Zdravím. Mám 19 rokov a rozišiel som sa s dievčaťom v mojom veku ktorá mi dlhodobo klamala a za mojim chrbtom robila veci čo by zadané dievča robiť nemalo. Bol to taký jednostranný vzťah, pre ktorí som ja robil všetko, a ona nič. Zozačiatku asi mesiac po rozchode som sa s ňou nebavil. Po mesiaci som s ňou bol na chate, kde som si všimol ako strašne moc je vhycudnutá a smutná. Na druhý deň mi povedala so slzami v očiach že jej nechutí jesť a že má depresie z toho že sa s ňou nechcem baviť. Vraj chce aby sme ostali aspon kamaráti lebo ju veľmi trápi aký som ku nej odmeraný. Dalej mi povedala že jej otec alkoholik zas po rokoch začal biť jej mamu, a že kôli tomu čo mi spravila ju má každý v jej triede za najväčšiu **** vďaka čomu sa už nemá dobre ani v škole. Prišlo mi jej strašne ľúto, lebo si prežíva niečo zlé, a nechcel som jej pridávať trápenie tou svojou odmeranosťou, tak som sa rozhodol že sa s ňou budem normálne baviť.
Ale to že som sa s ňou nebavil má dôvod. Keď sme sa rozchádzali, zistili sme že nemôžme ostať ani kamaráti, lebo nás to k sebe až moc ťahá. A tak sa ukázalo aj teraz. Od kedy som sa s ňou začal normálne baviť, sme sa spolu 3x vyspali. A je to pre mňa veľmi divné, lebo ju stále ľúbim, ale nechcem s ňou vzťah, nechcem aby sme si boli cudzí, ale neviem s ňou byť iba kamarát. Zase som na ňu strašne namotaný (o tom že s ňou už nepôjdem do vzťahu som stále pevne presvedčený!) a trápim sa kôli tomu že mi vlastne záleží na niekom komu na mne ani z daleka nezáleží tak isto, a nikdy ani nezáležalo.
Je to čudné, lebo na ňu myslím a žiarlim ako keby bola moja, ale nieje. Neviem či dokážem prežívať takýto román s niekym koho stále milujem, s pocitom že nepatrí iba mne a že ma môže hocikedy vymeniť za niekoho iného.
