Nechám si so sebou "zametávať"

Ja čakám normálny prístup a nie urážky. Tých mám aj tak dosť aj bez toho. Ale vy sa tvárite ako keby ste ma neurážali. Nie som ako pes na reťazi aby bolo jasné. To je len tvoja domnienka.

strangerka, je rozdiel byt niekym a mysliet si, ze si tou akou pises, ze si. Mala by si si v sebe upratat a zabehnut na poriadnu terapiu. Si ako pes na retazi, co steka na kazdeho navokol. Evidentne si sa kritike v rodine naucila aj ty.
Ked nechces radu, nechapem co sem vypisujes. Pises, ze si vzdelana, aby sa viac priblizila tvoja situacia. Tak uz fakt nechapem o co ti ide. Cakas, ze sa vas tu stretne niekolko a budete sa navzajom lutovat?
Co sa stalo v minulosti sa stalo. Zmier sa s tym. Konecne zacni mysliet na dnesok a buducnost a nieco realne robit.

Sixx,
ja sa snažím mať tie pozitívne myšlienky ale je to veľmi ťažké. Ale ďakujem, že aspoň niektorí píšu k veci a neútočia. Je to celé ťažké lebo vidím že nie je dobrá doba a bojím sa zlyhaní. Mávam stresy ktoré neviem premôcť. Vďaka tomu som zaseknutá v negativizme.

suhlas so sejlou. vacsinou je to sposobene nizkou sebauctou a sebavedomim. clovek vidi negativa aj tam, kde to ten druhy vobec nezamyslal. ja napr. nevidim nic zle a ponizujuce v tom, co sejla napisala, ale ty si to pochopila ako utok. Je to preto, ze do druhych projektujeme svoj vlastny pohlad na svet a na zaklade neho mame od nich ocakavania. Ale, samozrejme, kazdy ma ine hodnoty, potreby a vnimanie ostatnych. potom vznikaju nedorozumenia a aj neutralnu vypoved niekto pochopi inak nez bolo zamyslane.

Ale to nevadi, da sa na tom pracovat, ale sam si clovek v tomto pomoze tazko a pojde to pomaly. takze najdi v sebe motivaciu zmenit svoj zivot, svoj pohlad na seba, cim sa ti zmeni aj pohlad na svet a ostatnych ludi. Ja som si tym tiez presla a je to omnoho lepsie. nasla som kopec skvelych ludi, mam vela priatelov a nevimam kazdeho ako supa, co ma chce zozrat. Skus si precitat nieco o asertivite, no neostan len pritom. Literatura je len pasivne prijimanie informacii, ber to ako pripravu na to, ze to zacnes v praxi uplatnovat, postupne, pomalicky. Prihlas sa na nejaky kurz tzv. soft skills, pripadne skus jednu "fintu" na budovanie sebaucty:

Ked davas uctu druhym, odrazi sa to aj v tebe a budes ziskavat aj vacsiu uctu k sebe, pozitivny pohlad na seba. Vyber si jedneho cloveka, ktoremu tyzden budes preukazovat uctu. Postupne tento okruh ludi rozsiruj. uvidis, budes sa citit lepsie ;-)

Len naozaj neostan pri teorii, ale prekonaj sa a tes sa na to, ze ides vo svojom zivote zmenit nieco k lepsiemu. A ak to najprv nepojde, nevdzavaj sa. kopec ludi okolo teba ma podobny problem, preto mozno nebudu na teba reagovat pozitivne. Takze nadhlad a ides na to ;-)

Vidím že tu radi kritizujú keď človeka ani nepoznajú. Ja tu nečakám ani rady lebo viem že poradiť mi aj tak poriadne nikto nevie. Nie ste v mojej koži. Píšem aby sa vedelo o tom že nikdy nie sme s problémami sami. Tak neviem čo také reakcie. Že som sa opovážila napísať že som vzdelaná? Tak aby ste vedeli ja som to nepísala zo samochvály ale aby sa viac priblížila moja situácia.

Strangerka, veď ja som nepovedala, že si mi nesympatická a ani to, že nič nedosiahneš. Čítaj lepšie, prosím ťa, ja som tá posledná, ktorá si do teba chce "kopnúť"... Ty si to robíš sama tým, ako si veci interpretuješ.

Dnes je síce veľmi čudná doba, ale dá sa v nej žiť (z hľadiska egoizmu teraz spomínaného alebo lásky...). Sebavedomie nadobudneš nejakou vnútornou motiváciou, proste ak robíš niečo čo ťa baví, proste nepodceňovať sa, byť úprimným človekom, neobmädzovať sa kvôli ostatným...Pozitívne myšlienky vedia spestriť život a upraviť pohľad naň.

Sejla ti radi dobre. Neviem co sa ti na tom nezda. Ma pravdu. Nikto tu do teba nekope. A pokial sa takto spravas voci kazdemu, kto ti netaha medove fuzy popod nos, tak naveky zostanes sama.
Neviem aku radu cakas :)
Co mozes urobit, aby s tebou uz nezmetali? Hm?

Ja osobne si myslím, že nikdy sa netreba podceňovať.

no neviem mne sa práve zdá že nič nechápeš.