Ahojte... Rozmýšľala som či sem napísať alebo nie... No za pokus to stojí a možno sa mi aj trošku uľaví...
Mám o mesiac 24 rokov, som slobodná/sama, bez práce a bez "priateľov"... - dobré však?
Boli časy keď som mala všetko... priateľa, kopec kamarátok a aj bolo do čoho pichnúť...
Neviem či je to osud a všetko máme vopred súdené a naše cesty v živote sú pevne stanovené a skúsenosti ktoré nám život pritrafí nás majú niečo naučiť.
Priateľa som mala dva roky .... no vykľul sa z neho majetnícky, extrémne žiarlivý, arogantný, nezodpovedný, sebecký majster sveta ktorý ma chcel vlastniť a on mohol všetko... ešte po rozchode mi robil trištvrte roka peklo. Bol starší keďže som bola vždy názoru že automaticky sú starší partneri rozumnejší, vedia čo chcú od života, vyspelejší po psychických stránkach a dá sa na nich spoľahnúť po všetkých stránkach a očakávate od nich partnera na mieste a zároveň priateľa ktorý vás bude chápať a vždy vás podrží... miesto psychického teroru a pomstychtivých vyhrážok a samých výčitiek...
Od vtedy som priateľa nemala, ani som nestretla nikoho potencionálneho a aj sa pravdupovediac nového vzťahu obávam po tejto dosť zlej skúsenosti.
Čo sa týka kamarátiek....časom som zistila že kamarátky to neboli nikdy a tiež som sa veľmi sklamala. Nie som typ človeka ktorý inklinuje intrigám takže sa neviem voči nim ani moc brániť.
Boli sme partia 4-roch báb z ktorých jedna mala zo mňa zrejme pocit že ju zatieňujem a asi sa cítila mnou ohrozená...Bol to typ dievčaťa čo háďže psie oči na každého, anjel v ľudskom tele a každý je milý pekný zlatý...
Ja som typ ktorý je dosť svojský, keď sa smejem - smejem sa na hlas, keď robím srandu - tak takmer zo všetkého vrátane samej seba a som trošku "hlučná". Môj štýl obliekania, chôdze-vystretý a vyjadrovania je svojský no je môj...každý sme originál no nie???
Tak toto stvorenie ktoré má problém sa pozerať ľuďom do očí a predstiera niečo čo v skutočnosti nieje si ma zobrala na paškál a keď som zistila čo všetko robí po za môj chrbát a akým zákerným spôsobom - "hlavne nenápadne" sa snaží poštvať proti mne ľudí z partie ma úplne zaskočilo a miesto toho aby som si to s ňou vybavila tvárou tvár - zo či vo či, na čo ona moc nieje, a ľahšie jej to ide od chrbta, len som sa obzrela a prerušila som zo sklamania aj z tých ostatných kočiek kontakty.
Teraz keď sa aj s niektorou stretnem na ulici, je to iba povrchné ahoj a prehodíme pár viet.
Čo sa týka práce, pracovala som v jednej spoločnosti rok, no zanikla a teraz som už vyše pol roka doma čo ma neskutočne ubíja a mám pocit že sa môj život už nejaký ten čas vôbec nehýbe - nežijem len prežívam zo dňa na deň a už som z toho úplne sklamaná, smutná, skleslá a cítim sa úplne zbytočná na tomto svete :-(
