Šikanovali ma

Príspevok v téme: Šikanovali ma
Anika24

Vždy som bola tiché dieťa, ktoré muselo dávať pozor na mladšiu sestru. Rovesníci si na to zvykli, veď v malej dedine bolo bežné všade chodiť s mladším súrodencom.

Problémy nastali až v piatom ročníku, keď som musela do školy dochádzať do susednej dediny. Paradoxom je, že práve dievča, s ktorým som tom čase sedela v lavici, mi začalo meniť život na peklo. Najprv proti mne poštvala dievčatá, neskôr aj chlapcov. Dodnes neviem, prečo sa to všetko začalo, ale myslím si, že to bolo kvôli mojím veľmi dobrým výsledkom v škole. V tomto období som veľmi výrazne schudla, aj keď nikdy som nebola bacuľaté dieťa. Podváhu mám do dnešného dňa a hoci som prešla všetkými možnými vyšetreniami, žiadnu príčinu podváhy lekári nezistili.

Pred rokmi som nevedela, čo sa vlastne robí a doma som nič nepovedala. Vulgárne nadávky, ktoré človek bežne počuje asi len z krčmy, sa stali bežnou súčasťou môjho života. Okrem toho boli úplne bežné posmešky z toho ako chodím, sedím, jem desiatu, prípadne aj z oblečenia.

Istý čas sa moji bývalí spolužiaci veľmi dobre bavili tým, keď ma pichali špendlíkom do chrbta, alebo rúk. Postupne som si začala myslieť, že to všetko je moja vina a zaslúžim si to. Najhoršia na tom je skutočnosť, že učitelia o tom vedeli. Žiadny však výraznejšie nezakročil, maximálne sa zmohli na vetu: "Ale dievčatá, ako sa to správate." Rodičia sa o tom dozvedeli až necelý mesiac pred ukončením deviateho ročníka, aj to len náhodou. Moje trápenie pokračovalo aj po ukončení základnej školy, keď som stretla moje bývale spolužiačky na ulici, spustili hlasný smiech a ukazovali si na mňa prstom. Na strednú školu som prišla zakríknutá, neverila som nikomu a ničomu.

Radšej som sa komunikácií s novými spolužiami vyhýbala, strašne som sa bála, že sa to začne znovu. Postupne sa to však zlepšilo a našla som si konečne kamarátov. No celé roky mám problém nadviazať s niekým bližší vzťah. Tento rok končím vysokú školu a doposiaľ som nemala žiadny vážnejší vzťah s chalanom. Dokážem nadviazať maximálne kamarátstvo.

V poslednom čase mám pocit že sa mi začína meniť povaha. Už sa nebojím nadviazať s niekým kontakt, ale určité bariéry v mojom vnútri ma zrejme budu sprevádzať ešte veľmi dlho.

eva147

anika, nesmies sa lutovat. Inak sa toho tiena nezbavis.
Si ok. Si taka, ako si teraz. Len si mala smolu na dusevnych mrzakov (ini neublizuju) ale: No a co? Nie si ani prva ani posledna. Je to uz davno za tebou.
Mimochodom, ta situacia nevypovedala o tebe (mozno minimum, ze si slaba) - ale o nich a to vela: ze su mravne chudery, ktore bavi niekomu ublizovat. Ake ubohe ?

eva147

Poznam rodinu, kde dievca spoluziacky sikanovali. Asi v siedmej triede to zacalo, pristahovali sa z ineho mesta. Rodicia uvazovali nad zmenou skoly. Ale nebolo treba. Vsimla si to niektora ucitelka a triedna decka upratala. Par deciek si zavolala po jednom k sebe, zistila hlavnu iniciatorku sikany a jej aj dalsim deckam povedala, ze ak okamzite neprestanu aj s tymi najmensimi zlomyselnostami, ze dostanu trojky z chovania a take posudky, ze sa nedostanu na ziadnu skolu. Navyse hovorila aj s rodicmi sefky sikanovania. Pomohlo to.
Hoci neviem, ako sa ta ucitelka vola, aj takto citim obrovsku uctu a obdiv k jej osobnostnym kvalitam. Keby som vedela presnejsie, podakovala by som sa jej za to dievca a aj za ine decka adresne a napisala by som, ze sa pred nou hlboko sklanam.

Vivaldi

Je to smutné, keď to takto čítam. Tiež som si niečo podobné prežil, len som sa s takými vecami nemám problém vyrovnať. Na základnej boj o prežitie, a na strednej nesú na rukách. Ale dokážu zážitky z dectva ovplyvniť celý život, keď stratem spolužiakov, tak sa ideme pozabíjať pohladmi. Ak chceš pokecať, tak mi napíš na filip50011@azet.sk rád by som pokecal.

Nina.

Určite navštív psychologa, kým je ešte čas, kým sa neuzatvoríš úplne!
Nenechaj si zničiť život nejakými hnusnými deckami, ktoré rodičia neboli schopný poriadne vychovať!
Neznášam šikanu, je to strašne hnusné keď sa ubližuje dieťaťu, keď sa ho nikto nezastane. Dieťa a mladý človek si to často nesie celé roky a brzdí ho to v živote a niektorí sa z toho nedostanú nikdy. Je to veľmi ťažké takéto niečo spracovať. Žiť s tým, že sa ťa nikto nezastal aj keď o tom takmer každý vedel, že ťa ľudia sklamali a ubližovali ti a zanechali v tebe obrovské rany. Preto by bolo najlepšie aby si navštívila psychológa - dnes je to úplne bežná vec chodiť k psychologovi. Nenechávaj to len tak. Urob pre seba to, čo potrebuješ.