Som už vlastne mŕtvy, už to len dokončiť..

Príspevok v téme: Som už vlastne mŕtvy, už to len dokončiť..
Idontgivea..

Cítim sa ako vyhasnutá svieca. Nevidím žiadnu budúcnosť, neviem si vytvoriť normálne vzťahy s ľuďmi, nikomu neverím. Veľmi veľa ľudí mi ublížilo. Natlačili mi do hlavy, že som nula. Aj keď som si spravil nejaké školy, teraz robím prácu, na ktorú som prekvalifikovaný. Je mi zle z tých ľudí tam, plno apatických idiotov. Je mi zle z toho ako to tam funguje, ako to tam chodí, ako so mnou zaobchádzajú. Ale to je asi všade tak. Na hľadanie lepšej práce však nemám motiváciu a ani energiu. Nemám vlastne energiu na nič. Len prežívam a všetko odkladám na neskôr..
Cítim sa ako vzduch. Svoju prázdnotu často utápam v chlaste. Skúšal som aj drogy..
A tak len padám a padám stále hlbšie a každý deň sa modlím k Bohu, nech si ma vezme tam hore.

_meno

Ahoj Idontgivea

Ako tu uz mnohi pisali ze sa modlili aby ich Boh vzal naspat a nevzal. Modlil som sa aj ja tiez ma nevzal, a ani ma nevezme. A dokonca Boh ani neznici moju dusu. Pytal som sa aj na samovrazdu, ci ma da do neba alebo do pekla a na to sa tiez nemam pytat.

Hlavne ked si pozries chudobu sveta, islam, konflikty, vojny, zmrzacenia...to rozhodne nie su uveci ktore mame radi a Boh uz vobec nie.

Cize zit tu na Zemi sa musi. A basta. Zmier sa s tym, co nemozes zmenit a sustred sa na to, co zmenit mozes.

Podla mna ma taketo myslenie vzdania sa zivota ooooobrovsku vyhodu, lebo poskytuje nekonecno slobody. Nekonecno nekonecno nezavislosti, nakolko nic nechces, nic neocakavas - si volny, bez zavislosti na niecom. Vezmi si ludi co pravidelne chodia do prace co ich nebavi, co jedia co chcu, co fajcia a nechcu...tym, ze pounkas svoj cely zivot prakticky si sa zbavil vsetkej zavislosti, zvykov.

Oki, teraz moje vysvetlenie ako z toho von-od malicka ked sme deti santime, behame, bavime sa, kecame, kricime, tancujeme. Dieta nema ziadny zmysel zivota, resp. ani ho nehlada, lebo robi co ho bavi a co sa mu chce. Avsak ako starneme, hladame uricite istoty, zmysel..a tym sa vzdalujeme zmyslu.

Zo skusenosti mozem povedat, ze osud je nieco ako cesta po ktorej ked ideme, nepytame sa. Akonahle z nej vybocime rozmyslame, hladame, badam kam, tam ci tam, ci to bolo spravne, ci nebolo lepsie tak a tak....Tu krasne vidno, ako spominame na obdobia kedy sme po osude kracali a ako nam bolo krasne.

Podobne aj ty, mily idontgivea si s niecm prestal. Nieco si robil, mal si dake sny, tuzby, priania, alebo len jednoduche ludske potreby. Ale pocas cesty si prestal a zisiel z nej. Ona stale caka a vzdy cakat aj bude, kym sa na nu vratis.

Znie to sice jednoducho, ale castokrat uverit sebe samemu nie je az take lahke. Ale je to pravda a mozog nie je pravda, je to len nastroj myslenia.

Jednoducho povedane, ty nosis osud v sebe, vidis ho aj z dlhodobej perspektivy (sny) ale aj z kratkodobej (pocity).

Poznas ho a pokial po nom nepojdes, budes sa citit mizerne. Pokial po nom pojdes, bude tvoj zivot prekvitat (Bozi syn to vravel dakde v knihe Biblia to bude, ze kto nasleduje Boha toho zivot prekvita .. Po vsetkych strankach, Boh vie lepsie ako my co nam treba.

Ale ako vravim, cim si teraz prechadzas je oooobrovska zivotna skusenost..'raz som pocul peknu myslienku, ze v mojim zivote som neprezil ziadnu negativnu skusenost, akurat negativne pocity.'

Prajem ti vela zmierenia, prijatia a radosti zo zivota :-)

P.S. Nic v zivote neber vazne. Najhorsie co sa moze stat je smrt a to je nanebovzatie. Cize aj to najhorsie v zivote je vlastne to najlepsie. Aj anjeli nam to radia, mame pouzivat obrovsku silu humoru.

asitak

pripajam sa k diskusii.ja byvam tiez v zahranici mam syna a super muza,ale cele dni su prec a ja som sama.praca tu nieje a ludi ktorych poznam sa ozvu len ked nieco potrebuju(a ja taky blbec sa idem roztrhnut aby som pomohla) a zasa sa odmlcia.ked im zavolam ja tak su moc zaneprazdneni.o slovensku ani pisat nebudem(zavidia aj to co nemam).casto uvazujem o tom ake by to bolo keby odidem z tohto sveta,no pri pomysleni nato,ze ublizim mojim najblizsim mi ide srdce puknut.i ked mam taketo stavy skoro kazdy den,skusam byt pozitivna a mysliet si,ze zivot nieje o tom byt stastny,ale ludi ktorych nadovsetko milujem robit stastnymi

Admin Ján

Vážený prispievateľ diskusného fóra ZDRAVIE.sk.

Vami publikovaný príspevok na tomto diskusnom fóre obsahuje formulácie, ktoré je možné z pohľadu prevádzkovateľa portálu ZDRAVIE.sk považovať za informácie závažného, život ohrozujúceho charakteru.

Na základe uvedeného si Vás dovoľujeme požiadať o zaslanie Vašich kontaktných údajov administrátorovi tohto diskusného fóra na adresu info@zdravie.sk , aby sme Vám mohli sprostredkovať poskytnutie odbornej pomoci.

V prípade, že nám svoje údaje neposkytnete, sme oprávnení na základe vyhodnotenia obsahu Vášho príspevku pristúpiť ku krokom, ktoré povedú k Vašej identifikácii a následnému zabezpečeniu odbornej pomoci.

Veľmi pekne ďakujeme za pochopenie.

Redakcia ZDRAVIE.sk

Idontgivea..

Ešte raz vďaka za rady, ale ja nebudem šťastný, pokiaľ nebudem mať, čo chcem. A ja to mať nemôžem. Po dlhom trápení, som sa to rozhodol ukončiť. Definitívne. Aspoň bude o jedno monštrum menej..

velastastia..som v UK a ty?

Vevegab

Ahoj, dobre poznám tieto stavy. Našťastie momentálne sú už preč.
Spomínaš, že sa modlíš k Bohu, aby si zomrel. To isté som robila aj ja.
Vidíš si stále tu. Si tu, lebo žiješ pre nejaký dovod.

Ja som ho už našla. Predtým som sa len umárala v hudbe, kt. ma udržiavala v tom hroznom stave, aj keď som mala pocit, že mi pomáha.

Ten,kto mi pomohol, je Boh. Cez Neho som pochopila, že jediná vec, kt. dokáže človeka spraviť skutočne šťastným, je láska a pomoc druhým. Mám na mysli Božiu lásku, tak ako je definovaná v Biblii,nie tú ľudskú. Vtedy človek nerobí šťastného len druhého, ale tiež seba, čo ho naplňuje a tým spozná svoju hodnotu.

Držím palce, aspoň to skús, Boh ti žehnaj :)

anjelik *

Tak začnem od konca. Prečo si mám vážiť život? Nuž, len preto že to som ja a v tvojom prípade ty. :o) To je ten dôvod. Ak je utrpením, tak si to ty, kto to utrpenie tvorí a prežíva. Nie som to ja a nie sú to tí apatickí idioti. Sú to tvoje myšlienky a tvoje predstavy. Im môžeš ďakovať za svoj stav, čiže, sám sebe. Pozri, ľudská vôľa, to je absolútne nič, rozplynie sa to kýchnutím ježka. To, o čo sa môžeš oprieť, si ale ty sám. No a to *ty sám* sa musí budovať. Tehlička po tehličke, keď už ti to mám vysvetľovať ako malému harantovi. To je všetko to, čo ti tu každý radí, vrátane mňa. Že niečim začať musíš a od toho sa potom odvíja to ostatné. Tie filmy, knihy, hudba, to sú predsa neskôr témy, ktoré vieš hodiny rozoberať s tými druhými. Nikde nevyšiel zákon, kto má prvý zdraviť. Prečo nie ty? Že je niekto povýšenecký? U mňa sa to rovná slabosti a to predsa chápem a neriešim, alebo áno? Ak sa budeš izolovať, zomrieš. Je to samozrejme tiež tvoja voľba, ale neprídeš mi až taký slaboch a idiot, že by si práve toto chcel v živote dosiahnuť. A žena môže byť aj kamarát, nemusíš si ju hneď brať a rovnako nie je tvojou povinnosťou urobiť ju šťastnou. Ale ak ty šťastný budeš a smer som ti nielen ja ukázala, tak si schopný to šťastie ukázať druhým. Potom to nebude premárnený a prefňukaný život. :o) Ja nie som ani zhulená, ani spitá, a jasne vidím, že aký tento svet je, ale rovnako rozumiem, že čo je jediné, čo ho dokáže zmeniť a že som to len a len ja a v tvojom prípade ty. Že netreba rozširovať rady tých bezradných a stratených, ale aspoň sa pokúsiť, aj keď to nejde hneď, tvoriť niečo krajšie a veselšie a prirodzenejšie. Pretože depresia, smútok, nešťastie, to prirodzené nie je. Tak si spomeň. o čom si sníval, keď si bol malý a aspoň sa naštvi, že čo sa ti podarilo zo seba stvoriť, aké monštrum, čo len nadáva a reptá a odsudzuje všetko a všetkých. A vykroč späť k naplneniu tých snov. Osudu natruc a aj tým, čo ťa tak, ale iba podľa teba, odpísali. :o)

velastastia

ahoj...to co prezivas tak nieco podobne prezivam aj ja,,,tiez sa tak citim a som na dne...najhorsie je ze mi uz nic nepomaha...chcelo by to lasku,....cloveka podobneho mne aby vedel ako sa citim...pretoze ked niekomu poviem ako mi je tak mi nato odpovie ze to si iba namyslam a nikto ma nechape...nemam vlastne ani silu prosit o pomoc...kolko mas rokov ak mozes napisat a kde v zahranici pracujes...ja som sa vratila po dlhych rokoch zo zahranicia koli rod.problem. tak sa ozvi ...mozno prave teba hladam

sponka

Tak tu traumu zo školy rozanalyzuj,tam to začalo a buď konkretny,kde si v zahraniči?prečo sa nevratiš?Koľko maš rokov?Možno ti tu niekto da radu aku očakavaš.