Ako povedat priamo co si myslim?

Pompeje, nemáš za čo. Ale určite to rieš, aj keby si kvoli tomu mala navštíviť psychológa. Môže sa to totiž veľmi zhoršovať a trpieť budeš ty, aj tvoje okolie. Ja som niekoľko rokov vyrastala s osobou, ktorá mala podobný problém, no na staré kolená sa zvýraznil. Nevedela povedať, čo chce a očakávala, že druhí jej budú čítať myšlienky, čo bolo niekedy ťažké a potom sa urážala, keď sa ľudia nechovali podľa jej predstáv. Samozrejme nevedela povedať ani to, že sa hnevá, komunikovala len v rovine naznačovania, nepriamych obviňovaní, sarkazmu a intríg. A keď jej druhí povedali svoj názor, nevedela priamo reagovať, iba si ho preložila do svojej reči a zväčša negatívne, aby sa mohla uraziť. Vyvolávala v druhých pocit viny a tým na jej defekt doplácali aj oni. Verím, že ty nie si až taký extrém, ale ak naozaj trpíš, je to zlé. Veľa šťastia.

Ved praveze ze pri rodine je to v poriadku,ale inde mam aj strach vyslovit co si myslim.Ze ma nejaksi zhodia...popripade som nepochopena.Ci sa mi tazko hladaju aj slova pri niekom,hrca v hrdle...Sejla..takuto odpoved mi tu za cely cas nikto nedal,velmi mudra odpoved dakujem

Ak chceš rozdávať kritiku, musíš sa najskôr naučiť kritiku prijímať. Musíš byť pripravená na to, že tvoj názor môže byť spochybnený, v horšom prípade nepochopený, či prekrútený. Preto je potrebné prv než otvoríš ústa, dobre vedieť, čo vlastne chceš povedať a povedať to tak, aby sa druhá strana necítila napadnutá, zosmiešnená, či ponížená. Volá sa to diplomacia. Ak si budeš istá, že tvoja reakcia nevyznela ako útok a predsa sa druhá strana pokúša útočiť na teba, diskusia nemá žiadny význam a je čas ju opustiť (niektorí ľudia sú proste nechápaví a nie vždy je to tvoja vina). Ak druhá strana reaguje rovnako slušným protiargumetom a snaží sa vysvetliť svoj pohľad na vec, vtedy sa reálne žamýšlaj nad tým, či by si mala svoj postoj prehodnotiť, alebo zostať si stáť za svojim. To sa zas volá premýšľanie v teréne. Proste to chce pochopenie vlastného názoru a umenie pochopiť druhého. A pripustiť to, že sa môžeš mýliť a predsa sa svet nezrúti.

musis dat konkretny priklad alebo aspon opisat o aku oblast ide. lebo nieco ine je mlcky suhlasit ked ti partner navrhne trojku a ty nechces a nieco ine je nepostavit sa proti rozhodnutiu napriklad pracovnej skupiny, ktore je zjavne zle.