Čo vás robí šťastnými?

Príspevok v téme: Čo vás robí šťastnými?
prezivajuca

Z čoho sa tešíte, z čoho máte radosť, čo beriete ako šťastie, zmysel vášho života? Je to partner, hmotné veci alebo čo? Môžem byť šťastná sama so sebou??? bez prítomnosti ďalších ľudí, aj keď som osamelá, dá sa aj takto nájsť nejaké šťastie, pocit šťastia?? Alebo k šťastiu sú nutní ďalší ľudia?? Poraďte :(( neviem čo robiť...a prosím nepíšte tu o jedle, bývaní, všetko si to uvedomujem, že to mám a vážim si to, ale ani z toho bohužiaľ neskáčem do výšky dva metre päť...asi som náročná, ale k šťastiu mi to nestačí, to mám skôr len na prežívanie...

simka111

Mne robia radosť naše mačky, hlavne naš nový mini mačací prírastok :). Strašne rada sa starám o kvety, mam radosť už len ked ich polievam...
Som šťastná, že som zdravá, že ľudia, ktorých mam rada a ktorí maju radi mna su zdraví... som šťastná ked robím to, čo ma baví a čo ma naplňa.. teším sa s maličkosti, hoci len z toho, že si spravím čaj, že posedím na záhrade, že pomáham druhým a že im spravím radosť... Skvelý pocit šťastia je, ked robíte čo vas baví a pritom tým spravíte radosť aj iným...
Tiež som šťastna za to, že mam kde bývať a čo jesť.

Rob to čo ta baví, z čoho maš radosť. Pomáhaj druhým. Rob vecí, ktoré ti idú, to ta nakopne potom na niečo nové...

Vermarka

Prezivajuca:

Ano, toto je dosť ťažké zistiť, v čom by si mohla pomáhať, na aký typ pomoci si sa narodila.

Neviem či nemáš nejakú skupinu ľudí, alebo nejaký druh ľudí, tvoju "srdcovku", ktorých ti je obzvlášť kvôli niečomu ľúto a chcela by si im pomôcť.

Pravdou však je, že človeku môžeš pomôcť už jedným úsmevom, milým slovom, ked zoberieš nejakú bezradnú kamarátku von na vzduch, porozprávaš sa s ňou, niekde na kávu alebo ked pustíš starú babičku sadnúť si v preplnenom autobuse alebo jej pomôžeš s taškou. Stačí sa pokúsiť o nejaký ten malý dobrý skutok každý deň.

Len sa trošku rozhliadni, ked budeš najbližšie vonku a určite spozoruješ niekoho, komu by si mohla pomôcť a tým nemyslím len finančne. Môžeš pomôcť aj tu na fóre nejakou radou alebo svojou skúsenosťou.

Každý deň sa okolo nás stávajú situácie, ked druhému treba pomôcť či poradiť, no žijeme v tak uponáhľanom systéme, kde každý sa snaží zachrániť a zabezpečiť len seba a svoju rodinu, že si to nevšímame. No tým okrádame nie len ostatných, ale hlavne seba.

S peniazmi je to dnes ťažké, viem, my sami nemáme pomaly z čoho vyžiť.

Ale ak máš doma nejaké nepotrebné handry, kt. si už roky nemala na sebe, môžeš ich darovať nejakým bezdomovcom, im sa určite zídu.

Ak by ťa to lákalo, môžeš sa pripojiť k nejakým dobrovoľníkom.

Ked niekto slúži iným, naoko to vyzerá tak, že len slúži, no on je v skutočnosti najšťastnejší zo všetkých.

No, asi to nebude o tom, výjsť pred dom a čakať :)

Stačí výjsť z bytu a vydať sa niekam za svojimi každodennými povinnosťami, vtedy ked nás to láka zas kopať len za seba a nie všímať si potreby a problémy druhých.

Určite sa niekto objaví, ved sama vidíš koľko je dnes "prežívajúcich" ako ty, koľkí tu píšu na fórum a potrebujú pomoc a píšu anonymne, lebo sa boja a nevedia, komu sa zdôveriť.

Láska je niečo ako fotosyntéza. Musí byť dávaná do priestoru.

Tento svet už bohužiaľ toto nežije. Žije sebaláskou, čo znamená, dusí ju len v sebe a chce si ju lakomo len sám sebe privlastniť.

Chce len dýchať kyslík, ale nechce vydychovať CO2, aby mohol zas on vrátiť službu rastlinám, ktoré práve z CO2 vyrábajú kyslík. To znamená, ukracuje sám seba o kyslík, v našom prípade o lásku a radosť.

Veľa šťastia ti prajem, viem, že určite na niekoho, kto bude potrebovať pomoc natrafíš.

Držím ti palce. Potom uvidíš, ako to funguje. :)

kafe

prezivajuca, mam pocit, ze sa o teba zaujima depresia :) ale paci sa mi, ze mas volu a chut nieco so sebou robit. To je asi najdolezitejsie, ak sa chces konecne niekde pohnut a je uplne jedno v akej situacii, ci stave sa nachadzas. Obrazne povedane, si v srackach a je ti na hovno - tu sa nachadzas. Chces sa dostat do stavu, kedy si aj spokojna, vyrovnana, stastna, mas fungujuci vztah, pracu co ta naplna.. chces mat proste krasny zivot. Na jednej strane, NEpotlacaj pocity ktore mas, daj im priechod, vyrev sa, vypis na papier VSETKO z coho si nestastna a nechaj ich odist. ALE neprpli sa v nich cely den! Maj na pamati to, kde sa chces dostat - rozhodla som sa mat krasny zivot, just to chcem vediet, ake to asi moze byt, ked som stastna. Potrebujes pohyb, cerstvy vzduch a poriadnu stravu (viac ovocia a zeleniny). Daj si cistu vodu do pohara a chlipni zakazdym, ked sa nan pozries. Takych 5-6 salok za den. Telo (rozum) s dusou (srdce) suvisi a jedno ovplyvnuje druhe. Potrebujes mat vyvazene oboje. Ani jeden extrem neni dobry - starat sa len o telo, pracu, jedlo a zaplatene ucty, ci iba o lasku, druhych ludi a dusevne hodnoty. Normalne (aspon pre mna) je to sklbit, vybrat si co mi vyhovuje a co sa mi paci z oboch.

Takze priprav sa, ideme na to. Aby si sa dala dokopy, na to nepotrebujes kamosku ani priatela. Najdolezitejsie je tvoje rozhodnutie a spolu s nim aj robenie malych zmien. Zdoraznujem, aby si robila male zmeny, lepsie sa na to zvyka, zistujes pri tom, ci ti to vyhovuje, ci to dokazes prijat za svoje tak, aby ti to bolo casom prirodzene a vydrzalo ti to dlhodobo. Nedrz sa rad krcovito, vyberaj si co sa ti paci, skus to, prisposob si rady sebe, dotvor podla vlastneho uvazenia a konaj podla nich vtedy, ked chces, ked mas chut. Nenut sa do toho velmi (aj ked zo zaciatku sa asi trochu budes musiet premoct). Uvolni sa, ideme sa hrat :) Si nezamestnana? Skvele, to je uzasna vychodiskova situacia :) Predstav si, ze si milionarka a nemusis chodit do prace. Rano vstanes a mozes si cely den robit co chces. Pretoze je ti na hovno, tak sa vyreves do syta, zbehnes na trznicu (na korculiach alebo aj pesi) po nejake ovocie a zeleninu, osprchujes, zlupnes ovocie a na desiatu si das normalne ranajky ake jedavas. A teraz, "pracovna" napln dna, z ktorej si mozes vybrat: -- ak ti to pride uletene, tak to ignoruj a vyber si nieco ine. Ale hrat sa s babikami, napriklad sit im veci.. preco nie? Chod do toho, zbehni k rodicom po babiky, rozstrihaj nejake stare veci, nech mas latky a vyblazni sa. To neznamena, ze sa mas takto hrat 10 rokov. Proste oslovilo ta to? Mas chut sa vratit do detskych cias a spomenut si na ten pocit, co hru sprevadzal? Hladame pocit, chceme prebudit v tebe srdce a babiky mozes potom odlozit a venovat sa niecomu inemu, normalnemu. --spievanie je uzasna vec. Nepotrebujes nikam chodit. SPIEVAJ SI, sebe, pre seba, piskaj, pohmkavaj.. najdi si text piesne, nauc sa ho a pospevuj. Pusti si CDcko, zatancuj si pri tom, nikto ta nevidi, nepocuje.. mozes. A chod naplno, nehabi sa! Skvele to uvolni a naladi cloveka. Mozes popritom upratat cast bytu (alebo aj cely, ked sa dostanes do svungu:), navarit nieco a spojit prijemne s uzitocnym. -- kup si hruby zosit a dozadu si napis vsetko po com tuzis, veci, zazitky, ze chces spoznavat novych ludi, najst si pracu, ist s fajn partiou na chatu.. po roku (polroku) sa k nemu vrat a odfajkni, co sa ti uz splnilo. Ja som bola velmi prekvapena, kolko vela veci sa mi takto splnilo. A kazdy rok si robim zoznam novych tuzob. Su veci, co sa mi nesplnili a stale po nich tuzim a niektore zelania som si vyciarkla, lebo ich uz nechcem. Do zosita spredu si mozes pisat nieco ako dennik. Pis si co ta potesilo v uplynulom dni, co si vazis/co sa ti paci/ co mas rada na sebe, na druhych, na svojom zivote.. vsimni si co vsetko mas (zdravie, vodu, pohodlie, podporu rodicov..) a podakuj za to. Pretoze momentalne na tom moc dobre nie si, tak trochu popusti uzdu fantazii a zasnivaj sa AKE BY TO ASI BOLO , keby si bola stastna, vyrovnana, milovala a bola milovana.. Ak ta pisanie otravuje, mozes si to aj hovorit nahlas, alebo len v mysli, ale pri pisani sa viac sustredis, neuteka ti pozornost inam. Ked cestujes napriklad v MHD, mozes sa pustit do takehoto fantazirovania - ake by to bolo asi krasne keby.. - a dopln si minimalne 100 veci za tie tri bodky. Tymto si ujasnis CO v zivote chces. V tomto potrebujes byt TY pevna, silna, mat nejaku predstavu. CO CHCES, co ti robi radost. Netrap sa nad tym AKO to dosiahnes, tym si vobec nepomozes. Ono sa to pomaly, postupne bude samo odhalovat, obcas (alebo i castejsie) slapnes vedla, to vobec nevadi. Smutok, neistota, strach ta oberaju o silu a potom sa stavas handrou, s ktorou zivot kadejako mava. Nenechaj sa ovladat takymito pocitmi, nepodliehaj im. Nejak bolo a nejako bude. Dokazali to iny, musim to, do slaka, dokazat aj ja! Chcem to dokazat. Na to si sem prisla, abi si ZILA! Zila s radostou a na plne gule.
Ak ta to potesi, ja sama sice chodim do roboty, ale vobec nevyuzivam svoj potencial. Mam hrubu predstavu o tom, co by som chcela robit a co by ma asi naplnalo, ucim sa, rozvijam v sebe co ma bavi a na co mam talent aspon volnocasovo, ale pracovne som sa este nenasla. Proste to nechavam tak. Mam nejaky prijem, robim svoju pracu s radostou a najlepsie ako viem a kedy sa vrhnem do prace, co ma bude naplnat a kde sa naplno prejavim, neviem.
Inac, trochu ma to vystavuje pisat ti taketo dlhe prispevky. Tiez to zere vela mojho casu. Ale bavi ma to :) a mam volno, tak som ti nieco napisala. Len necakaj ze to tak bude stale. Ale fandim ti dievca, mas na to. Chod a zi :)

zewa

Mozes pomahat napriklad tu www.cppr.sk

Rozmyslala si niekedy nad psychologom? Presne v tvojom veku som zacala chodit na terapiu. Velmi mi to pomohlo najst odpovede na podobne otazky ako tvoje.
A zivot je o chvilkach stastia. Malickostiach. Neda sa byt stastnym stale. No ak je v dusi viac toho smutku, asi je dobre s tym nieco robit. Je fajn, ze hladas moznosti, aj takto cez forum.
Povedz mi, co ti dava tvoj vztah?

prezivajuca

Vermarka ďakujem veľmi pekne, no a kam by som mohla ísť pomáhať??? čo mám len tak vonku stáť a čakať, kto to bude potrebovať? :(

utesitel som z okolia Trnavy, 25 rokov

utesitel

Prezivajuca z ktorej casti slovakie si? Aj vekovu kategoriu poprosim.
Mozno sa tu niekto najde z tvojho okolia s kym by si sa mohla stretavat a travit volny cas.

Vermarka

Ahoj prezivajuca.

Už som ti sem písala, ale napíšem to teda v skratke.

Každý človek tu má nejaký kríž. Niekto menši, niekto väčší, každému bol nadelený tak, ako dokáže uniesť.

Človek sa potrebuje cítiť v niečom hodnotný či ocenený. Keďže dnešná doba je len o materializme a sebaláske, tak bud sú to peniaze (vtedy sa chcú všetci s tebou kamarátiť :) ) alebo talent,kt. znovu prináša peniaze a v neposlednom rade je to vzhľad.

Ak niekto nedostane ani jedno z tohto podľa jeho predstáv, okamžite sa cíti nielenže menejcenný, ale bezcenný, bez hodnoty a nemá chuť žiť. Potom vznikajú takéto depresie a pod.

Musíš však vedieť, že tá najväčšia hodnota nie je ani jedno z toho spomínané vyššie. Tá najväčšia a najvznešenejšia hodnota ľudskej bytosti je láska. Ale nie taká ako nám ju svet vo filmoch predstavuje. Aj ten, čo si myslí, že je ten najposlednejší a najbezcennejší na zemi, ju v sebe má, len ju ešte neobjavil.

Láska je to, čo spravilo ľudí ako napr. Matka Tereza veľkými.

Človek sa najlepšie cíti, ked vykoná niečo dobré pre iného človeka, čo mu slúži, bez nároku na odmenu.

Môžeme to napr. trocha prirovnať k tomu ked rodič vidí ako sa jeho dieťa teší z darčeku pod stromčekom, kt. mu kúpil, no ten rodič sa teší ešte väčšmi, ked vidí jeho radosť.

Možno cítiš, že ty potrebuješ pomoc a nevládzeš pomáhať ešte ty iným.

Ale pravá láska je to, čo dáva obom stranám.
Takže aj ked sa deje niečo zlé v tvojom živote, aj ked sa to zdá beznádejné, tak sa dá popritom byť radostný a naplnený, a to kvôli láske.

Nech si už myslíš o tom čokoľvek, prosím, aspoň to vyskúšaj.

Dobrú noc

prezivajuca

no tak dnes som zase celý deň preplakala, preležala, zase len bolesti hlavy...a pritom sa nechcem ľutovať, chcem nejako začať a najhoršie je, že neviem kde a hlavne s kým..
ako som spomenula, mám len jednu kamarátku a aj tá nemá vždy na mňa čas, to proste od nej ani vyžadovať nemôžem...
ďalej, priateľa, ktorého som spomenula, tak ten nemá čas nikdy, vôbec, odkedy sme spolu, pretože má stále veľa roboty, takže som len preto väčšinou sama...to, že si sem tam zavoláme cez deň, aj to si povieme pár fráz, to je jednoducho o ničom...
preto chcem dať dokopy samú seba a nezvládam to, som nezamestnaná čerstvá absolventka, no neviem ani aká práca by bola pre mňa vhodná...aj čo som vyštudovala ma jednoducho nebaví, pretože sa tomu nerozumiem...
kkaffik možno je to neuveriteľné, ale ja som naozaj stratila zmysel života, neviem ako, ale proste všetko opadlo...a neviem načúvať svojim potrebám, už mi ani jedlo nechutí ako kedysi, ani film ma nevie pobaviť, proste nič...
teraz som doma nonstop a tento čas celý len preplačem..sem tam sa premôžem upratať niečo a výsť von na večer, ale nepomáha mi to...
Mala som veľa plánov na leto, veľa snov, tešila som sa, že si budeme užívať aj s priateľom jeden druhého, že využijeme aj upršané dni, proste že budeme spolu, ale aby prišla iniciatíva aj z jeho strany, no to všetko padlo, lebo má kopec roboty, ktorú akurát musí robiť cez leto...takže si musím vystačiť ja sama, ale neviem sa postaviť na nohy...ťahalo ma to aj na dovolenku s ním, to by aj súhlasil, ale ja sa k tomu neviem premôcť, pretože keď vidím aké to je medzi nami, tak neviem byť z ničoho nič veselá a šťastná na pár dní dovolenky, keď tu doma sme spolu vôbec neni...takže tam je už aj moja tvrdohlavosť alebo už beznádej v niečo lepšie...
Ako dieťa mm som sa hrala s bábikami :DD neviem, no rada som aj spievala, ale tak kde pôjdem vyspevovať, keď sa hanbím a nie sú tu žiadne možnosti len tak...spoznávať nových ľudí by som veľmi chcela, už sa tak snažím rok, ale jednoducho nie je kde a ani neviem ako...v mladšom veku na stredných školách, základných to bolo v pohode, ale ako dospelá neviem ako na to...
hudba ma baví, počúvam ju, no tá je jediná čo ma niekedy drží nad vodou..čo sa týka športu, sem tam korčulujem, ale ani to ma nepreberie k životu...vysokú školu mám, jazyky mi nejdú, na chatu by som vyrazila hneď, ale nemám s akou partiou..:(
No a naposledy kedy som cítila radosť? áno, určite nejaká bola keď som si kúpila malú vec, ale to je len chvilková a materiálna, ktorá opadne asi po dni...ale ja chcem byť spokojná dlhodobo, spokojná a vyrovnaná :( takže úplne spokojná som bola ani neviem kedy, vždy ma ovplyvnovali druhí ľudia..a od toho závisela moja nálada a moje pocity, teda čo sa týka partnerov...keď som nemala nikoho, tak som nežila a ak som si našla, tak zle a bola nešťastná...neviem prečo som vždy tak závislá od chlapa...:( tuto jedinu vec potrebujem vo svojom živote zmeniť a neviem to...
keď vidím všelijaké páriky, hlavne veľmi často, je mi zase zle...aj keď nevidím do ich súkromia, no aj tak..
Ja som práveže vždy riadila srdcom, preto som takto klesla, pretože som niečo očakávala a len som vždy padla :((( a nechcem už vedieť aké to bude ďalej, ak sa nepozbieram :(
aj keď čo sa týka niektorých ľudí, tak som premýšľala hlavou...no aj aj...ja už sama neviem, som nejaká zmetená...knihy ma nebavia, že by bol aj v tom problém?
Cítim sa tak, ako keby som už ani žiadne vnútro nemala, ja neviem čo mi hovorí, neviem čo je správne a čo by som mala robiť, kam smerovať...v takejto slepej uličke som ešte nebola :(

Lesna_vila

2 ruky, 2 nohy, + - chrabrý um, zdrava rodina okolo mna, hrstka top priatelov, moj uzasny psik, radost z pohybu, kazde nove rano, pocit, ked vecer v posteli dakujem za vsetko co mam a v neposlednom rade praca na snoch - ktore sa raz urcite splnia....

A pocit, ze to co nemam mi chybat nemoze,verim, ze sa treba tesit z toho co mame, a tiez v to, ze to co ma prist pride a ja si to budem uzivat vtedy :)

A aby som bola aj troska sebecka, tak dnes ma robia stastnou aj tie buralne krasne nove saty, ktore mi uz visia v skrini :)

kafe

jajaa, veci je dobre riesit hlavou a srdcom. Spolu. Vediet nacuvat jednemu i druhemu, zdravy sedliacky rozum a intuicia. Sklbit to. Poznas ten pocit, ze si mala tusaka nieco urobit, zobrat so sebou, ale neurobila si to, nezobrala a neskor si si trieskala hlavu o stenu, ze do kelu, preco som to neurobila! :) Usetrila by som si kopu penazi, 2h cesty alebo vyhrala nieco.. Ja sa to tiez ucim, pocuvat svoje srdce, ucim sa verit si, ze si zvolim najlepsie mozne riesenie a ak sa seknem, nevadi, proste mam milion opravnych sanci :D
Je to presne tak ako hovoris: "ked počúvam srdce, tak sa stávam zraniteľnejšia" ale to sklamanie nemusi boliet tak strasne, ze ides z toho zomriet. Pokial sa uzavries, aby si necitila bolest, tak naozaj "nikdy nedokážes byť šťastná a spokojná. Iba prežívať." Uzavries sa aj tej radosti a plnosti zivota. Ja osobne TOTO, takyto zivot, povazujem za este strasnejsi, ako bolest zo sklamania. A ano, na to, aby si bola stastna potrebujes otvorit svoje srdce a vystavit sa riziku zranenia. Ale to sklamanie, zranenie, ktore utrzis.. neviem, nechcem zlahcovat, ale ja to vnimam, ze to neni ako prist o koncatinu a si teraz obmedzovana do konca zivota. Je to ako rana, ktora boli jak slak, ale zaceli sa a ty mozes ist dalej. Ty si mozes uvedomit jasnejsie, presnejsie co chces, vyhnut sa rovnakym chybam, proste IST DALEJ. Stretla som babu, ktora v 13-tich prisla o skveleho otca (pracovny uraz) a vobec to nebrala ako tragediu, vyrovnala sa s tym velmi rychlo. Chlap s detmi, ktoremu umrela milovana manzelka na rakovinu.. naozaj tazke veci a tyto ludia sa proste
neumarali smutkom, neuzavreli, nezatrpkli. AJ TOTO SA V ZIVOTE STAVA. Ale neni to koniec sveta. Vysmutis sa, vyzuris, ponadavas tak dlho ako potrebujes a ides dalej. Zranenie, ktore utrzis ti pomoze ujasnit si znovu co chces. A dalej hladas a tuzis po veciach, zazitkoch, po cloveku, po com ti srdce pisti... a skvele na tom je, ze najdes to, co hladas. Ja som si povedala, ze ak funguje to posrate pozitivne myslenie, tak to chcem vidiet vo svojom zivote a zazit VSETKO to, po com tuzim :) ja uz ani nepotrebujem vsetko, splnilo sa mi jedno.. a som stastnaaaaaaaaa.
Tiez som si povedala, ze nedovolim nikomu aby mi ublizil, proste neexistuje clovek, situacia, ktora by ma dostala na kolena.. nemoze ma niekto urazit, rozculit, vyprovokovat, pokial sa JA nerozhodnem hnevat, ci byt drza. To neznamena, ze si drzim odstup. Ludi respektujem, nech sa chovaju akokolvek a svoju lasku nepodmienujem. Proste lubim niekoho, lebo chcem. Rozhodla som sa tak. A druha strana (deti ci priatel) ma pravo sa zachovat ako chce. Ja tiez.
jajaa, ak sa snazis byt stastna so zatvorenym srdcom, je to ako naberat vodu do zatvorenej flasky. To proste nikdy nedokazes. Nemozes sa vyhnut sklamaniam a byt iba stastna (alebo teda mozes, ale to je uz trosku iny level). Skus sa na tie sklamania pozerat inak, nie tak tragicky, dokonca to nemusia byt ani rany ale skrabance. A zacni si verit, ze dokazes byt stastna. Drzim palce.