Myslíte že sa dá na sebeckosti reálne zapracovať s dlhodobým účinkom? Myslím, keď človek fakt chce a uvedomuje si to. Mala som vzťah ktorý som pokazila práve touto vlastnosťou. Vybudovala som u partnera nedôveru, lebo som taktiež klamala aby som svoju sebeckosť zakryla. Je to zložité na rozpisovanie. Ale partner si už myslí, že som ho mohla aj podviesť. Nikdy by som toho nebola schopná a reálne som takému niečomu ani nedala možnosť, lebo nikdy som sa so žiadnym chlapom nestretla počas nášho vzťahu. Lenže boli obdobia keď som sa cítila zle a písala som si napr. s bývalým (ale nedá sa tak úplne nazvať, lebo sme sa len nejaký mesiac zriedka stretávali), len čisto z nejakej zábavy, ten človek absolútne pre mňa citovo nič neznamená, lenže som v tej chvíli nemyslela na partnera, že jemu to vyslovene vadí. Ja som si chcela písať a hotovo a to je tá moja sebeckosť. A veľa krát som urobila takéto prešľapy na základe ktorých sa v partnerovi vytvorila nedôvera voči mne. Teraz nás to totálne zrujnovalo. Ja si uvedomujem že je to moja chyba a preto by som do budúcna chcela pracovať na sebe a svojej zmene, viem že istým spôsobom to bude vo mne, ale chcem to potlačiť ako sa len dá. Keď človek padne "na hubu" a stratí to čo miluje, si uvedomí ako skutky dokážu zabiť...
Sebeckosť
Chápem, že máš takýto názor. Lebo si nezainteresovaný človek. Je pravda, že som mu vo veciach klamala aj pre to, že som sa bála jeho reakcie, nie je však agresívny, skôr to myslím tak, že si to vysvetlí často krát inak - akciu s kolegami si vysvetlí ako naháňanie chlapov napríklad. No i tak som nemala právo mu klamať, tým to len zhoršujem a vzbudzuje to v ňom pocit že keď klamem mám čo skrývať. Bol to začarovaný kruh. Ale začala som ho ja. Teraz už je jedno kto za čo môže. Ale tú sebeckosť chcem riešiť. Lebo to nepociťujem len v týchto veciach ale v živote celkovo.
Svet sa nezrútil. Je ľudské robiť chyby. Dotičného to musí bolieť, ale ľudia robia chyby. Či už sú to chlapi alebo ženy. Takže sa len treba ďalej spoznávať a napravovať chyby a neopakovať ich. Rado sa stalo.
Na jednej strane ťa to niekam posunulo...ale na druhej strane nito nevraví, že sa s ním nemusíš dať dokopy. Pokiaľ nemá inú tak sa mu ospravedlň za svoje správanie. Pokiaľ je rozumný a aj on teba ľúbi, tak to pochopí. Nič tým nestratíš.
Áno, lenže ja som si to začala uvedomovať až pri ňom, že ako to dokáže zničiť všetko...len vďaka nemu som našla v sebe chuť na sebe zapracovať, lenže sa bojím že nanájdem silu aby som v tom bola dostatočne vytrvalá...a hlavne teraz keď som ešte utrápená rozchodom...ale opakujem si staré známe "všetko zlé je na niečo dobré" aby som z tejto skúsenosti vedela čo najviac sa poučiť...i keď ma mrzí, že to už nebudem vedieť dokázať práve JEMU
Pravdaže sa to dá zmeniť. Celé je to len o Tebe. Najlepšie je si napísať na papier svoje vlastnosti, ktoré by si chcela zmeniť, v čom by si chcela vynikať, mimo témy...život bude ľahší.
