Pri čomkoľvek čo robím , rozmýšlam primoc. Fakt stále, neviem to zastaviť a neviem veci robiť len tak, podvedome si niekedy planujem čo ako bude, čo neni vždy na škodu, ale stále?!! Hladám hluposti v dvojzmysloch, stale proste neviem zastavit myslienky a už ma to nebaví, jasné , že mam stavy ked mam vsetko " u prdele" ale málokedy. V minulosti som bola priam spontánny človek, neviem čo je inak, ale chcem proste riadne vypnúť a nechat vecii saméé ist.. Ale ako:) poznáte to ked neviete zastavit svoje vlastné myslienky.. Isto by bolo pre mna potom vsetko ľahsie a príjemnejsie keby som všetko tak podrobne neriesila a neanalyzovala... Dááky "návod" ? niekto podobný? :P
Dovolenka pre myseľ
Summer65764
kafe
summer, pozri si knihy od Eckhara Tolle. Pomohlo by ti to pochopit aj trochu tej omacky naokolo, nie len preco je dobre vediet vypnut a drzat mysel na uzde.
Taky moj jednoduchy navod je, ze ked moc riesim, tak sa vratim do pritomnosti myslienkou - som TU a TERAZ - a snazim sa vnimat, citit (nie popisovat, komentovat myslou!) pritomnost. Alebo zacnem zhlboka dychat a sustredim sa na nadych a vydych.. som tu a teraz...
Mysel je tvoj nastroj, ktory mas drzat pod kontrolou. Vymyka sa ti trochu z ruk. Emaela ti dala krasny priklad, kam to az moze zajst. Ja si myslim, ze takyto zivot je dost nestastny, taky zotroceny, ak clovek nedokaze vnimat nadhernu pritomnost, uvolnit sa a uzit si to. Byt obozretny je nieco ine ako mat paranoju zo vsetkeho.
summer65764
och no aspon ta myslienka , ze niesom.sama mi.robi.lepsi pocit :) ale nie. Presne , myslim.ze v rodicovstve to.moze byt mnoho krat uzitocne ale samozrejme ze to.ma aj.opacnu stranu..mna to.napriklad uppne obmedzuje mam.uz 18ale este by som.sa mala blaznit a tak.a kolko.krat nerobim.co podvedome chcem , prave preto ze si to v hlave premyslim., zacnem.mysliet nad moznym.rizikom / neuspechom.a je to v keli..kiezby sa to dalo.nejako upravit :) a dufam ze deticky nic nedostanu :)
emalea
veľmi Ti nepomôžem, ale Ťa môžem uistiť, že nás je viacej...som veľmi podobná, vždy rozmýšľam ako v šachu 2 ťahy dopredu, čo ma veeeľmi obmedzuje, mám 2 malé deti a napr. keď sme na výlete a ideme čokoľvek ako rodinka robiť stále rozmýšľam, čo by sa mohlo stať...deťom samé príkazy toto môžeš, toto nesmieš, na lodičky nepôjdeme, lebo sa utopíte ...ono je to na jednej strane dobre, ak rodič vie predvídať, ale mnohokrát je to veľmi obmedzujúce /hlavne pre ostatných členov rodiny, ktorí si chcú ten výlet naozaj užiť!!!/našťastie mám pri sebe manžela, ktorý je normálny a väčšinou to končí kompromisom, takže aj deti si ten výlet ako-tak užijú..
napr. včera boli deti+manžel na výlete /bezo mňa-ja som ostala doma upratovať/ kdesi v Trnave boli dáke trhy a oni zo stánku okoštovali domácu paštéku...a už mám nervy z toho, či nedostanú nejakú črevnú infekciu....
