Neviem sa s jeho stratou zmieriť..

Príspevok v téme: Neviem sa s jeho stratou zmieriť..
Lostsoul

Ani neviem ako začať.
Pred pár dňami to bol rok, čo si brat môjho priateľa vzal život.
Našla som ho v ich rodičovskom dome (kde sme nejaký čas bývali s nimi)v pivnici a ten pohľad mám neustále prd očami. Dlho mi trvalo kým som sa tam sama odvážila ísť.
Čo je ale bolestivejšie je fakt, že až po tom všetkom vyplávali na povrch mojej duše všetky moje potláčané pocity k nemu. Kým žil, snažila som sa to v sebe celú dobu potláčať (v začiatkoch preto, že bol odo mňa o nejaký ten rok mladší, ale postupne za tie roky dospel a bol mi veľmi blízky - niečím, čo mi až teraz dochádza - rovnako citlivý aj keď to nedával tak najavo, chápavý, a aj fyzicky ma priťahoval), lebo priateľa ľúbim a sme spolu už niekoľko rokov, záleží mi na ňom.
A tak som prakticky už rok v depresii - chvíľu je to lepšie a potom mam chuť plakať, kričať.. sú to pocity, ako keby mi niekto zabodával nôž priamo do srdca. Vždy keď práve niečo nerobím, tak spomienky zosilnievajú a veľmi to bolí.. veľmi mi chýba. :(
Niekedy mam pocit, ako keby sa mi to iba snívalo a on bol len odcestovaný. A potom príde vytriezvenie, že tu proste už nie je a nikdy nebude.

Neviem čo si s tým počať. Voči môjmu priateľovi by to nebolo fér, nechcem mu ublížiť, znamená pre mňa všetko ale ako sa vysporiadať s týmto. :( Zo začiatku som si myslela, že to postupne prebolí a ostanú len pekné spomienky ale chýba mi čoraz viac.

Nemám sa o tom s kým porozprávať lebo všetci priateľa poznajú a asi by to ani nepochopili a myslím, že by mi to ani nepomohlo.. srdcu nerozkážem. Ale neviem ako žiť ďalej.
V ten deň sa pre mňa všetko skončilo a už vlastne len čakám na to, keď tu už nebudem.. a dúfam, že existuje niečo po.. a že ho ešte uvidím.. aj keď sa vo mne miešajú pochybnosti aj keď som veriaci človek.. Neviem čo robiť. Nedokážem k nikomu nič také ako k nemu cítiť.
Skôr by som zvládla keby žil a bol šťastný s priateľkou, mal rodinu.. priala by som mu to veľmi ako to vlastne aj bolo. Lebo som vedela, že spolu byť nemožeme. On o mojich pocitoch nevedel. Ale že tu už nie je, s tým sa vyrovnať nedokážem.

Lostsoul

Cindy tak s tou pesničkou si to uplne vystihla.. ten text mi hovori doslova z duše.

Zewa som z Bratislavy. Vies aj tu o nejakej schopnej psychologicke ktora je preplácana Zdravotnou poisťovňou a neposle ma od seba rovná k psychiatrovi?

Cindy353

ja som s niecim podobnym bola u 2 psychiatrov, okrem toho, ze to stalo vela penazi to nebolo nanic a keby som vybrala ten sacok liekov co mi dali, tak uz som asi tiez na druhom brehu.
psycholog trosku pomohol ale nic moc. clovek si asi musi tieto veci vyriesit sam, hovor si, ze si asi silnejsia ako ostatni, ked Ti osud toho tolko nalozil

zewa

Ked ti mam pravdu povedat, tak taka terapia castokrat vobec nie je o tom, co si ludia predstavuju. To nie je len o vyrozpravani sa, ale ide hlavne o riesenie. Hladate riesenia, priciny. Pracuje sa na spracovani roznych zazitkov, vyznani sa v sebe. Ak by si chcela, poradime ti niekoho snad aj v tvojom meste. Mne terapia velmi pomaha a pomohla. Riesili sme i smrt najblizsich. Je to ine ako ked sa rozpravas s kamaratkou.

Lostsoul

zbludila duša to by som aj ja rada vedela.. preco to ten hore zariadil tak aby som sa zalubila prave do toho s kym mi nebolo dopriate byt a preco to potom este viac pokaslal tym ze mi ho vzal uplne.. To neviem pochopiť.

zbludiladusa

hm,neviem,je to divné,čo cítiš,ale možno trošku chápem,je mi luto,co sa stalo,ale už to nezmeníš.mala si ho rada,no už sa on nevráti spat.
alebo si ho lubila a v terajsom zijucom priatelovi vidis jeho brata ,ktorý bol zakazany ?odpovedz si na toto
a inak,ja mam take zmiešané pocity tiez,ked vidím svojho buduceho svagra s manželkou..je pritazlivy,sympos,iny ako moj snubenec,ako ohen a voda,a tiež si s ním rozumiem,hmmmmmmm ...ktovie,čo to je.

Lostsoul

Agnes neidealizovala som si ho len som to cele roky v sebe potlacala.. Jednak kvoli priateľovi lebo ho ľúbim a aj preto ze bol o dost mladší odo mna. Brala som to ako nieco zakázané. Ale ver tomu ze to dalo zabrat. No skor by som zvládla ak by bol stastny a hlavne živý s nejakou inou ako to ze uz nie je. Je to ako keby mi niekto vytrhol pol srdca. Mozno je platonicka laska niekedy silnejšia nez ta ktora prejde do reality oboch.

Agnes998

Prepac, ale podla mna si si len vsugerovala to, ze si ho lubila az po jeho smrti, lebo strata blizkeho cloveka vzdy zaboli. O tom vypoveda aj to, ze pises, ze by si bola stastna, keby zil a bol stastny s nejakou inou, to potom nie je partnerska laska co si k nemu citila, ale skor taka surodenecka ci kamaratska. Len si ho privelmi neidealizuj, to ludia po smrti cloveka casto robia. Zda sa, ze svoj smutok sama nezvladas a samo to neprechadza, skor sa to horsi, urcite zacni navstevovat nejakeho psychologa, lebo sa moze stat, ze sa prepadnes do hlbokych depresii, nebudes vediet zit, znicis si vztah s priatelom, znicis si zivot. Skoda kazdeho mladeho zivota, ale ty si tomu nemohla zabranit, musis sa vediet od toho oslobodit a ist dalej. Musis sa s tym zmierit a nechat to za sebou.

anjelik *

Zabudnúť sa nedá, ale dajú sa vytvoriť nové spomienky. V ktorých si ty šťastná. On sa rozhodol sám, že svoj život ukončí. Nehľadel na nikoho, ani na teba nie. Ty by si ale na seba ohľad brať mala a mohla. Ale ako som napísala, je to len a len tvoje vlastné rozhodnutie, ako chceš žiť a ako sa chceš cítiť. Ak je pre teba rozumné chcieť niečo, čo sa nedá, nuž. Zožneš, čo zaseješ. :o)

head up

lostsoul, nemôžeš byť stále v minulosti, lebo tak nežiješ prítomnosť

jediné, čo môžeš pre toho chlapca urobiť, je modliť sa za neho

tu na zemi je stále dookola vítanie a lúčenie, po smrti už lúčenie nebude - ak sa dostaneme do neba, tam budeme spolu už navždy

oplač stratu, ale potom hľaď dopredu