Zdravím! Takže môj problém je jasný. Nemám moc rada niektorých ludí z jeho rodiny, resp. mám voči nim výhrady, ktoré ma doslova ničia a dokonca začínajú vyvolávať aj hádky medzi mnou a priateľom :(
Je tu niekto kto má podobný probléM? ako sa to dá s nimi prosím vydržať? a celé to uniesť?
Problémom je jeho mama, pretože je to veľmi rázna žena a hlavne príliš uprimna :(. Priateľ mi stále hovorí, že ona má ma velmi rada, ale mne sa to nezdá. Dokáže mi také veci povedať, ako povie vopred, že ona to zle nemyslí, ale povie to, a väčšinou ma to raní, až ma to velmi moc nahnevá, a potom to vyčítam priatelovi že mi také veci je schopná povedať...Ale on si samozrejme svoju maminu vždy ochráni, a povie, že ona to tak isto nemyslela...čiže zas som najhoršia ja :(. Tak ale dajme tomu no, to sa väčšinou nejakej kamoške s týmto čo mi povedala zas vysťažujem, a som kludna...ale je horší problém, a to je bratova priatelka...
Ona je môj uplny opak. Fiflany, neučí sa, len sa fláka a mína priatelove peniaze na kozmetiku, alkohol, diskoteky, on jej to hlupak všetko toleruje...ja pre toho môjho by som zniesla aj modré z neba a viac menej žiadna spatná väzba, a viac na mne šetrí, hoc sa snažím byť sebestačná, nie ako ona, mam pracu a školu, ona ledva školu a flákanie stíhala :( no také strašne nespravodlivé mi to príde, a som na nu alergicka až...
Až po nejakom tom roku som si s nou začala písať sem tam na nete (bývajú dalej od nás, ale priatel zvykne chodiť domov na víkendy). No a priatelovi sa moc nepáčilo a nezdalo že sme takéto kamarátky zrazu. My dokonca povedal, že prečo sa s nou snažím byť kamaratka, ked ona ma za chrbtom ohovara...potom mi povedal, čo mu povedala na môj výzor, malé prsia, ked som u nich nebola...špina škaredá :( a pritom teraz ako mam prazdniny, znova mi narástli, len som proste mala stresy cez školu...ale to ona nemôže poznať...tak som sa nahnevala a skončila písmenkovanie s nou...
Ani jeho kamaráti ju nemajú radi, nechápu čo on na nej vidí, prečo ju tak sponzoruje a ona mu ešte robí potom žiarlivostné scény...raz sme sa tak stretli s tou partiou a ja a priatel, ja som len počúvala, a oni hned začali strašne ju ohovárať, hrozne moc, až mi jej luto bolo, ako ju nikto v tej partii nemá rád, a najvačsia sranda bola, že aj priatel sa k nim pridal, nič pekne na nu nepovedal...
no a potom to prišlo, parkrát som ho prichytila ako sa k nej v zdrobneninách prihovára, tak moc premilo, a pritom jeho brat sa so mnou nikdy tak nerozpráva, ja sa musím snažiť...a tento moj priatel dobre že do zadku jej nevlezie...a potom mi nato povie, že tak čo už, je to bratova priatelka, čo má robiť...alebo že nebude tam sedieť predsa vedla nej ticho...jejda, ludia pomoc, mne toto tak moc moc moc FALOŠNÉ príde, ale strašne moc, doslova ma to ničí, ked to vidím a počujem, a potom ma to stále zožiera ked si na nu spomeniem...našťastie ja k nim domov už tak moc nechodím, takže aspoň nevidím, aký je ten môj priatel zrazu falošný...ma to ničí už ked si to len teraz predstavím :(
a zvykneme sa kvoli tomuto práve aj hádať :( on sa hned urazí, že mu poviem, že je falošný...vôbec si to proste nechce priznať, že ja som v práve :(
a ešte taká posledná vec. Hnevá ma, že to dievča, čo len teraz zmaturovalo, a predáva, a cengá peniaze od svojho priatela, doma nič nespraví, nevarí mu, nepečie, no nič nevie to dievča, to každý povie, gélové nechty po zem, diskotéky, kecanie o ničom, to je jej....no a mne ide komentovať prsia a pritom to bola len dočasna forma ich malá, keď ona strašne moc teraz pribrala, však aj priatel povedal, že vyzerá jak pra.a...stehná, brucho, lica, podbradok, no des, a to je mladšia aj o 4 roky odo mna, a ja tak nevyzerám, ja cvičím a nejako vyzerám, a nemám také sebavedomie ohovarat druhych ako má ona :(...(no dobre, teraz som aj ja ju poohovarala riadne, ale to len tu anonymne, lebo už neviem čo dalej, už som dokonca bola v stave, že či toto nebude až taký velky problem,, že to už nebudem zvládať s priatelom...)
Moc ma to trápi, ja viem, druhý by len mávol rukou, uvedomil si, aké má on hodnoty a cenu a aké ona...ale mne sa to proste nedá, už i tak mam nizke sebavedomie...a ešte som typ spravodlivého človeka, a nemam rada takéto...
Prosím poradte mi, ako s týmto mám bojovať, čo mám robiť?...Mňa to totiž tak trápi, dusím to v sebe a potom v tú najnevhodnejšiu chvílu vybuchnem na priateľa a potom je hadka :(...a pritom tuším posledny polrok sa kvoli ničomu inému nehádame, len kvoli rodine
