viere, Bohu, Jezisovi, tak odchadza, nema cas, to je proste strata casu....tak to mi uz pripada vazne chore, akoby si nemohla pomoct, je mi jej luto, lebo je dobry clovek. Kedysi vraj neverila v Boha, zazila dost zlého a bola tiez velmi nestastna. Tvrdi, ze teraz je.
Ked nie si veriaca,jasne ze podla teba jezis neexistuje.Mala som muza 14rokov ktory sa snazil a zarabal a bol niekto a mala som sa pri nom dobre po financnej stranke,ale nemala som lasku,tu je to nejak opacne,ale ja tak nie som spokojna a z byvaleho je troska,ktora ma ledva nanajom v podnajme a volakedy mal ,,vsetko,,.
najsmutnejsie je to ze miesto toho aby sa snazil mat lepsi, kvalitnejsie a zamerat sa viac na ludi okolo seba koncentruje svoju energiu na nieco co neexistuje
jezis=imaginarny priatel
nieco ako ked si male deti vymyslaju ze maju nejakeho kamosa kt neexistuje
Priatel nema imaginarnych priatelov..po sklamaniach s ludmi veri jedine jezisovi,ale to je tazko vysvetlit niekomu kto tomu neveri,ved ani ja nie som v tom az tak zasvatena,nakolko som nebola tak vedena odmalicka ako on,ale jedno viem ze viera je dolezita.Tramtarara je to presne tak ako pises v dnesnej dobe,no volakedy bola aj zabava.aj ini ludia...v dnesnej dobe ked mas tazky zivot ta lutuju a raduju sa ze dobre ze oni nemaju taky..a ked sa ti dari..tak ti zavidia a nedopraju.Asi je aj vo mne chyba bola som uplne inak vychovana ako priatel,hodnoty boli peniaze,majetok mat nieco hmatatelne...on tvrdi ze ked nemas vnutornu silu a pokoj duse...su cloveku zbytocne hmotne veci.Preto sa asi aj inak stavi ak peniazom a hmotne veci vobec nepotrebuje k zivotu.
no uz len z toho ze clovek ktory veri na imaginarnych kamaratov to nemoze mat v hlave v poriadku by som mu fakt radsej dal zbohom a ked este je toto jeho idealogia zivota tak to uz je konecne, uprednostnovat nerealne imaginarne veci pred skutocnymi, dovi dopo
to uz je na tebe co povazujes za dolezitejsie (a dosiahnutelne)... ale treba povedat ze mat povrchnych kamaratov na zabavu a nejaky ten spolocensky zivot je fajn ked sa ma clovek relativne dobre, ale len co sa trochu pritazi aj tak sa vsetci rozprchnu, takze hodnota takychto medziludskych vztahov je na urovni hracky z tesca
