Zdravim vas. Rada by som poznala nazory a skusenosti ludi, ktori sa s touto diagnozou uz stretli, alebo poznaju niekoho konkretneho s touto chorobou?
Budem vdacna za vstky nazory postrehy informacie.
Ja som si uz v odbornej literature toho nacitala dost, len ide o to, ze nieco je teoria a ine je prax, realita, zivot. Co ohladne vztahu tato choroba obnasa? Ake su rizika? Najvacsie, najcastejsie uskalia v partnerstve? Coho sa treba vyvarovat, dat pozor, co je najvacsou alfou a omegou pri tejto diagnoze vo vztahu, laske?
Dakujem vam uz vopred za vsetky vase skusenosti podnety a nazory..
Maniodepresiva
MultiLevel,podla opisu to moze byt md..
A ano,sme velmi blizky kamarati. V kontakte sme spolu denne,podla neho som jediny clovek,s ktorym je takto nepretrzite v kontakte a zazili sme pekne dobre,ale aj zle. Vzdy sa mi ospravedlni,aby mu prepacila,ja si uvedomujem,ze to suvisi s tou jeho diagnozou,ale uz to je fajn,ze si to uvedomuje,vie sa ospravedlnit,je vidiet potom aj snahu z jeho strany ako sa snazi,ze mu to nie je na haku..
Riesim s nim vsetko a aj on so mnou..
Niet dna,aby mu aspon nenapisala,ze ho mam rada,ze mi na nom zalezi,ze som s nim,snazim sa mu byt oporou. Mozno je to malo,co mu davam,ale verim,ze pri jeho diagnoze izolovanosti uzavretosti to citi aj on. Tiez mi to niekedy sam od seba napise,ze ma ma rad,alebo ze mu je so mnou dobre..
Pistek, ja som sa len tak so zaujom opytala, ci toto nie su nejake jasne znaky MD, pretoze tento clovek urcite nikdy nepojde k psychologovi/psychiatrovi, nuz ale viac mu pomoct nemozem :)
Ja si myslim, ze kym vobec pristupite k nejakemu vztahu, treba byt dlho naozaj dlho priatelia....aby ste toho co najviac spolu prezili. Chapem, ze skrz priatelstvo sa neukazu problemy, ktore mozu nastat vo vztahu uz, ale vzdy je lepsie sa pred tym otukat v roznych situaciach, ako ist hned do vztahu. A este ked je to clovek s MD, tak uz toboz ;)
MultiLevel,dakujem ti. Mas pravdu,a ja by som do toho sla,ale on este potrebuje cas. Verim,ze nam da sancu byt spolu aj takto..
A co sa tyka opisu toho cloveka,co si uviedla,tak najlepsie by to vedel urcit stanovit a specifikovat psychiater..
Pistek, drzim ti palce v tomto vztahu, nech uz dopadne akokolvek....Nikdy som tuto chorobu neriesila, az nedavno som si o nej zacala viac citat. Ak sa date dokopy, budes musiet byt veeelmi trpezliva, velmi vnimava a velmi napomocna voci nemu. Nebude to lahke, ale to myslim, ze uz vies...
Neviem, ci som sa nahodou aj ja nestretla nedavno s clovekom, ktory trpi touto poruchou, len "o tom nevie"...Jednoducho, nevyhladal este psychologa a len sa trapi. Skusim to tu blizsie opisat. Od puberty vraj trpi obrovskymi vykyvmi nalad. Chvilu mu je super, v zapati staci malickost a najradsej by vyvrazdil celu rodinu. Ma zle vztahy s rodinou, nikto ho podla neho nechape. Tvrdi, ze ho doma nikto nikdy nechapal, vzdy chceli aby sa inak spraval, inak premyslal, inak obliekal a on im nikdy nedokazal vysvetlit, ze TOTO je ON a uz sa menit nechce. Vycitaju mu, ze je cely zivot raz mrzuty, raz vysmiaty ako slnko na hnoji. Ze bud sa s nikym doma nebavi, alebo po kazdom len vrci. Momentalne ma tento chalan priatelku a s nou to tiez nie je ruzove. Chvilu su v pohode, prejavuju si lasku, v zapati sa idu "pozabijat". Dokaze sa vytocit pre hoc aku kravinu, nedokaze si napriklad udrzat dobru naladu cely den. Neustale je s naladou na hojdacke...Vraj citi, akoby mal nieco v sebe, co ho strasne dusi, co ho drzi a nechce pustit....takto opisal stavy, ktore pocituje...
Pytal sa ma, co ma robit. Odporucila som mu psychologa, ale on si mysli, ze ten mu nepomoze. Myslite si, ze trpi maniodepresiou? Ak som spravne pochopila, ma obrovske zmeny nalad, ale akoby dalsie priznaky uz nema....
Poznam jednu mladu zenu z mojho blizkeho okolia s touto diagnozou a ona je uz 10r vydata,maju rodinku,dve deticky,funguje a klape im to.
Ale viac citam o negativnych skusenostiach...viem,je to rozne
Ahoj Larissa. Aj u neho to tak je, ze sa mu nalada meni z minuty na minutu, zo sekundy na sekundu..hm
Zaujimave je ze depresivnu fazu mas v mesiacoch, kedy je menej slnka. Mozno by stalo za to pozriet sa na vitamin d. Jeho nedostatok moze vyvolavat depresivne stavy.
emalea: To je individualne, ja som napr. rychly cykler, nalady sa mi niekedy striedaju aj v priebehu dna, ale skor su to depresie, ktore trvaju tak od oktobra do marca a zvysok zmietanie sa medzi hypomaniou a depresiou...
keby sme od zaciatku tusili o co ide... len zo zaciatku to pripisujes lenivosti, takej pubertalnej vzdorovitosti a pod - klasicka hlaska - to nie je depresia ale lenivost a bla bla... az neskor sme pochopili o co ide... a ja myslim, ze tie lieky ho len viacej donicili.... neskoro je plakat no...
no je toho vela, co by som dnes skusila... urcite by som zmenila stravu, lebo ked si tak spatne spominam co jedol... same sacharidy, mal rad cukriky, aj ked to uz bol dospely chalan...cisty cukor a vela... kopa cukru... podla mna mozno bol aj zamoreny kandidou a ta si to pytala a potom co obehu pustala toxiny... boh vie...potom by som sa pozrela na hladiny latok ako je vitamin d, b12, mineraly ako je horcik draslik... spankovy rezim.... tam to asi zacalo... prepracoval sa a potom sa narusila produkcia serotoninu a jedno s druhym cela veda to je... cize ja by som na to sla z hladiska toho, co ide do tela, lebo to je nase palivo a ked mame zle palivo, tak asi aj zle fungujeme... ale mozeme prijimat aj dobre palivo, ale nas system je nejak naruseny a nemusi ho dobre spracovavat... zaoberam sa aj teoriou intolerancie potravin a toho ako to moze vplyvat na psychiku... ak sa da skus si pozriet knihu Syndrom travenia a psychologie... tazko sa zhana a je to preklad z anglictiny na dost zlej urovni prelozeny, ale aspon ze take daco prelozili.... ziskavam vela informacii a mam v tom este velky hokej, ale verim, ze nieco z toho by mohlo pomoct...