Mam jeden problem, ktory vznikal postupne a z roznych veci. Ale vysledok je, depresie, nervozita, hystericke stavy, nekontrolovanie svojho spravania.... Zacala som mat vztah pred dva aj pol rokmi. Zaciatky boli pekne, aj ked vzdy tam nieco bolo co sa mi nepacilo a tak. Ale postupne sme si zvykali jeden na druheho a nasa laska stupala. Po roku som mala moznost ist do byt byvat sama, tak som stiahla mojho priatela so sebou. Moc sa mu do spolocneho byvania nechcelo, ale predsa isiel. Minuly rok v lete sme mali velku krizu, lebo ja som chcela nas vztah posunut dalej, s svadbe, ale moj priatel ma vzdy dovod , preco este nie. Vdaka mojej povahe som povedala, ze takyto vztah nema buducnost a nepaci sa mi tak zit. Bud nieco s tym zacneme robit , ale sa rozidme. V auguste sme sa dohodli, ze o rok budeme mat svadbu a dovtedy budeme zit plnohodnotny \\\"predmanzelsky\\\& quot; vztah. Ja som bola stastna a vsetko bolo super. Len moj priatel robil stale zil ako slobodny a zmeni sa az posvadbe. Kazdy den chodil ku rodicom, lebo im treba pomahat, potom zas to treba spravit a kazdy den bol dovod ist ku rodicom. Ja som chodila do prazdneho bytu , unavena z roboty. Ponukal mi, aby som prisla za nim ku rodicom (je to 5 min autom) a tam budeme spolu. Ale ja som nemala chut vecer o 7-8 chodit este kade-tade, a doma ma cakali riady, nachystat desiatu do prace, nakupit.... 4 mesiace, do decembra som stale verila, ze pride den, ked ma moj milovany priatel poziada o ruku. Bola som stastna a preto vsetko bolo super. Ale prisli Vianoce a zasnuby nikde. Prisiel na mna velky naval lutosti a sklamania, ktore skoncili alkoholom. Mala som prve hystericke stavy. Vdaka nasej laske sme to vyriesili behom 2 dni a zacala som zas verit. Ved do septembra ma este stihne poziadat o ruku. Ale jeho pravidelne navstevy u rodicov pokracovali 6x v tyzdni. Ked som sa s tym chcela vysporiadat a nechcela som viac po nom hulakat, tak som po robote chodila kazdy den cvicit a vyplnala som si volne vecerne chvilky. Ale ja som prestala chodit ku jeho rodicom. Bolo to aj na truc, to priznavam. Mesiace bezali, a zasnub nikde. Od velkej noci pravidelne, kazdy tyzden som chytila vybuch a pohadali sme sa, preco stale caka, na koho caka, ak si neni isty, nech to ukoncime, .... Prisiel cca 15.maj a ja som sa zosypala uplne. Snazim sa to vyrovnavat alkoholom (ale zatial sa ovladam), a nemam chut ani zit, ani nieco robit, mam depresie, nenavidim svet, vsetko mi vadi. Vadia mi svadby, tehotne zeny, male deti, lebo to je to co mi pripomina to , po com tuzim ja. Viem, ze som kusok od toho a mam predpoklad, ze to budem mat, ale ja uz prestavam vsetkemu verit. To len preto, lebo priatel neni pripraveny na sobas, nechce byt mojim manzelom, boji sa zodpovednosti, neni si isty so mnou.... mam milion otazok, na ktore mi odpoveda a odvovodnuje niecim inym. Mame iba dve moznosti. Bud ukoncime nas vztah , alebo ideme este raz skusat \\\" posvadobny \\\" vztah. Po dva aj pol roka mi priatel povedal, ze on ma ani nepozna, lebo raz som taka a raz som ina. A on nevie aka budem po svadbe. Ja viem, ze z tohoto vsetkeho mi pomoze iba zmena zivotneho stylu a to je posun ku svadbe. Dosiahnut to, po com tuzim. Konecne som nasla cloveka s ktorym chcem zit, ktory mi hovori , ze chce somnou zit, a to je tak tazke si spojit zivot svadbou. Pre niekoho je to nepodstatne a hlavne vydate damy to tvrdia.Ale kazde dievcatko tuzi, ked bude v bielych satoch stat a pride jej povedat ten jeden , milujem Ta.
Zacinam s liekmy na depresie, aby som vobec mohla pokracovat v zivote dalej. Mozno, aby som sa prestala upriamovat na to co nemam. Mal niekto podobny problem?? Ako ste to vyriesili? Potesi ma kazda reakcia.
Depresie z neplnohodnotneho vztahu
Ahojte!
Matusik, sú také teórie, ktoré prirovnávajú život k cirkusu a k hre. Záleží od teba či si klaun alebo hráč. Hráč je človek, ktorý má cieľ a ide si za ním. Ale je si vedomý toho, že ak sa mu pri nasadení všetkých síl nepodarí získať ho, nezlomí sa (ako ty si podľahla alkoholu a antidepresívam). Teraz sa tvoj život podobá cirkusu, ty si v manéži a "šaškuješ"= hráš žiarlivostné scény, robíš nátlaky ohľadom svadby. Míňaš svoju pozitívnu energiu na to čo iní,dokonca ani ty sama nechceš.
Radím, aby si zhodnotila svoje doterajšie správanie a vymedzila si priority.
Ak nemáš dosť energie, tak sa "stiahni do ulity" a podriaďuj svoje správanie požiadavkam okolia (partnera) a snaž si to vychutnávať v pozitívnom zmysle. Nauč sa chodiť k jeho rodičom, buď na nich milá, vyčkaj kedy sa "uráči" tvojmu partnerovi požiadať ťa o ruku...
Ale ak si nespokojná a nebaví ťa, že stále kvôli druhým robíš zo seba šaša, mobilizuj všetky sily a pokús sa dosiahnuť svoj cieľ pri terajšom partnerovi možnými aj nemožnými cestami napr. kompromisom, alebo aj ľsťou.
Ak aj tak nedosiahneš "výhru" úspech, nechaj tvojho "milého" tak a hoď "návnadu" niekde inde. Predsa si nežné stvorenie a nie je možné, aby sa tvoje nenaplnené túžby raz nesplnili.
Z celého srdca ti prajem život, ktorý sa ti bude páčiť. Určite si ho ho zaslúžiš. Pa!
Suhlasim s adou.Vas vstah nema ,zda sa dlhu buducnost.Skoro mi to pripada,ze je to z jeho strany iba o sexe.Nepraj si,ani v najhorsom sne,zit s muzom s ktorim vlastne nemas nic spolocne.K tebe by sa hodil uplne iny typ muza a k nemu uplne ina zena.Zamysli sa nad tym.Co si myslis,ked budes mat deti,ze sa nieco zmeni?Budes len viac nervacit a nemysli si,ze tvoj muz ti bude doma sediet.Ak ho budes k tomu nutit,to bude uplny koniec.On ti asi nedokaze do oci povedat svoj sen a preto uteka.Pokial nenajdete kompromis,vas vstah nema zmysel.Prepac,ale trocha viem o com hovorim.Niekedy mi je do placu pri mojom nudnom manzelovi.Ked je doma,stale sa nudi,nema konicka ani priatelov,co by vybehol s nimi niekam.Stale chodi za mnou s otazkou,tak,co budeme dnes robit?Vymyslam co sa len da,ale neni tak vela tych moznosti,lebo on je stale ticho a kamkolvek prideme,je nuda.Ja mam zas tolko konickov,ze neviem co skor.Ale pre pokoj v rodine,sa mu venujem cely vikend a tesim sa,ze vypadne do roboty a mozem dychat.Takze,nezelam ani tvojmu muzovi aby ti musel sediet pri sukni a odlozit vsetky aktivity,aby bol pokoj v rodine.Je to utrpenie.To je moja skusenost a nazor.Ale ja som uz starsia,deti mam dospele z prveho manzelstva,takze sa s tebou neporovnavam,iba ti radim.Vela stastia!
No vidis a opät je to o detoch. Aj tvoj nazor ze nechces v 35 zistit, ze zijete spolu zo zvyku-ale to sa ti moze stat, aj ked sa zoberiete, a co potom? Mne sa tak vidi, podla toho co opisujes, ze ten vztah nema velku buducnost. Ved ty si ani raz nenapisala, ze mate aj nieco spolocneho, ze mate spolocne hobby, alebo si niekde spolu vyrazite. A svadbou ani dietatom nic nevyriesis. Pretoze problemou sa ti potom este len nahrnie, ako si s nimi poradis, alkoholom? Najprv by si si mala dat vsetko do poriadku, a az potom rozpravat o svadbe a dietati. Nic v zlom.
Este som zabudla. Aj on mi hovoril, aby som si nasla svoje aktivity, lebo ked sa nudim, tak ho volam od rodicov na byt. Tak som sa zacala venovat sama sebe, a bola som vo fitku kazdy den. Sem tam u kamaratiek. Ale potom sme sa naozaj stretli vecer o 8:30 doma, unaveny a isli sme rovno spat. Takto vztah asi nemoze fungovat, ked sa kazdy venuje svojim konickom. A Vsetky moje kamaratky su vydate a maju deti,... uz stracam komunikaciu aj s nimi. Nerozumiem sa tomu, kedy treba dat dieta spat, prebalit a nakrmit.
Dakujem Vam este raz. Je to naozaj zaujimave citat nazor nezainteresovanych ludi. Dnes som povedala priatelovi o tejto debate a dnes to ideme spolu citat. co sa tyka nasho byvania. Ja mam svoj byt a on sa snazi v nom byvat. V mojich ociach, pride vecer sa vyspat. Po dlhych vysvetlovaniach, ze sa mi to nepaci, zmierila som sa, ze je 6 dni v tyzdni na chalupe u rodicov. Teoria- nevie vydrzat na byte. Aj ked ja som ochotna chodit s nim kdekolvek, ale chodim z prace najskor o 17. Jedine kde ma vie zavolat, aby som prisla za nim ku rodicom. Ale mne na byte nikto neuprace, nenavari, neopere. Nic nemam proti jeho rodicom a rozumiem si s nimi dobre. Ale chodit ku nim kazdy den ,a to neviem ci sa vobec zobereme, sa mi zda moc a sekla som s tym 1 krat za mesiac. Ale zrazu to je dovod, preco sa nemozeme zobrat. Ja nemam nic proti tomu, aby sme v buducnosti SPOLU chodili k jeho rodicom aj detmi 1-2 krat do tyzdna. Ale nemoze ocakavat , ze kazdy den. Mam pocit, ze stale je daky dovod preco nechce naplnit nas spolocny zivot. Som silna (pokial sa nezrutim), a nemam problem ho poziadat o ruku prave ja.... ale tato tema bola maximalne zamietnuta z jeho strany. To musi spravit chlap. Myslela som, ze mame dost rozumu, ze naplanujeme si svadbu a potom deticky. Uz by som pristupila na deti skor,.... ale nesuhlasi s tym vobec. Jeho postoj : naskor svadba, potom deti. Sme v jednom kolotoci, z ktoreho neviem ako sa posunut dalej. Je vela parov, kde ziju 5 rokov spolu a svadba ani rodina im nechyba. Ale ja som ina, a chcem postupovat v spolocnom zivote dalej. Nechcela by som v 35 zistit, ze zijeme spolu zo zvyku.
Ale mozem sa pochvalit, ze sa snazim maximum byt jeho najlepsou a vcera sme mali vecer bez hadok a temy - svadba. Neviem ako to dopadne dnes, ked budeme spolu citat tieto reakcie.
Pekny den prajem Vam vsetkym.
V prvom rade,klidecek.Svadba neni ziadna zaruka,nic sa nemeni.Kam sa ponahlas.Prestan mysliet na vek.Aj ked sa hovori,ze uz mas svoj vek,aby si sa vydala.Pozri sa okolo seba,kolko bab a chalanov nemaju partnera a su starsi od teba.Bud rada,ze mas priatela s ktorym,ako pises sa mate radi.Ak budes takto vystrajat,myslim ze ho onedlho stratis.Nepresadzuj si stale svoj sen.Uvidis,ak sa z teba stane prijemna partnerka,co sa o seba stara a zaujima sa aj o jeho rodicov,aspon obcas,urcite to tvojmu partnerovi dobre padne,zda sa ze si s nimi vychadza.Mozno raz budes rada,ze nemas doma lenocha,co sa len vyvaluje na gauci.Akych ma vobec rodicov?Mozno si s nimi budes celkom dobre rozumiet aj ty,nebran sa tomu.Je uzasne mat dobru rodinu,obcas sa stretnut.Mozno aj oni ho pozenu do tej svadby,ked ta dobre spoznaju a zapadnes medzi nich.Drzim palce !
z precitaneho mi vyplyva nedospelost vasho vztahu mam dojem,zetz vies y vasej dvojice co chces a partner ak to nechce slubi aby mal n nejakz cas pokoj.Neustale navstevy rodicov, musi sa odputat.Ak chcete tvorit jednu novu rodinu musite tak zacat spolocne.Nezabudni,ze tvoj partner je len on,jeho rodicia su jeho rodicia zasluzia si tvoju uctu a tvoje slusne spravnie voci nim.Ale nech respektuju aj tvoju volu co sa tyka navstev.Nie je to povinne a beries si len syna nie celu rodinu.Vzbrala si od nich len jeden kusok a s ostatnymi mozes vzchadzat v ranci svojho vlastneho citenia voci nim.S priatelom sa vazne porozpravj povedu mu svoju predstavu a ak nie je schopny to naplnit urcite alkohol nie je pre teba riesenie.Zeny su silne bud jednou z nas silnou nezavislou a ries kym mas cas a priestor,vsetko ostatne preboli pripadne moze dopadnut aj lepsie pre teba.Teraz to tak nemusi vyzerat ale Nikdy sa nevzdavaj nikdy
drzim ti palce, aby to nakoniec dobre dopadlo. Ja som sa tiez chcela vydavat a ten moj vtedy chytil paniku - a to sme cakali babatko!!! tak nic, svadba sa nekonala, zijeme spolu v pohode uz 10 rokov, zobrati nie sme, ale v kutiku duse mu nezabudnem, ako sa vtedy zachoval...aj svadobne saty som mala pripravene....
ahoj viem ze sa musis citit hrozne ale vezmi to tak, aj som sice vydata ale viem ze po svadbe sa nic nezmeni akurat mas papier a nnic viac, proste ak nieco chcete a lubite sa mozete to mata ja teraz a svadbou to uz len specatite,chlapi su vtomto opatrnejsi a ten tvoj je asi stych vahavych ale to nieje zle lebo ked ta lubi a bude to medzi vami klapat tak sa mas na co tesit,bude dobry manzel a otec.len ho do toho netlac lebo to moze skoncit horsie, no co mi vadi su jeho caste navstevy u rodocov o tom by ste si mali pohovorit a dat mu najavo ze ked prijdes sprace domov chces si ho aspon par krat uzit doma sama preseba a niesrodicmi.trebars sa dohodnite ktore dni budete chodit k rodicom a ktore sa budete venovat jeden druhemu.myslim ze by to malo byt ok drzim palceky
