Rok po rozchode, stále ju ľúbim...

Mám 16 rokov a už som skúsil asi všetko, tak to skúsim ešte tu, kedže si často čítam problémy druhých :) všetko to začalo v lete pred 2 rokmi, bola to moja prvá skutočná láska... už len začiatok nášho vzťahu bol divný, boli sme prvý krát von, bolo to trápne a tiché a už viac so mnou von ísť nechcela, prosil som sa jej asi 3 mesiace a nič, tak som prestal, prerušil som kontakt a sama sa ozvala že chce ísť von na jej narodky a vtedy som si uvedomil, že ma asi chce... bol to najkrajší deň v živote boli sme sami večer na lúke, objímali sme sa, rozprávali a proste teraz mi je ťažko keď si na to spomeniem, potom asi o nejaký týždeň padla aj prvá pusa a potom to už bol krásny vzťah... sex nebol, ani som ho od nej nežiadal, aby si nemyslela že som s ňou pre to a som tomu aj rád, keď vidím ostatné vzťahy... všetko klapalo, ľúbili sme sa, kým som to nezačal komplikovať svojou žiarlivosťou, ktorá bola totálne brutálna... zakazoval som jej chodiť von s chlapcami, lajkovať fotky, písať si si s nimi, potom časom aj keď som ju videl so spolužiakom v škole, kedže sme mali vedľa seba triedy, tak som žiarlil a na par hodín sme sa rozišli, no vždy sme sa dali do kopy a boli spolu... takto to dookola trvalo 10 mesiacov, až kým neprišiel skutočný koniec kvôli úplnej blbosti, samozrejme z mojej strany... nechcela už ísť ani von, začala chlapcom lajkovať fotky na FB, písať si s nimi a tak som si ju radšej blokol, nechcel som vidieť ako žije, mám ju bloknutú doteraz, lebo by som to asi neprežil... po rozchode mi napísala aj smsky k narodkám a podobne, no nikdy nič o tom že ma chce s5 alebo niečo podobné... keď už som bol konečne zmierený, že už nie je moja a celkom v pohode som to bral, našiel som si aj druhé dievča, tak sa mi na Vianoce ozvala, že ma ľúbi a chce s5, chce zažiť všetko ešte raz atď. ozvala sa po polroku od rozchodu, no ale ja debil som radšej bol s tým dievčaťom čo som si našiel... s ktorým som sa asi po 2 mesiacoch rozišiel a ozval sa mojej starej bývalej, ktorú doteraz ľúbim, no tá už von ísť nechcela, počul som že mala niečo s pár chlapcami a to si už neviem predstaviť, že by som s ňou bol, nechcem ju už, keď ju mal niekto iný, viem som debil... bývame od seba nejakých 500 metrov a vidíme sa raz za mesiac priemerne aj to je nepríjemné stretnutie, snažím sa jej vyhýbať, preto nechodím ani von... teraz ide na strednú a budeme sa vidieť každý deň v buse, takže toho sa najviac bojím, ako to znesiem, lebo som už strašne zničený z toho.... ale proste chcem na ňu len zabudnúť, aj keď je prvé na čo myslím keď vstanem a posledné, keď idem spať... zaujímajú ma vaše príbehy, ako ste sa z toho dostali vy, poprípade niekto, koho poznáte, budem vďačný za každú jednu odpoveď :) ďakujem