Zdravim, vopred sa ospravedlnujem za dlhy text, dufam ze si ho niekto precita. Necakam ziadne zazracne rady ani navody skor len postoje a nazory inych ludi k danej veci. Moj "problem" spociva v tom ze v poslednej dobe, mozno tak pol roka som sa zacal citit velmi sam. Onedlho budem mat 22 a uz dobrych par rokov zijem zivot samotara. Je pravda ze som introvert a nikdy som nemal nejako vela kamosov, ale doposial mi to nejako neprekazalo. Vacsinu casu som ajtak travil za pc, kde som mal nejakych, tazko to nazvat priatelov, skor ludi s ktorymi som si sem tam popisal a to bolo vsetko z mojej socialnej interakcie ak sa to tak da nazvat. Ako som uz ale pisal, stacilo mi to, netrapil som sa a uzival som si to co som mal rad. Poslednu dobu som zacal na sebe pozorovat, ze mi to ale nestaci a neviem ci to je hormonmi alebo tym, ze som si mozno nejako v podvedomi zacal uvedomovat, ze cas plynie, ja starnem a vsetko ostava po starom. Dokonca mam pocit, ze mi ta samota zacina vadit kazdym dnom viac. Ziaden vazny vztah, ani priatelku som nikdy nemal. Len zopar kamaratov, s ktorymi som sa stretaval na strednej skole, to uz ale davno pomynulo. Niesom typ cloveka, ktory by siel len tak vonku, niekde do baru a tam navazoval znamosti, sam urcite nie. Poslednu dobu sa snazim "socializovat" s ludmi cez internet, skusal som rozne stranky napr. Pokec, lenze tu nastava moj dalsi problem. Viem ze to bude zniet trocha narcisticky a elitarsky, ale mozno to vnimaju aj ostatni tak, neviem. Velmi vela ludi mi tam pride, ako to nazvat, pod moju uroven, samozrejme, nenarazam na kazdeho jedneho jedinca, ktory tam chodi, skor je to myslene tak skupinovo. Velmi vela ludi mi tam prislo hlupych a bavil som sa s nimi asi takym stylom, ako by som sa rozpraval s dietatom. Nemam v umysle sa tvarit nadradene, ale taky dojem som bohuzial mal nie len s ludi na pokeci ale aj z tych v realnom zivote, s ktorymi som sa osobne stretaval, samozrejme ze nie vsetci, alebo bola to vacsina. Mozno som mal len ja smolu a narazal som na takych ludi. Tento fakt celu vec este zhorsuje. Potrebujem sa nejako odrazit, lebo mi ta samota cim dalej tym viac zacina liezt na hlavu, ale prave kvoli tomu ze mam vyzsie naroky na cloveka s ktorym sa chcem zblizit a nenarazam len na opacne pohlavie a fakt ze som introvert mi to velmi stazuju a ja stale len tapam.
Samota
Na Lovensku sa bez znamosti neda zamestnat, a bez praxe ktoru neviem skade mam vycarovat to ide tazko. skola to ma nebavi ma ucenie neznasam to. No temperamenty flegmatik, melancholik, introvert su diagnoza a neni z nich ziadny efekt.
"Som introvert, melancholik, flegmatik..." - ty kks, to mi znie ako nejake diagnozy :D
Flaarik a do školy nechodíš, alebo prácu nemáš?
Vypadas byt na tom podobne ako ja a to mam 21 rokov, akurat ze som nemal nikdy kamaratov a som panic co je ako choroba u mna. Hram len hry na PC PS 4 a pogrc.sk je jeden odporny humus, ako aj Fakebook tam nikdo rozumny neni. Samota je nebezpecna vec. S ktorou sa bojuje zle a neskutocne tazko. Som introvert Melancholik, Flegmatik, umna po vonku chodit nehrozi sedet na lavicke v meste nemam zaujem nic sa nestane.
ja osobne si myslím, že najprv treba začať robiť to čo ťa najviac, ibaže v kolektíve na facebooku su rôzne skupiny, kde sa môžeš pridať a oni spoločne robia všeliaké aktivity či je to hranie online hier, športy, komunikácia v cudzom jazyku a pod. a ohľadom tých ľudí čo si myslíš, že sú primitívny (ako to môžeš súdiť keď ich poznáš iba cez internet, ale aj tí primitívni ľudia ťa môžu zoznámiť z inými s ktorými si budeš inklinovať), jednoducho sa snaž využiť každú situáciu, kde budeš v kontakte s ľuďmi,..časom sa do toho dostaneš a sami ťa ostatní niekde budú volať, ale všetko to musí byť rovnostranné keď ťa niekto zavolá von musíš to aj opätovať..
onewhowalks, mám to podobne...keď som išla na strednú, myslela som si, že sa to zmení, teraz som zmaturovala a som tam, kde som bola v podstate... alebo som na tom ešte horšie v tom, že už viem, aké je to dobre sa cítiť s kamarátmi a chýba mi to. nemám nikoho, s kým by som večer len tak vybehla von a tiež nie som diskotékový typ a v poslednej dobe už ani neviem, ako sa dá niekto nový a normálny a s kým by som si rozumela spoznať. len dúfam, že na vysokej už konečne spoznám skutočných priateľov...
2 OneWhoWalks podla mna same vyhovorky...akoze je to tazke nehovorim ale moznosti mas tak sa menej vyhovaraj a trosku sa snaz a bude to ok ...
OneWhoWalks - áno pre introverta byť iniciátivny a chodiť stále vonku je zložité. navyše život môže vytvárať rôzne situácie, ale vezmi si to tak, že vonku sa nadväzujú kontakty. do bytu/domu je malá šanca, že ti niekto zaklope, preto musíš ísť do ulíc a potrápiť sa nejako. osobne na šťastie začínam to pomaly, ale isto zvládať hocijakú situáciu. čelil som napr. už aj 5 slečnám, ktoré som vôbec nepoznal naraz, čo bola pre mňa pomerne zložitá situácia ako introverta, ale povedal som si, že keď už ma oslovili tak sa k ním pridám. výsledok ma celkom prekvapil, keď som dostal na záver stretnutia 4 telefónne čísla bez toho, aby som si ich vypýtal. čiže o tom som písal trochu ochoty a snahy tak to môže fungovať. okolie to ocení.
OneWhoWalks ja som introvert ako prasa ale asi mam stastie a vzdy sa najde niekto kto pokeca alebo chce pomoct uz len ci v tej posilke alebo niekde inde. Inak ja som v nemecku :D a vela po nemecky neviem tak si zober ze ake som to mal ja tazke kde k tomu vsetkemu bola este jazykova bariera :D. Za to na druhej strane sa ta ludia zacnu hned pytat si odkial si tak ked je cas este pokecas o tam a tak.
Mna by tiez nenapadlo len tak s niekym kecat bezvyznamne preto to robim ked chcem a ked je k tomu dovod pri nejakej cinnosti alebo chcem rady a tak. Aj to si velakrat poradim sam cize niekedy ani na tie rady sa cakat neda.
Inak ako som spominal pracujem a byvam v nemecku, velmi po nemecky neviem lebo som sa nemcinu neucil a vsetko co som sa naucil bolo z pocutia tu :D. No a teraz bonus :D za priatelku a snubenicu mam aziatku z juznej korei :D samozrejme ze po korejsky neviem ani ceknut. Inak velmi pekna baba, s tisic zalubami, nepije nefajci, co ti poviem, princezna.
No a teraz k tomu vsetkemu ze ked som to ja dokazal tak to dokaze kazdy.
A vela veci som riesil sposobom ze no tak spytam sa ved nezabije ma, ked tam pises o tom prekonavani vo vela veciach som sa na zaciatku prekonaval a to hlavne ked som bol este na slovenku a tu studoval a nieco robil. Do zahranicia som uz isiel posmeleny :D samozrejme nove prostredie nove zeny, ktorym este zvacsa ani nerozumiem :D a vidis to :D ano jednoznacne sa treba prekonat.
Prezyvka55 - Viem ze to myslis dobre a snazis sa pomoct, ale tak jednoduche to nieje. Do posilky sem tam zajdem, ale to je to posledne miesto na socializaciu :) Mozno ak by som zil v nejakom malom meste/obci, kde kazdy pozna kazdeho bolo by to ine. Pises vlastne v zmysle, dokopaj sa a chod von, zvys iniciativu a ries. Pre introverta to nieje moc lahke. Ak by som bol naozaj extremne zufali a proste zatal zuby a riesil to takymto sposobom, neviem ci by som nasiel skutocne niekoho kto by mi sadol a ci by som bol naozaj stastny sposobom zivota ktory by som viedol. Neber si to ale tak, ze nemam zaujem stretavat sa s ludmi, zaujem urcite mam,len je to trocha u mna zlozitejsie no.
