Emócie štekajú, avšak Mer pôjde ďalej?

Príspevok v téme: Emócie štekajú, avšak Mer pôjde ďalej?
Meretseger

Čo som napísala svojej psychologičke do denníka:

"Prečo sa teraz tak poddávam? Myslím, že som sa nikdy nemala dozvedieť, že mám nejakú HPO a BAP, pretože som sa s tým moc stotožnila. Presne ako mi píšu v pezinskom denníku, a ako ste vypichli aj Vy, nemusím byť iba hraničiarka. Je to, ako vždy, o voľbe.
Kým som bola predtým? Relatívne šťastným, určite aktívnejším, veselo nevedomým dievčaťom, ktoré trápili akurát nejaké zasrané traumy z minulosti, ale podvedome chápalo, že minulosť sa zmeniť nedá, preto sa s ňou treba len a len zmieriť. To, čo ma zničilo, bola láska. Spálila ma - znie to ako klišé, ale je to tak. A Meretseger stále nie a nie vstať z toho popola ako fénix, čo je presne to, čo chceme, nie? Nanovo sa poskladať, používať opäť viac IQ než emócie, Žiť, Ž-I-ť, ŽIŤ...
Tak čo... Emócie štekajú, avšak Mer pôjde ďalej?"

Myslíte, že je to možné? Vstať po toľkých blbostiach, čo som porobila, z popola, a opäť ísť ďalej, nebyť si už sama sebe najväčším nepriateľom a konečne sa prijať, pričom sa až tak nepoddávať tomu onálepkovaniu, že som nejaká hraničiarka a bipolárka? A byť radšej tou, čo ňou som naozaj, byť radšej... Meretseger?

Maoam

Bebep - tak toto fakt uz nespada pod 'naladovost' v hraniciach normy, ktoru ma obcas kazdy clovek ale ktora aj prejde a to dost rychlo, napr. vramci PMS u zien alebo pri velkom vypäti, nejakej zavaznej udalosti a Co.

u teba je to vlastne permanentny jav + PPP k tomu, mozes mat aj iny problem, napr. hranicnu poruchu osobnosti, atd. ale takisto aj BAP, to vsetko musi diagnostikovat psychiater a bez liekov sa podla mna nezaobides + adekvatna psychoterapia k tomu, aby si sa zastabilizovala

nemas sa coho bat, cim skor vyhladas odbornu pomoc, tym lepsie pre teba, neliecene sa to iba viac manifestuje a bude to iba horsie

Bebeb

Ďakujem za odpovede.

Hmm ja som v strese permanentne.
Takze bez liekov sa to bude zhoršovať? :(
Ach sakra. Teraz neviem čo s tým robiť.hmm
A nemôžem byť len trochu viac náladová? Musí to byť BP?
Napríklad včera som mala taký divný deň. Ráno keď som vstala tak sa mi nechcelo žiť, celé doobedie som prerevala a depkovala a mala som ..no trochu blbé myšlienky..a poobede ako keby sa zrazu všetko zmenilo a mne bolo úplne fajn.všetko sa mi zdalo zrazu fajn. A pred spaním som zas asi hodinu revala a všetkých a aj seba som neznášala a cítila som sa za všetko zlé vinná a dnes som nejako ako vypnutá alebo čo. Cítim sa úplne na zabitie. Nie je to len náladovosť? Veď až tak sa mi tie nálady nestriedajú či? Kopec ľudí mi vraví že som len priveľmi precitlivelá. Čítala som, že niektorí ludia sú trochu iba taký náladovejší.

K tým liekom...Hmm keď ja asi nemôžem brať lieky lebo, asi to vyznie hlúpo, ale ja ich neviem brať. Proste mi to nejde. Ako keby som sa nejako vtedy zasekla. Pre mňa všetko čo by som mala prehltnúť znamená ako jedlo. A kedze mám ppp tak z toho šaliem. Hned si myslím ze kolko asi z tej tabletky priberiem (aj keď ja viem ze je to hlúpe). Ja si to uvedomujem ze je to blbosť. Aspoň istá moja časť si to uvedomuje. Ja neviem preco mi to nejde. Jedlo už ako tak jem. Ale ako keby som nevedela niektoré veci zhltnúť a k nim patria aj lieky..:/ uz som na to pár krát doplatila. Skúšala som pár krát zobrať liek na úzkosť čo mi dala este dávno doktorka no, ja som mala pocit ked som si to vložila do úst že asi odpadnem. Normálne mi prišlo zle a celá som sa rozklepala. Neviem čo to znamená. Psychologičke som to povedala ale naposledy som sa s ňou pohádala kvoli jednej veci a..neviem ci za ňou mám alebo nemám ešte ísť alebo čo mám teraz robiť. Preto som napísala sem lebo sa na to nemám koho spýtať.

katty*

mer :)

bebeb, stres je jedna zvláštna vec, ktorá to všetko spúšťa. treba sa maximálne vyhýbať stresu. proste sa snažiť plniť si svoje povinnosti. nejako sa zaradiť do spoločnosti. akceptovať sa takú aká si. je niekoľko štádií bipolárky. niekto je poväčšine času viac manický a hneď to zbadáš na veľkých grandióznych spôsoboch, chrliacim optimizmom a prehnanými očakávaniami voči sebe. a inými spôsobmi. niekto je napríklad depresívnejší. ale stane sa mu, že čas od času vybehne hore. ja som na tom tak, že sa mi striedajú nálady aj niekoľko krát počas dňa. akonáhle sa niečo deje, na fb dávam nezrozumiteľné statusy. mám tam kamarátku psychologičku, ktorá keď zbadá, že im nerozumie, tak ma na to upozorní a hneď cúvam. bez liekov by som to tiež neriskovala, vlastne ja to zistím po čase, že neberiem lieky. som agresívnejšia a cítim celkovú únavu a smútok.

Meretseger

katty - Nie, normálny menší kolaps, tuším som jej tam odpadla do náručia, chudine :D Potom sa preberiem a nado mnou ona so sestričkou, ktorá mi "vynadala", prečo nepijem, keď viem, že sa mi toto pri tom stáva...
Bebeb - No jo, ide najmä o tie výkyvy nálad, od (hypo)mánie, kedy vôbec nespíš, máš nadbytok energie, si strašne ukecaná, rýchlo ti to páli, máš tendenciu robiť rizikové veci, povedzme... Protipólom je depresia, kedy by si prespala celé dni, energiu nemáš niekedy ani na umytie zubov, mozog máš akoby (aspoň ja to tak volám) pod nejakou "mentálnou prikrývkou", často sa môžu objaviť samovražedné myšlienky.
K tým liekom: nie som si istá, ale mám dojem, že neliečená BP má tendencie zhoršovať sa, naopak, s liekmi môžeš viesť plnohodnotný život a keď sa nájde správna kombinácia liekov a uvedomíš si, o čom vlastne tá choroba je a že je to to, čo máš, a nie to, čím si, výýrazne sa ti uľaví. Ale bez liekov by som to neriskovala.
(A teraz nech nabehne RNG a začne zbrojiť proti liekom a už sa asi fakt naseriem :D)

Bebeb

Ahojte, prepáčte že sa Vám tu miešam len čítala som zopár príspevkov v tejto téme a možno mi budete vedieť trošku vy poradiť. Ako spoznám, že trpím BP? Lebo niečo v tom zmysle mi trochu už dlhšiu dobu naznačuje psychologička a bola som aj u psychiatričky no k nej nechodím lebo odmietam lieky. Je možné aby som tým trpela keď trpím ppp? Je to len o tých výkyvoch nálad? A vlastne, ja ani neviem čo by to znamenalo, keby som tým skutočne trpela. To by som musela brať lieky? (tie odmietam na vśetko takze ich brať nechcem, neberiem ich ani na občasnú úzkosť, proste sa ich neskutočne bojím jesť, nedokážem si ich vložiť do úst) alebo by ma vyhlásili za "blázna" (prepáčte za to slovo, nechcem sa nikoho tým dotknúť, len ja sa tak dosť často cítim, trochu mimo) alebo niečo by sa tým zmenilo v mojom živote?
Za odpoveď ďakujem :)

Maoam

katty, inak ja som zazila viac BP-ludi, ako len toho ex :D

aj ludi s inymi psych. ochoreniami, takze hej, na vlastnej kozi odzite :D

Maoam

a este pre teba a Mer - jasne, ze mate v sebe velmi dobre vlastnosti a jasne, ze ich citit a aj vidiet, teda empaticky clovek to vyciti aj cez net na dialku

budte si toho vedome, to vas posilni

ja viem, ze mate totalne pokriveny sebaobraz, ale da sa s tym vzdy nieco robit, len to trva a je to tazka cesta, co uz no...

kazdy ma daco

Maoam

katty, kazdy z nas ma svoje slabiny a chyby, ale aj silne a velmi dobre stranky a kazdy clovek je cimsi jedinecny

cim viac si uvedomis to dobre v tebe, tvoje ja, tym silnejsia budes

sebaistota je velmi dobra vec, s akceptaciou faktu, ze NIKTO nie je dokonaly na tomto svete a nikto nie je 100% sebaisty vo vsetkych oblastiach svojho zivota, aj ked sa tak navonok moze tvarit, spravat, proste image

ked prijmes svoje slabosti ako nieco, co nie je 'zle', ale ako nieco, co je proste tvojou sucastou a na co mas more casu, aby si na tom pracovala, postupne, ako zivot bude pokracovat, tym lahsie sa ti bude zit

ono clovek je stastny vtedy, ked urobi najlepsie, ako v tej chvili vie/dokaze a aj silni ludia maju svoje slabe momenty, to mi ver......

silni ludia sa rodia postupom casu prekonavanim tazkych zivotnych situacii, kde padaju a zasa vstavaju, hlavne ze vzdy sa opät zas a znova rozhodnu vykrocit nejako vpred...

robit chyby je OK, je dolezite sa z nich ale ucit, tzv. lekcie

je tazke naucit sa mat rad, ked clovek zazil v rodine od miminka odmietanie, nelasku, nasilie, alebo aj neskor, niektori zas a znova v roznych formach, ale da sa to

ma to to plus, ze tym rasties a silnies - a to ti nikto nikdy nemoze uz vziat...

katty*

mer, ja som bola z toho bozku na líce od lekárky úplne roztečená. sú to také nádherné veci a to vtedy sa deje, keď sme otvorené a oni vidia tú nesmiernu snahu bojovať ;) ale ešte by ma zaujímalo, ako si skolabovala? myslíš to pohladenie?