Syndróm vyhorenia...

Príspevok v téme: Syndróm vyhorenia...
smutnička

Ahojte...
Ja... ani neviem, ako začať.
Už dlhšiu dobu mám pocit zbytočnosti na tomto svete.

Mám 32 rokov, mám prácu, ktorá ma po 6 rokoch už nebaví, je toho stále viac, čo od nás v práci chcú, samozrejme za ten istý, smiešny, tabuľkový plat a aj keď som teraz skončila vysokú školu, postup v práci nie je možný nijaký, novú prácu si neviem nájsť.. Mám (či mala som?) 10 ročný vzťah s mužom, ktorý nevie, čo chce, ktorý sa chce každú chvíľu rozchádzať... Bojím sa, že som všetko už prepásla, moje biologické hodiny už začínajú tikať, rada by som zmenila svoj život, niečo urobila, ale neviem čo, neviem ako, neviem s kým... Bývam stále s rodičmi a aj keď som bola 2 roky v Anglicku, nezarobila som si toľko, aby som si dovolila kúpiť vlastný byt.

Neviem, čo mám robiť, ako sa z toho kolotoča dostať, ako sa niekam posunúť.. Bojím sa, že ostanem sama a aj keď mi okolie vraví, že dobre vyzerám, neverím si, moje sebavedomie ani neexistuje..

prosím, poraďte mi ako ďalej... Len mi nepíšte, že mám ísť za psychológom, lebo tam som už bola, aj keď dávnejšie a mne to nedávalo nič, iba som sa cítila trápne a čudne, keď som sa s ním rozprávala.

ďakujem

smutnička

ďakujem za príspevky.

V práci NIE JE možný posun v pred. To by som musela byť známa najvyšších, prípadne ísť cez posteľ. A toho ja niesom schopná a ani to nikdy robiť nebudem.

Rozmýšľala som nad podnájmom, možno by to nebol zlý nápad, ale asi sa toho bojím, neviem..

Veľmi mi vadí, že vidím kamošky, spolužiačky, susedky, ktoré sú mladšie odo mňa a také, o ktorých by som nepovedala, že sa raz vydajú a budú mať deti skor ako ja. Nikomu nezávidím, som rada, keď sú šťastné, každému doprajem, ale myslím si, že ja nie som žiadna krava, ani hlupaňa, ktorá si nezaslúži mať už niekoho stáleho po svojom boku, mať rodinu, deti... Bola by som šťastná, keby som sa každé ráno zobúdzala vedľa muža, ktorý by ma mal naozaj rád, ktorému by stačilo, že pri ňom som, chcel by ma urobiť šťastnou.. Asi som naivná, že?

zewa

Ja by som v prvom rade odisla od rodicov. Do podnajmu. Uvidis ako sa ti zmeni zmyslanie. Ujasni si, ci chces s priatelom byt alebo ste spolu len zo zvyku. Ci je to naozaj ten, na ktoreho sa dokazes pozerat kazdy den do konca zivota. Ak nie, nestracaj cas. Ak ano, tak si pohovorte o dietati. Aj pri tabulkovych platoch sa da posuvat do vyssich tried. Treba zamakat. Mas pracu? Mas. Nemusi ta nutne bavit. Mas moznost s tou skolou robit aj niekde inde? Mozno ta ista praca v novom kolektive? :)
Len musis zacat. Nesediet so zalozenymi rukami, ale konat.
Co by ta urobilo stastnou? Ako by si bola stastna? Co by sa muselo zmenit? Hm?

sponka

Ja si myslim ,že si šťastny človek,si zdrava,maš rodičov ,maš kde byvať,maš priateľa,maš skusenosti aj zo zahraničia,maš pracu-teš sa.Život je kolotoč a zaleži len od teba ako si ho spestriš.