Keď Vám umrie pes, umrie aj časť Vášho srdca

Príspevok v téme: Keď Vám umrie pes, umrie aj časť Vášho srdca
Lienocka5

Neviem, či si to vôbec niekto prečíta, ale potrebujem to zo seba dostať von...
Už je to 10 mesiacov, čo som prišla o psíka (14r.) Milovala som ho nadovšetko.. aj keď mám ešte jedného, s ktorým som každý jeden deň, smútok neodišiel.. Spomínaného psíka, ktorý umrel som sa rozhodla dať utratiť, pretože už nevedel behať, nejedol, nevládal vykonať potrebu.. Maximálne na chvíľu zodvihol hlávku a opäť ju položil a zaspal... Posledný víkend som s ním preležala na verande na koberci v objatí. Možno Vám to príde hlúpe, ale celý čas som mu neustále opakovala, že ho strašne ľúbim a aby ma neopustil.. Vedela som, že to je nemožné, no dúfala som do poslednej chvíle.
Rozhodla som sa, že bude najlepšie ak nás navštívi veterinár doma a psík umrie v prostredí, ktoré dobre pozná.. Keď príde chvíľa, v ktorej veterinár pichá injekciu a psíka držíte, príde aj tá najväčšia rana do srdca, ktorá sa vyrovná strate najbližšieho príbuzného..Celý život to budem mať pred očami.
Pýtali sa ma, či nechcem odísť radšej von a vrátiť sa, až keď umrie, no nedokázala som to. Nechcela som ho opustiť a dovoliť, aby sa bál.. chcela som, aby cítil lásku do poslednej chvíle.. Hovoria, že čas je najlepší liek, no neverím... Akoby to bolo včera.
Pokiaľ ste si to celé prečítali a máte doma psíka, dávajte mu každý deň toľko lásky, koľko len vládzete, on vám ju vráti 100x silnejšiu.

Naja85

Keby kazdy tak pomahal, ako melie s hubou, ako by nam bolo na tom svete lepsie. Lebo vacsina ludi utociacich na tych, ktory pomahaju alebo len ziju so zviaratami, len kritizuju, ale v realnom zivote nicomu a nikomu nepomahaju, lebo maju tisice vyhovoriek. Osobne, nemam problem s bezdomovcami, ak niekto ma poziada o jedlo, tak mu ho dam alebo mu ho pojdem kupit-zatial sa tak stalo len raz a aj to po odpovedi, ze ja peniaze nedavam(bola som studentka a kazda jedno euro sa mi ratalo, kedze rodicia nie su milionari). A to, ze mam rada zvery a ze nemam problem, ak sa spravaju ako zvierata(vacsina su spolocenske tvory, preto vyhladavaju spolocnost cloveka, preto radi spia pri ludoch a oblizuju preto, lebo je to sposob ich zvieracej komunikacia, aj ked niektori to stale nedokazu pochopit-to je proste etologia) je pre niekoho svetovy problem, tak zrejme ma tych svojich problemov malo a potrebuje zaparat do inych. Ci ma zviera dusu alebo nie, ma netrapi, lebo pre mna ma a ma aj rozum, hoci obmedzeny, ale ma. Zvierata nie su tupe automticke tvory! A ze tych vyskumov o inteligencii zvierat uz bolo dost a o ich emocnej stranke ani radsej nehovorim. Niektori by si to mali trosku aj nastudovat ako trebat hluposti, ze to nema rozum. A to, ze clovek vyrasta na dedine, este neznamena, ze aj zvieratam skutocne rozumie-takych "odbornikov tu uz bolo a este aj bude.

Najlepsim liekom je cas a pri strate zvierat aj nove zviera. V rodine mame 16-rocneho psa, a to je prosim pan Pes. Dal mi hrozne vela, viac ako moj vlastny pes, lebo pri problemovych zveroch sa clovek najviac nauci. Cakam, kedy to pride, este budem 3 mesiace mimo neho, tak dufam, ze ak sa ma nieco stat, tak az ked pri nom budem a budem sa moct s nim rozlucit a zabezpecit mu dostojny odchod.

Proste 16 rokov so zvieratom sa neda len tak zahodit, normalny clovek si musi vytvorit vztah a city, lebo v opacnom pripade asi potom nieco nie je v poriadku s emocnou strankou danej osoby.

soffa

ahoj,ako by som to pisala ja.preto ta viem pochopit.hovori sa "Ak chces skutocnu lasku kup si psa," alebo "Pes je jediny tvor ktory ta lubi viac ako seba!"je to tazke.ja som mala svojho 13.5 roka a tiez sme ho museli dat utratit,bol chory,lecili sme ho tyzden najnovsimi antibiotikami ktore bohu zial nepomohli.tiez sme pri nom boli do poslednej chvile.je to uz dlhych 7 rokov a stale to nepreslo.odvtedy umrelo polovica z mojho srdca.uz nic nie je ako vtedy,a dakujem Bohu ze som prezila nadhernych niekolko rokov.to pochopi len ten kto to prezil;(

Aqua321

Sponka
Ano mas pravdu prehnala som to.v tomto mas samozrejme pravdu...ale po precitani Vermarkynych reci som skratka vybuchla a napisala to co ma prve napadlo.
Vermarka
ja mam uzasny zivot daleko za hranicami mudrych slovakov ako si ty (nic proti slovakom),robim to co o com som cely zivot snivala...nikto mi zatial neublizil.nebudem ti tu pisat kde zijem a odkial som ale poviem ti ze tam miluju zvierata a dokoca ich maju za viac ako dieta.ano ,toto uz je chore.to uznavam...

sponka

Vermarka.Chapeme o čo ide aj bez slov.Moj psik už čaka.Je čas venčiť,on to zvlada raz denne.Vieš ľudia z mesta absentuju pritomnosť zvierat,tak to ber.Pa

Vermarka

Sponka: No tak to nechápem ani ja. Ďakujem, že ma chápeš. Aj keby sa nestal ten incident s tetou, nikdy by som nedávala zvieratá na alebo nad roveň človeka.

Moja teta sa bojí už chuda každého psa, ale ja nemám problém pohladkať psa, ani som ich neznenávidela, prečo by som aj mala. Ale bojových psov sa bojím všetkých a vyhýbam sa im.

sponka

Vermarka,človek musi mať nadhľad.Ja neviem pochopiť ľudi čo si beru psikov do postele a dokonca vedia aj pri nich zaspať.To čo sa stalo v tvojej rodine,poznačilo by aj mňa.Mam kamaratku ktoru v detstve pohryzol maly psik a do dnes aj v dospelosti ma strach pohladkať psa.Chapem tvoj postoj.

Vermarka

Derla: "Je dokazane, ze deti, ktore vyrastaju so zvieratami, od ktorých sa ucia lasku, cit a respekt, su citlivejsie a vyrovnanejsie, nez deti, ktore nie su vedene k laske k zvieratam."

Toto ti nevyšlo. Vyrastala som a žijem na dedine. Vždy sme mali plný dvor sliepok, mačiek a babka chovala aj kačice. Vždy som ich mala rada a hrala sa s nimi, ale nikdy som ich nekládla, ani nebudem nad hodnotu človeka, ako som povedala, to je choré.

Jasné, ja podľa teba patrím do skupiny "chudáci" čo ničomu nerozumejú a majú zlú výchovu.

Vôbec ma nepoznáš a nekráčala si ani deň v mojich topánkach, tak si láskavo nechaj svoje neopodstatnené posudky pre seba.

Vermarka

Iba Katka: Práveže za týranie psa či mačky je dnes väčší trest než za vraždu človeka a to hlavne v zahraničí. To je choré. Hádzať všetkých ľudí do jedného vreca je smutné.

sponka:Ďakujem, že napriek tomu, že máš doma psa a máš ho rada, nekladieš ho na hodnotu alebo dokonca nad hodnotu človeka.

Aqua321: No tak teba mi je potom veľmi ľúto s takýmto úsudkom. Pravdepodobne ti nejakí ľudia ublížili a teraz si žiješ len vo svojom svete so zvieratami a nikoho tam nevpúšťaš.

Ako som vravela. Zviera nemá dušu ani rozum, ono nezomrie, ale skape.

Ja zviera vnímam ako živý tvor, kt. cíti, preto im nemáme ubližovať, ale starať sa o ne, majú nám byť na radosť a slúžiť nám. Ale nie nahrádzať ľudí. Nemám nič proti tomu ak niekto má rád zviera, ale nie ked ho kladie naroveň alebo nad ľudskú hodnotu - to je choré.

S týmto tvojim prístupom tipujem, že viac by si plakala za smrťou psa alebo mačky, než za úmrtím oboch rodičov naraz.

Na moju tetu zaútočili dvaja bojové psy a dohrýzli ju do tváre, a ich majiteľky, kt. majú podľa teba určite tak veľké srdce, ju tam nechali ležať v kaluži krvi. Ale iný pán prišiel a zavolal jej sanitku, tie tvoje veľkodušné psy jej sanitku nezavolali.

saska553: Nie, mačka nemá ani rozum, ani dušu- ako každé zviera.

Deria

Lienocka, Vermarka nic nepochopila a ani nemoze pochopit, lebo to neciti. Ona si bude mliet stale to svoje, ze clovek ma väcsiu cenu, nez zviera, aj ked jedno nema s druhym nic spolocne. Vadi jej proste, ze niekto dokaze lubit zviera. Ja zas nechapem, ako to moze niekomu vadit? Ved tym predsa nikto nikomu neublizuje. Ani preto nikto nikomu nezabranuje pomoct cloveku.
Ludia, ako Vermarka su v podstate chudaci. Bud zazili nieco zle a maju syndrom hovorit o tom, ake dolezite je ludom pomahat, pricom ale sami nie su schopni konkretne niekomu pomoct, casto ani sebe alebo sa stala chyba vo vychove, jednoducho zviera bolo len na uzitok, takze nejake city k nemu su takmer vylucene. To, ze taki ludia maju za potreby stale zdoraznovat, ze zviera ma ovela mensiu hodnotu, nez clovek, ma nejaky dovod. Vyrovnanému a spokojnému cloveku nevadi, ci niekto lubi svoje zviera viac alebo menej.
Je dokazane, ze deti, ktore vyrastaju so zvieratami, od ktorých sa ucia lasku, cit a respekt, su citlivejsie a vyrovnanejsie, nez deti, ktore nie su vedene k laske k zvieratam. Od zvierat by sme sa mali este vela ucit.