Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Plač, úzkosť, nechuť žiť, dôvod?

Príspevok v téme: Plač, úzkosť, nechuť žiť, dôvod?
beznadejova

Ahojte, určite je tu veľa podobných tém...no aspoň v krátkosti môj problém..aj keď asi mi tu nikto nepomôže, ale doktorom chodiť nechcem...nechcem ani žiadne tablety a chémiu...uprednostním len nejaké milé a dobré rady..ďakujem...
..takže z nadpisu môj problém jasne vyplýva...každý deň plačem a ja už ani neviem prečo, myslela som si, že to bolo kvôli škole, ktorú som ťažko dokončila, no tá skončila a moje stavy aj tak neskončili, vôbec ma nebaví žiť...navyše som aj strašne labilná, pretože za každú maličkosť sa hneď roztrasiem a veľmi mi búši srdce, napr aj keď mám ísť niekam von a som dohodnutá na nejakú hodinu, tak začnem byť nervózna...proste z ničoho len tak si sama vyvolám stres a neviem sa toho zbaviť...stále som veľmi nešťastná a dosť sa stránim priameho kontaktu s ľuďmi, lebo sa im ani neviem pozerať v klude do očí...a pritom chcem, ale telo reaguje inak...každého vidím lepšieho, energickejšieho a sebavedomejšieho, vyrovnanejšieho...a ja, aj keď nemám problémy, tak som takáto...momentálne som nezamestnaná, keďže som práve dokončila štúdium...von chodievam pravidelne, myslím, že mám dosť pohybu...priateľa mám, ale tam je možno ďalši problém, pretože pre mňa znamenala láska to najdôležitejšie v živote...no sama ju nedostávam...priateľ je rozumný a veľmi pracovitý, ale ja som aj tak stále sama, cítim sa osamelá, pretože on len robí a ja som sama...a keď sme aj spolu, necítim od neho absolutne nič...zo začiatku keď som bola viac zaslepená, tak som sa snažila a dávala mu veľmi veľa...no postupne to vo mne zabil...a kleslo to aj u mňa...
...vôbec neviem čo mám spraviť..rozchodom to riešiť nechcem a neviem či by mi to pomohlo..nový vzťah zas nechcem, všetko od začiatku..proste nemám už na to...stačilo mi tých sklamaní :(

vážne neviem či tie depresie plynú z nešťastnej lásky, či vyžadujem veľa alebo či je dôvodom niečo iné :( som zúfalá :( a nemám chuť na nič :(

Fleur-de-lis

Ahoj,

na človeka sa treba dívať zo všetkých stránok, lebo jedno ovplyvňuje druhé. Pozri sa na svoju životosprávu. Je mnoho ľudí citlivých (vekom to môže zosilnieť) na stravu. Teda vplyv, ktorý má strava na tvoju chémiu v tele, a teda aj na tvoje pocity.
Čiže čo sa tejto stránky týka, trebalo by vylúčiť sladké a slané (chipsy...) a lepok (cukrová a inzulínová hojdačka) a stravovať sa čo najmenej spracovanými potravinami.
Jedlá, ktoré berú energiu lebo sa ťažko trávia sú aj vyprážané jedlá, a kravské mliečne výrobky.
Unavený človek má tendencie k nervozite alebo úzkosti.

Fyzická stránka, to píšeš, že von chodievaš. Tak možno skúsiť zistiť, čo ti prináša najväčšiu radosť. Tancovanie, plávanie, beh, tenis, korčule...?

Duševná stránka, no myslím, že máš veľmi nízku sebadôveru. Ešte sa to vekom zrejme zlepší. Keď človek naberá skúsenosti a lepšie sám seba spozná, možno viac chápe zmysel života...
Každopádne je sebaprijatie asi základ spokojnosti a vyrovnanosti. Si so sebou 24 hodín denne, takže ak sa nemáš rada, tak ti to na nálade nepridá.
Skús prijať svoje slabé stránky a nehanbi sa za ne. Každý ich máme :)
Čítaj literatúru, ktorá ťa povzbudí, choď niekde na také prednášky, ktoré ťa zaujímajú. Uč sa o čom je život, hľadaj jeho zmysel... Spoznávaj sa a uč sa mať rada. Je to cesta, nebude to zo dňa na deň, ale prehrá len ten, kto to vzdá.
Môžeš skúsiť ipčko, je to online chat pre mladých, ak nechceš ísť zatiaľ za psychológom.

A k tvojmu vzťahu, áno, láska by mala byť stredobodom, ale niektorí ľudia, to možno zle pochopili. Ak sa tvoj život točil len okolo priateľa, ak len on bol jeho zmyslom, tak to nebolo o láske, ale skôr o potrebe. Človek musí byť vyrovnaný sám so sebou, a nie očakávať od partnera, že mu bude stále dávať, čo potrebuje.
Ty nie si šťastná, a dúfaš, že priateľ ťa šťastnou urobí. Podľa mňa je to nesprávna cesta. Nájdi svoje šťastie a potom zisti, či ten s kým si, ho dokáže s tebou zdieľať.
Ak vieš po anglicky, prečítaj si Keys to the kingdom a Queen's code od Alison Armstrong. Možno ti to pomôže vo vzťahoch a aj vzťahu k sebe samej.

LucyInTheSky

Ahoj!
Kedysi som mala tiež depresiu. U mňa to boli pocity absolútnej prázdnoty, ne-zmyslu života, niekedy aj ten plač, necítila som hlad, prevrátený spánkový režim... Celý čas som premýšľala ako z toho von. Ale ono to premýšľanie nepomháha, práve naopak. :)ÚŽASNE mi pomohlo, keď som išla na hrebeňovku NT. Vyčistilo mi to telo aj psychiku, reštart.

A úzkostné stavy- to u mňa prišlo až po depresívnom období po blbom roku. Respektíve to boli niekoĺko hodinové panické záchvaty a zistila som, že najlepšie je aplikovať na to mindfulness meditation (bdelá pozornosť, ale tie preklady sa rôznia). Svoj stav iba vnímaš, ale sa k nemu nepripútavaš (nenasleduješ tie myšlienky, len si ich uvedomuješ, potom ich neberieš ako reálne) ani ho neodmietaš (nebojuješ s tým). S úzkosťou sa treba "spriateliť" a byť k sebe súcitná.
Celkom ju to neodstráni, ale veľmi zmierni tie nepríjemne stavy... Ešte sa odhodlávam meditovať pravidelne, úzkostní ľudia majú údajne trošku väčšiu amygdalu a dlhodobý účinok meditácie je jej zmenšenie a zvýšenie aktivity v tých častiach mozgu, ktoré zodpovedajú za pocity spokojnosti a šťastia. Niektorí ľudia na to skúšajú niekoľko dňovú vipassanu, no psychicky labilnejší jedinci z toho môžu dostať psychózu, spustiť si schizofréniu, takže zrejme aj tu platí všetko s mierou.

No a potom také tie podporné veci ako cvičenie, slniečko a zdravé vzťahy...
Možno nič necítiš k priateľovi kvôli tvojmu rozpoloženiu. Sama musíš vedieť, čo chceš, na čo sa cítiš a čo si podľa teba zaslúžiš.
Ja som kedysi bola v bode, keď som len a len dávala celé priehrštia lásky a vracalo sa mi toho máličko aź som takmer nič necítila. Ten vzťah som ukončila, pretože ma to nesmierne vyčerpávalo.

denitkaa

Ahoj :) určite navštív psychologa, čitaj knihy ..potrebuješ len najsť rovnováhu v živote. Ja som si tiež niečim podobnym prešla ...nehovorím že to bude hned ale určite ti pomlže aj bez liekov a hlavne nezufaj ;). Najdi si nejake zaluby pri ktorých sa odbúrava stres, najlepší je šport. Alebo si chod len zabehať, je mnoho možností.

Tvrdarealita

Kedysi davno v 50-tych rokoch ludia vymysleli vec menom antidepresiva. A svete sa cuduj ono je to proti depresii!

Takze beznadejova, z toho co opisujes mas dve moznosti:
1. ist psychiatrovi (nie psychologovi) ktory ti predpise lieky

2. zeleznicna trat a pockat si na vlak, ktory spravi s tvojou hlavou puk a uz nepojde ani obraz ani zvuk.

Je to na tebe.

beznadejova

baby vážne neviem čo ďalej, plačem stále viac a viac, každým dňom je to horšie, a to aj chodievam von, ale nepomáha mi to...čo mám robiť, ozaj mám ísť psychológovi? ja si myslím, že mi nepomôže :(((

burinka1245

Bola som na tom asi podobne. Skúsila som aj antidepresíva, ale to je úplný koniec, bola som stále unavená a neschopná ničoho. čo mi naozaj pomohlo? Určite priatelia. A výlety. Máš posledné leto, uži si ho naplno. Tvoj priateľ nemôže za tvoje šťastie alebo nešťastie. Pretože pokiaľ nebudeš sama šťastná, nebudeš vedieť byť vyrovnaná a spokojná sama so sebou, žiadny muž ťa šťastnou nespraví. - Ja som sa tiež rozhodla byť radšej sama, jasné, že mi chýba neha, a také tie veci s tým spojené. ALE viem, že keď chcem mať v budúcnosti hodnotný vzťah, ako sebavedomá žena, ktorá si bude vážiť samú seba, tak to musím najskôr sama v sebe objaviť, lebo potom, bude vždy u teba všetko závisieť iba na názore partnera... Takisto mi veľmi pomohlo veľa adrenalinových zážitkov, splnanie si snov, a ver mi, sú veci, ktoré môžeš robiť aj sama, keď práve nemáš koho nahovoriť na nejakú akciu. A možno spoznáš nových ľudí. Súhlasím s inými, nič nepomáha viac ako práca - tzv. ergoterapia, aj keď si budeš len tvorivo šiť, alebo niečo také.... ďalšia vec, rozprávaj, rozprávaj rozprávaj! nedus to v sebe.... aj keby si máš iba s niekým cudzím o tom písať, ale musíš to zo seba dostať von, je to riadna úúúľava! a ešte veľmi pomáha, keď sa zameriaš na druhých ľudí. Počúvaj, pomáhaj, buď otvorená. Skús napríklad dobrovoľnícku činnosť, animátorka s deťmi, pomôcť rodičom, vypočuť si starosti starých rodičov, pomôcť s problémami kamarátom.... každý deň si napíš jednú vec, za ktorú si bola vďačná - hoc aj možno "banalitu" - spev vtáčikov, teplé slniečko, úsmev dieťaťa.... Prajem Ti nech sa cez to dostaneš!

beznadejova

alis alkohol nepijem vôbec, takže s tým to nemá nič spoločné...no inak gratulujem, že si z toho takto pekne vonku...mne to trvá už dosť dlho a myslím, že padám stále hlbšie, ale antidepresíva jednoducho nechcem a odmietam...možno veľa ľuďom pomohli, ale no ja som ich odporcom, aj keď by som ich potrebovala...no a môj priateľ mi až tak nediktuje, teda niektoré veci berie ako samozrejmosť, že by som ich mala robiť aj ja, teda jeho zvyky, ale už si robím čo chcem...no zmieril sa s tým ako sa mi tak vidí, ale ktovie čo si myslí...no a posledný čas sme spolu len tak asi na pol hodku aj to si nič nepovieme...aj keď už sa začína čudovať čo sa deje, ale nerobí z toho drámu...takže asi mu to aj vyhovuje...ja som si jednoducho povedala stop..prečo len ja by som mala vymýšľať témy a rozveselovať ho??? a on sa bude len naďalej ospravedlnovať aký je na nič...teraz sme si kvit a potichu...ale akože neviem kam to bude smerovať...:((( tešila som sa na dovolenku, na leto, na všetko, ale s nim sa na leto jednoducho tešiť nedá, pretože aj tak by nič nevyšlo...tak sa musim zariadiť sama, lenže to je tiež ťažké keďže mám len jednu kamarátku...keby mám partiu, dalo by sa toho vymyslieť viac a možno by som nazbierala viac energie a sil do života..:(

alis

ja sama neviem, ale zmenilo sa to potom, co som si vzala antidepresiva, strasne moc sa mi ulavilo a zacala som uplne inak 'citit a vnimat'. Dost mi estepomohlo aj to ako som sa vyrozpravala kamaratke a mamine. Obe mi povedali co ako vidia a ja som si uvedomila, co chcem zmenit...
Neviem to slovami popisat, ale zijem si svoj svet, nenecham si od svojho pristela diktovat ( ako to bolo pred tym) presadim si svoje, je mi jedno co to komu spravi:D ako som pisala - sebeckejsi postoj. Ale pozor, nikdy by som nikomu neublizila, som prilis empaticka na to.
No mozno ze ti chybaju vitaminy a potom si cela taka roztekana.... nechcem tu robit reklamu, ale sku zajst do lekarne a vypytaj di nieco na depresie a uzkost na prirodnej baze plus horcik. Skus to a uvidis. Inak pijes viac alkohol?

alis

Ahoj, no bude to zniet divne ale presne viem o com pises...
Ja ani neviem ako sa mi to stalo ale ZRAZU z nicoho nic som sa dostala do divneho sveta, do takeho ako opisujes... citala som sa ako 'hovienko' nikto vyznamny, este som sa zacala aj divno hrbit... tahalo sa to nejaky cas az som siahla po antidepresivach... kamoska mala, tak som skusila. Viem, bez predpisu, bez lekara, ale tu som a neumrela som :D Dolezite je, ze sa strasne vela od vtedy zmenilo! Nemyslim si ze je to nevyhnutne pre ucinok liekov, ale uvedomila som si tu vaznost situacie, kam som sa dostala... Rozpravala som sa o tom s velmi dobrou kamaratkou, ktora ma nakopla a od vtedy som sa zamerala na seba trosku viac sebecky... zacala som si diktovat podmienky u priatela... Moj problem bol, ze som sa nevedela sustredit pri uceni na skusky a mala som pocit ze moj priatel ma prestal respektovat a plus som mavala hlavne vecer DEPRESIE, co som ani nevedela co je dovtedy... uzkost, plac, neistota...Najhorsie bolo, ked som sa rano zobudila a kym som sa len obliekla tak to trvalo hodinu a nevedela som sa skoordinovat, aj pocas dna, vsetko mi hrozne dlho trvalo :( HROZNE. som rada, ze som z toho vonku. Plus prestala som pit vinko po veceroch, co mohlo tiez prispievat k depresiam a zacala som si davat prirodne tabletky, ktore maju podporuju tvorbu serotoninu v tele. Neviem ci je to placebo efekt, ale skutocne som od vtedy stastnejsia, istejsia, dari sa mi vo vsetkom co chcem...:D znie to tak dokonalo, tak uvidim dokedy :-) ked tak ozvi sa, mozeme pokecat viac ;)

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Plač, úzkosť, nechuť žiť, dôvod? - Fórum - ZDRAVIE.sk