Zlomený

ako zaťať zuby a prekonať sám seba? Proste kráčaj. Pomaly. Deň za dňom. Smer vytýčený máš. Zakaždým, keď ťa prepadne debilná nálada, poďakuj sa za 5 vecí (zakaždým iné), čo ťa momentálne napadnú - mal si kde spať? máš čo jesť? chodíš po pitnú vodu 2 hodiny ďaleko? máš zdravé ruky, oči..? Nie realita je tvrdá a láme, ale tvoj blbý postoj k situácii. V UK máš ešte mimoriadne komfortný život kámo, o príležitostiach ani nehovorím. Čo by si robil vo vyhnanstve na Sibíri? Si slobodný a aj keď to momentálne necítiš, si aj silný. Ver tomu. Čokoľvek zlé ťa postihne, ber čo najviac neutrálne, ako - čo už, stalo sa. Nedramatizuj, nehodnoť ťo, nerozčuľuj sa, nesťažuj.. proste ide sa ´dalej a zajtra sa opäť zobudíš do nového dňa. Zvládneš to, lebo to musíš zvládnuť. Zakaždým, keď uvidíš taxík sa usmej nasilu od ucha k uchu.. potrebuješ zmeniť (zohriať a presvetliť) svoj vnútorný postoj, aby sa ti začalo dariť aj v realite.

Predstav si, že si tehotný v cudzine, nemáš jedinú kámošku ani tam ani doma, čo by ti vedela poradiť, lebo všetky sú bezdetné; žiadnu knihu; nemôžeš sa dorozumievať v angličtine, iba po rusky a domácim jazykom. Môžeš sa spoliehať len NA SEBA a VERIť SI. A to isté v starostlivosti o novorodenca. Ideš sa posrať od strachu, nevieš ako to decko poriadne chytiť, ako kojiť (ono to fest bolí na začiatku).. ale deň za dňom si istejší a jednoducho počúvaš svoju intuíciu, robíš, čo si myslíš, že je správne (aj keď neskôr zistíš, že to správne nebolo). No čo, menil by si so situáciou v ktorej si teraz ty?

vravis, ze mas ciele aj plany...cize zijes pre nieco, a to je vazne super, vaz si to- ved tolko ludi zivot len tak preziva... skus sa pozriet na svoju situaciu inak- nie stylom "som tu sam a je mi smutno" ale "aha, som niekde inde, mam kopu novych prilezitosti, mozem toto urobit a toto dokazat.." ja viem ze niekedy je tazke pozerat sa na zivot optimisticky hlavne ked sa vsetko dookola zda negativne, ale nie je.. ked chces predist samote, hladaj spolocnost, chod niekam alebo skus aj udrziavat styky s priatelmi/rodinou zo slovenska..vravis ze realita je velmi tvrda, ano, ale vzdy moze prist niekto alebo nieco, co to zmeni...ono to mozno znie ako take "blaboly", ale nie su. :) neviem ti poradit nijak konkretne, lebo ta nepoznam a neviem nic o tvojej situacii, no drzim ti moc palce, bud silny a dont give up! ;)

Tiez som cosi podobne prezivala ked som odisla do zahranicia, ale mala som jednu obrovsku vyhodu, boli sme dvaja na vsetko...
Nech je ako chce, uz len to, ze si vycestoval celkom sam svedci o tom, ze si silny clovek...ja uprimne, nemala by som tvoju odvahu. Nic ine ti neporadim ako zatat zuby a vydolovat zo seba maximum aby si hravo zvladal prekazky. Pytas sa, ako to mas urobit, to ti vsak nikto nepovie....prosto sa zatni a obrn voci veciam, ktore ta nicia alebo strhavaju nadol. Mas vyhodu, ze mas plany, ciel, cize na to sa zameraj a zivot ta uz postupne privedie k tomu, alebo ti ukaze novu cestu. Hlavne sa nevzdavaj, studuj, uc sa, napreduj, len sa nedaj zlomit.
Postupne si zacnes nachadzat priatelov a uvidis, ze medzi ludmi sa ti bude lahsie zit...budes sa mat komu vykecat, poradit. Nikto ti nenahradi rodinu, ale budes tam mat aspon niekoho.
Drzim ti velmi palce!