Problém s rozprávaním a artikulovaním pri strese

Príspevok v téme: Problém s rozprávaním a artikulovaním pri strese
Baraddo

Ahojte, nie som žiadny ultra-sociálny extrovert, ale určite nie som ani introvert. Pri ľuďoch, ktorých poznám často nepustím iných k slovu, a kľudne to môže byť aj 15 členná skupina ľudí.

S rozprávaním, artikulovaním, ani ničím s týmto spojeným nemám žiadny problém, rozprávam plynulo, primeraným tempom, vyjadrovanie mám na úrovni, neračkujem, nekoktám, proste - všetko je super.

Problém nastáva, keď rozprávam v (pre mňa) určitej stresovej situácií, ktorá môže byť pre iných napríklad banalita. Napríklad pri vybavovaní niečoho na úrade, pri telefonáte do banky, pri nejakom formálnejšom jednaní akéhokoľvek typu - snáď viete o akých situáciách hovorím.

V týchto prípadoch rozprávam strašne rýchlo, po čase prestávam artikulovať, vyjadrovanie je podstatne horšie, často používam iba jednoduché slová, mám problém s prácou s dychom, proste - zniem ako úplne iný človek. Taktiež sa pri takýchto rozhovoroch kľudne spotím a som roztrasený, aj keď sie uvedomujem, že o nič nejde.

Štve ma to najmä kvôli pracovným pohovorom, ktoré zatiaľ za sebou nemám, ale určite mi to nebude hrať do karát.

Vie mi niekto s (alebo aj bez) podobným problémom poradiť, ako toto zlepšiť? Rozprávať sám pre seba príliš význam nemá, keďže ako hovorím, medzi známymi rozprávam bezproblémovo, a je jedno o akej téme.

Ďakujem za každú radu

Lewi

Ahoj.

Písala som tu už jeden dlhý komentár, ale milý formulár sa neodoslal.
Tak to skúsim znovu, no kratšie.
Ja mám tiež podobný problém, no iného rázu - ja neviem slovo ani vysloviť. Väčšinou ide o slová, pri ktorých viem, že sa mi to stáva, teda konkrétne slová. Avšak keď rozprávam rýchlo a bez rozmýšľania, (keď si mozog nestihne uvedomiť, že to slovo príde), ide to úplne v poriadku. Problém je v psychike, v programe, ktorý si môj mozog nastavil. Hlúpy strach, nereálny.
Dlho som sa snažila to vyriešiť, hľadala som si knižky s poruchami reči (aj tak som v podstate nenašla nič konkrétne) a zistila som, že musím iba prísť na koreň tohto problému. Nedávno sa mi to zrejme podarilo, pretože sa mi rozpráva omnoho ľahšie.
Je to o tom, ako beriem sama seba, akú dôležitosť v akej situácii sebe prikladám a ako si verím. Je to o neopodstatnenom strachu, ktorý treba len pochopiť.

Pokecaj si so sebou, určite prídeš na to, prečo sa ti to deje. A ver mi, že to prejde :)
Stačí si pred tými situáciami rozpovedať fakty - o nič nejde; tí ľudia sú na tom rovnako, ako ja; nie som žiadna padavka, aby som nezvládol to a to; keď som schopný toho, prečo nie toho... atď, zvládneš to! :)