Blbé obdobie ktoré trvá už veľmi dlho

Príspevok v téme: Blbé obdobie ktoré trvá už veľmi dlho
k4r4melk4

Ahojte... Rozmýšľala som či sem napísať alebo nie... No za pokus to stojí a možno sa mi aj trošku uľaví...

Mám o mesiac 24 rokov, som slobodná/sama, bez práce a bez "priateľov"... - dobré však?

Boli časy keď som mala všetko... priateľa, kopec kamarátok a aj bolo do čoho pichnúť...

Neviem či je to osud a všetko máme vopred súdené a naše cesty v živote sú pevne stanovené a skúsenosti ktoré nám život pritrafí nás majú niečo naučiť.

Priateľa som mala dva roky .... no vykľul sa z neho majetnícky, extrémne žiarlivý, arogantný, nezodpovedný, sebecký majster sveta ktorý ma chcel vlastniť a on mohol všetko... ešte po rozchode mi robil trištvrte roka peklo. Bol starší keďže som bola vždy názoru že automaticky sú starší partneri rozumnejší, vedia čo chcú od života, vyspelejší po psychických stránkach a dá sa na nich spoľahnúť po všetkých stránkach a očakávate od nich partnera na mieste a zároveň priateľa ktorý vás bude chápať a vždy vás podrží... miesto psychického teroru a pomstychtivých vyhrážok a samých výčitiek...

Od vtedy som priateľa nemala, ani som nestretla nikoho potencionálneho a aj sa pravdupovediac nového vzťahu obávam po tejto dosť zlej skúsenosti.

Čo sa týka kamarátiek....časom som zistila že kamarátky to neboli nikdy a tiež som sa veľmi sklamala. Nie som typ človeka ktorý inklinuje intrigám takže sa neviem voči nim ani moc brániť.

Boli sme partia 4-roch báb z ktorých jedna mala zo mňa zrejme pocit že ju zatieňujem a asi sa cítila mnou ohrozená...Bol to typ dievčaťa čo háďže psie oči na každého, anjel v ľudskom tele a každý je milý pekný zlatý...
Ja som typ ktorý je dosť svojský, keď sa smejem - smejem sa na hlas, keď robím srandu - tak takmer zo všetkého vrátane samej seba a som trošku "hlučná". Môj štýl obliekania, chôdze-vystretý a vyjadrovania je svojský no je môj...každý sme originál no nie???
Tak toto stvorenie ktoré má problém sa pozerať ľuďom do očí a predstiera niečo čo v skutočnosti nieje si ma zobrala na paškál a keď som zistila čo všetko robí po za môj chrbát a akým zákerným spôsobom - "hlavne nenápadne" sa snaží poštvať proti mne ľudí z partie ma úplne zaskočilo a miesto toho aby som si to s ňou vybavila tvárou tvár - zo či vo či, na čo ona moc nieje, a ľahšie jej to ide od chrbta, len som sa obzrela a prerušila som zo sklamania aj z tých ostatných kočiek kontakty.
Teraz keď sa aj s niektorou stretnem na ulici, je to iba povrchné ahoj a prehodíme pár viet.

Čo sa týka práce, pracovala som v jednej spoločnosti rok, no zanikla a teraz som už vyše pol roka doma čo ma neskutočne ubíja a mám pocit že sa môj život už nejaký ten čas vôbec nehýbe - nežijem len prežívam zo dňa na deň a už som z toho úplne sklamaná, smutná, skleslá a cítim sa úplne zbytočná na tomto svete :-(

embryo

Ahoj k4r4melk4,
cely zivot ta budu odradzat od uspechu ludia a rozne okolnosti... prave tieto negativne sily ta paradoxne mozu posunut vpred tym, ze ta nutia si uvedomit, ze kde cesta nie je vyslapana, treba si ju spravit. Vzdat sa je to najlahsie riesenie, ktore nas stoji najmenej usilia. Aj preto maju ludia sklon k prehram, nestoji to ziadnu namahu a okamzite tym vyriesime kazdu situaciu, ale zaroven si tym zahodime moznost uspechu a prilezitosti nieco dokazat...

Konecne sa prestan podcenovat a zacni mysliet pozitivne, lebo stastie a uspech vznika predovsetkym v nasich hlavach, drzim ti palce pri hladani novej prace! ;-)

k4r4melk4

........ nahradili ma človekom ktorý má pred menom titul .........

v skutočnosti nemali v pláne ma nechať na trvalo co ma velmi zamrzelo (na rovinu mi to nepovedali no vsetko k tomu nasvedčovalo, aj inzerát ktorý nestiahli po mojom prijatí a neskor aj informácie ktoré som sa dozvedela od "kolegíň", dokonca ani na danú pozíciu na ktorú som mala neskor nastupiť ma vobec neskolili ) ... moja prvá výpoveď v živote a je mi to veľmi lúto aj ked výsledky som mala lepšie posledné tri týždne ako iné zamestnankyne ( bez prilepšovania si výsledkov narozdiel od kolegín )

moje aké také sebavedomie ešte viac kleslo a uprimne sa cítim totálne neschopná a s podcenovaním je to este na horšej úrovni ako bolo pred tým,, uz dopredu sa odpisujem že to nezvládnem a uz len pri pomyslení na akúkoľvek prácu znervozniem a vystresujem sa čo u mna potom sposobuje zbrklosť nerozváznosť a strach :-(

k4r4melk4

Aj ja som sa zo začiatku veľmi tešila no ja som taký stres-majster a všetkého sa na začiatku obávam.

Aj preto som veľmi v strese pretože ma školia na pozíciu do ktorej sa ostatný nevyznajú a som úplný začiatočník ktorý pred tým nemal s takýmto druhom práce skúsenosti ani dočinenia a potom budem skoro tri týždne bez pomoci a úplne stratená a o to je to horšie že nepôjde o maličkosti :-/

Modlím sa aby som sa aspoň trošku do toho dostala a nebola na odstrel.

Takže ďalší môj cieľ bude aspoň trošku sa do toho dostať :-/ amen :-P :)

zewa

Ta prva veta ma potesila :)
A tie ostatne? Viem, ze si este neveris, ale vzdy mozes poziadat o pomoc niekoho z kolegov. Aj ked si pofrflu, ale nakoniec pomozu. Ja som na zaciatku otravovala vsetkych :)) Vsetko zvladnes. Nezabudni oddychovat a po praci vypustit pracu z hlavy, nesmie ta pohltit hned od zaciatku. Vsetko s mierou ;)
A co bude dalsi ciel? Pracu mas :)

k4r4melk4

Človiečikoviááá podarilo sa mi normálne zamestnať u normálneho stabilného zamestnávateľa :)

Nieje to to, o čom som síce snívala ale vôbec mi to nejako neprekáža, no teraz sa obávam že tú pracovnú pozíciu na ktorú sa školím nezvládnem pretože je to moc zložité, je toho veľa, je to dosť chúlostivé a ešte sa robí aj z peniazmi :-/ jednoducho mi to príde ťažké na mňa :-/ za dva dni toľko informácii čo budem musieť na čo nemôžem zabudnúť, čo sa robí v tedy a v tedy, a čo musím takto a hentako :-/ jednoducho mám v tom chaus a obávam sa že sklamem svojich vedúcich že to nezvládnem a v neposlednom rade aj samu seba že zlyhám :-(

O dva týždne ide moja vedúca na dosť dlho off a podstatná väčšina vecí a administratívy ostane na mne a nebude mi vedieť kto s tým pomôcť.
Úplne som začala o sebe pochybovať že pohorím čo nechcem :(

das

falosne kamaratky - radsej byt bez nich - odoberaju energiu
a casom pridu lepsie kamaratky

nezamestnana - hladas vytrvalo pracu ?
netreba sa nechat odradit , treba vytrvalo pisat a posielat ziadosti o pracu a urcite sa casom najde
A co rekvalifikacie, a nejake skolenia
- a hned pride clovek na ine myslienky

a treba ma kazdy den usmev na tvari a byt optimista - tym sa lahsie zije ako zamracencom

Svoj zial nedaj svetu znat, iba Ta vysmeje, ked sa nan usmejes aj on sa usmeje

lusiiba

To co prezivas je zranenie, stale sa k tomu vracias a hladas \\\"preco\\\" a cim urputnejsie sa snazis to vyriesit,tym viac ti to ublizuje,lebo nedokazes najst odpoved... A je to preto,ze normalna odpoved neexistuje,tie baby ta nemali nikdy skutocne rady,musis to hodit za hlavu,lebo ta to bude nicit.Ak to nevies hodit za hlavu,pokus sa o tom s nimi pohovorit aspon s jednou rozumnoejsou....V zivote sa ti to este istotne stane,ja som to konecne pochopila az vo svojich 33 rokoch.Ak ta ma niekto naozaj rad,tak aj s chybami a ak mu nieco vadi,tak si bude ochotny s tebou o tom pohovorit,ledaze by bol ten clovek sam psychicky natolko zraneny,ze v nicom nema jasno (a za to niekedy ani sam nemoze).Netrap sa,ak mozes,skus normalny kludny dialog,neutralny,bez osocovania. Ak sa neprestanes zozierat,mozes si privodit zdrav.problemy,ja som si uz myslela,ze mam nieco so srdieckom...A este jedna vec,niektori ludia to v hlave skutocne nemaju vsetko v v poriadku,aj ked su inak normalni,niektori ziju vo svojom svete a dokazu si o sebe i inych namysliet so skalopevnym presvedcenim take veci,o ktorych ani netusis...Si dobra taka,aka si,uz len preto,ze sa nad sebou zamyslas ... :) drzzim palceky

k4r4melk4

Ak bude vôbec kam tak skúsim..

I keď tiež ten životopis budem musieť poslať e-mailom ako všetky ostatné.