Pomoc pre Mer

Foxi, tvoj príspevok som čítala viackrát. :o) Ak by si v sebe to spomínané odpustenie mala, tak by si nereagovala na mňa tak, ako si reagovala. Pretože ako všetko, je to stav a ty ním buď si, alebo nie si.

Absolutne suhladim s Maoam, pisem cosi podobne, len Maoam to napisala zas inym sposobom a velmi dobrym...
Mer, toto su veci na cely zivot, ludia maju problem omnoho "mensie" skutocnosti prijat a zmierit sa s nimi, takze to bude pre teba nesmierne, nesmierne tazke....ale kto uz zazil ake je neskutocne oslobodzujuce prijat seba samu a odpustit inym, tak vie o com pisem. Je to hrozne tazke, nejde to zo dna na den, ale krok po kroku to moze dosiahnut....ale presne ako pise Maoam, bude to pre nu vec na cely zivot

Bipolar: a kedze ja sama som este len v procese, neviem ti povedat, ako to prebieha a kolko to trva, je to podla mna beztak individualne

drzim jej palce, ale nech sa pripravi na to, ze budu krizy a pady, ale musi opät vstat, musi to robit vsetko IBA pre seba a to vyzaduje zakladny predpoklad: ZACAT SA MAT RADA NAPRIEK VSETKEMU, CO SA JEJ STALO... to je prvy a najtazsi krok

Bipolar: nechcem nikomu brat iluzie, ani nie som lekar ci psycholog, takze jej stavy mozem komentovat iba zo svojho uhla pohladu a na zaklade mojich skusenosti + skusenosti s inymi psych. chorymi ludmi/pacientami a moj nazor je ten, ze ona ma tych diagnoz a problemov tolko, ze je to praca na cely jej dalsi zivot az do jej smrti

nevylucujem, ze dosiahne stav stabilizacie a zlepsenia komplexnou terapiou (od liekov, cez terapie, cez pracu na sebe samej, cez pomoc a oporu okolia atd), ale bude to pomale a bude to velmi tazke

Pokial viem, Meretseger je diabeticka, takze to, co robi svojmu telu, este aj malo pije a jasne, ze odpadava (bohvie, ako jedava..., viem ze mala PPP alebo minimalne sklony k tomu a nikdy nemala k sebe zdravy vztah - teda k svojej hmotnosti), pri tlaku 80/40 mmHg...

este behava - no tak ja to tak uzasne nevidim, lebo v prvom rade by sa mala stabilizovat a to aj fyzicky

co sa ostatneho tyka, na to ma psychoterapiu, odbornikov, laici na fore mozu akurat pridat svoj nazor alebo osobnu skusenost

moj komentar k tomu znie - citlivy a krehky jedinec, ktory cely zivot bol nuteny okolim a tym, co sa mu udialo a comu bol vystaveny inklinuje k tomu, tuto svoju zakladnu crtu a svoje jadro casom potlacat rsp. dokonca komplet proti nemu bojovat

z toho prameni strasne vela konfliktov, pretoze clovek ide vlastne sam proti sebe a proti svojej podstate

ja sama som hypersenzibilny clovek a az vo veku 34r som dospela do bodu, kedy mi doslo, ze jedinou cestou je PRIJAT toto moje jadro a viac ho nepotlacat

pretoze tam je aj sila, tam je pramen tej energie, ktoru clovek ma - ktoru ona skrtila a dusila tym, ze to potlacala a navonok bola niekym inym rsp. nosila masku(y)

PRIJAT seba samu taku, aka som je ZAKLAD - bez toho sa nikdy nestabilizuje a nikdy nedosiahne lepsi stav

bude mat menej konfliktov a menej bojov, bude ju to stat menej energie

podstata tkvie v tom sepaprijati a naslednom pochopeni toho, co sa mi stalo, bez toho, aby som sa v tom rypala na styl sebadestrukcie a retraumatizacie

je to strasne tazke, pretoze toto dokazu iba ti najsilnejsi jedinci

ale ak to da, tak odmenou jej bude obrovska vnutorna sila a to jej nikto nemoze vziat....

ako posledne nastupuje odpustenie - sebe aj inym - ale to trva,dlho.....pri takej hore traum a bolesti to trva dlho, ale inej cesty niet

len tak sa da najst pokoj a len tak sa clovek nakoniec dokaze odpojit a zacat zit SVOJ zivot

Anjelik, ty si to asi riadne nepochopila, co som napisala, ze? Hlavne ze reagujes....
Ja nepisem o tom, aby znovu a znovu premyslala nad tym, co sa stalo, aby ozivovala dake spomienky....Pisem o tom, aby to prijala a raz a navzdy sa s tym prestala zaoberat. Ked nieco prijemes, viac sa k tomu nevracias, lebo je to pre teba uzavreta kapitola...u nej je problem aj ten, ze nikdy doteraz neodpustila mame, otcovi, ludom co ju tyrali, znasilnovali a ublizovali jej...pokial neodpusti sebe a ani im, nepohne sa dalej. Tie veci, spomienky, to co ju trapi, ma stale v sebe, lebo to ma nevyriesene...a nevyriesi to za nu ziaden liek, psychiater, ani terapeut, aji co by sa s nim 2 krat do dna rozpravala....Klucom ku vsetkemu je odpustit a prijat situaciu, nie si neustale ozivovat spomienky, respektive snazit sa na ne zabudnut. To sa neda. Da sa len prijat, pochopit, odpustit sebe i tym, co jej ublizovali....inak to nikdy v sebe nevyriesi, nikdy, nikdy....Ked raz nieco prijimem, zmierim sa s tym, odpustim, viac sa nemam preco k tomu vracat....Druhy raz si precitaj viac raz prispevok

Foxi, z môjho pohľadu je to o niečom úplne inom. O tom, ako funguje myseľ, ako sa tvoria spomienky a o tom, čo je ľudská osobnosť. Ak terapia funguje tak, že sa donekonečna vracia k tomu, čo bolo, ako bolo, navodzuje sa nejaký pomyselný stav odpustenia a zmierenia..tak je to skôr o tom, že sa znovu a znovu posilňuje vo vedomí spomienka na to zlé, čo sa ti stalo. A to je ako keby si znovu a znovu nanášala náter na niečo staré a tak vytvoríš niečo nezničiteľné, niečo, čo budeš mať naveky v sebe. Je jedno, či sa na to dívaš ako pozitívne alebo negatívne, s odpustením a *láskou*, faktom ostáva, že to je. A že kedykoľvek si nato znovu spomenieš,tak je poruke tvoj mozog a spomienka, kedy si zlyhala a tá sa ponúkne ako prvá. A keď ty nie si práve v stave, že to ovládaš, tak si tam, kde si bola. Keďže si reálne vyplytvala silu na znovuoživenie tejto spomienky, tak si oslabená a hľadáš niečo, čo ťa oživí a to je v prípade bulimičiek a anorektičiek jedlo, v prípade sebapoškodzovania žiletka, v prípade sebevražedných sklonov ďalší pokus. Tak preto mi nepríde rozumné sa znovu k tomu vracať. Rozumnejšie je si budovať nové spomienky. Na to Mer má, je ešte mladá a nestratila úplne spojenie sama so sebou. Myslím jej svet snívania, aj keď tam isto poletujú skapínajúce vrany a hrá príšerná hudba. .o))) Je to ale jedno. To je ona sama a nie tieto spomienky, ktoré získala doteraz. Bipolar, ak jej chceš pomôcť, snaž sa jej vysvetliť, že kedykoľvek sa jej ponúknu takéto spomienky, nech sa pokúsi nevnášať do nich nijaký pocit, proste nechať ich rovnako odoznieť, ako sa objavili. Presunúť vlastnú pozornosť na niečo iné a znovu a znovu to robiť a tým vytvoriť inú, silnejšiu spomienku na seba samu a stav, kedy to zvládla a presne ten pocit, aký pri tom mala. To ale musí cvičiť znovu a znovu. Kecy o tom, že je úžasná a skvelá a nenapodobiteľná..sú len a len kecy, pokiaľ si ona o sebe vytvorila inú predstavu, nik jej ju nedokáže zmeniť. Len ona sama. Celé je to len a len hra..tak sa na to treba pozerať..rovnako ako jej cosplay, tak prečo sa trochu nepobaviť, milá Mer? :o))) Tento život je len taká zábavka, tak prečo sa nezabaviť? Prečo sa trápiť a sužovať, keď ty sama dobre vieš, kde konkrétne to všetko máš? ;o)))

No to je super vsetko....napis casom, ci to zas nedopadlo tak ako milion raz pred tym....
Nehovorim, ze sa jej neda pomoct, ale obavam sa, ze navzdy to bude u nej taketo. Psychika choreho cloveka pracuje uplne, uplne inak, ako niekoho, kto je zdravy. Taky clovek sa zvycajne nemoze dostat z psychickych problemov sam, lebo nech by sa hoc ako snazil, dobehnu ho vzdy. A uplne ju chapem, ze ma toho plne zuby, ale to by musela vymenit cele svoje myslenie, alebo ZMIERIT SA S TYM, CO SA NA NEJ PACHALO, CO SA JEJ STALO A PRIJAT VSETKO...Prijat vsetky bolesti, urazky, krivdy, nespravodlivost, ODPUSTIT SEBE I VSETKYM, CO JEJ UBLIZILI.....Povedz, je taka silna, aby toto zvladla? Poznam ju len z fora, ale dost o tom pochybujem. Kym toto nezvladne, nikdy v jej dusi nenastane pokoj....Prave preto je to tak extremne zlozite, pretoze clovek musi i z bolesti vytazit co najviac pre seba. Zvycajne ak clovek preziva nieco velmi zle, vztahuje si to na seba, nasava si to do seba, trpi, nabaluju sa z toho psychicke problemy a potom je veru velmi tazke sa z toho dostat...Pritom je to len a len o odpusteni vsetkeho zleho, co sa dialo....
Ona musi odpustit v prvom rade sebe, rodicom, ludom, co boli v detstve pri nej, musi pochopit, ze prijatie toho vsetkeho a zmierenie sa s tym, jej konecne prinesie ulavu, pokoj, klud....A ver, ze toto dokaze len malokto....len malo ludi je tak silnych, aby toto dokazali....len malokto dokaze prekonat vlastnu zlobu v sebe a potlacit vsetky krivdy.... ak sa jej to podari, okej...ale ak nie, bude cely zivot mat taky ako doteraz - chvilu obdobie relativneho stastia, tuzbu nieco so sebou robit, boj....a potom zas obdobie vzdavania sa, samovrazd, liecenia na psychiatrii, liekov a tak dalej....Toto ju zrejme nikto na terapii neuci, ale prijatie a odpustenie je klucom ku vsetkemu....

Foxi, Mer dochádza dlhodobo na terapiu, takže možno by to mohla zvládnuť... Určite nie všetko a naraz, tomu ani ja neverím, ale práve ide o to potláčanie liekmi a riešenie problémov v terapii, a ja verím, že kto chce, ten dokáže. A mám pocit, že Mer tentoraz naozaj chce, že už má toho "krehkého" života plné zuby, ale nie je isté, či sa len zas nedostáva do "silnej fázy", príp. do hypománie, kedy je svet gombička, ako sama dobre viem, aby potom opäť neskĺzla nadol :( A to by bola sakra škoda.

Bipolar, neverim ze sa Mer zo svojich problemov dostane...sama urcite nie. Uz vela raz som od nej citala ako sa naozaj naozaj uz ide postavit na vlastne nohy, a zas prisiel pad...a takto dookola tu bolo vela tem od nej. Preto neverim ze sa tento raz odrazu z toho dostane...vsetky tie psychicke problemy, pokusy o samovrazdu, to nie su veci, ktore sama zvladne. To je akoby ste od niekoho, kto bol v detstve denno denne ponizovany, chceli, aby mal obrovske sebavedomie. Ten clovek sa o to moze tisic raz pokusit, ale da sa vobec na take cosi zabudnut? Z psychickych problemov sa clovek nikdy nedostane, mozu byt len potlacene liekmi....
Ja Mer velmi drzim palce, ale...sama mam jednu psychicku poruchu a uz som milion raz pocula - dostanes sa z toho...akoby to bolo tak jednoduche ako zahodit do kosa papier....

Foxi & Agnes - Hm, tak tu máme dva protichodné názory, čo si z toho vybrať? Foxi, myslíš, že svoje túžby si nesplní, pretože už úplne zišla z cesty, ktorou kedysi išla a nechala sa načisto ovládnuť svojimi psychiatrickými diagnózami? Alebo, ako vraví Agnes, i napriek nim dokáže viesť normálny (no, normálny ako normálny) život? Zaujímal by ma na toto i názor Maoam, pretože mám dojem, že má na veci dobrý náhľad :)
Ináč ti, Maoam, ďakujem za odpoveď, čo sa týka GM záchvatov, tých mala vraj len pár, ináč je to skôr taká atypická epilepsia, to presne neviem... Dnes bola u lekára a hneď sa mi ozvala, vraj jej nameral tlak okolo 80/40 (pokiaľ taký nemávajú skôr mŕtvoly, možno sa prepočula) a že málo pije, takže to bezzáchvatové odpadávanie je isto tým. A že začala behávať, no konečne so sebou holka dačo robí, nie? :)