Dobrý deň, prosím, ak niekto vie, čo to stváram, tak mi poraďte, lebo ja nerozumiem sama sebe. Mám tu aj založenú tému Mačiatko si nechať či nie. Včera sme sa dohodli, že mačiatko dáme jednej pani, tak že si zajtra preň príde. Ale dnes volala svokra, že prídu dnes a vo mne akoby preplo, celá som sa roztriasla, rozplakala som sa a povedala do telefónu, že nech nechodia, že som si to rozmyslela. No oni prišli, nakoniec som všetkým vynadala a mačiatko mi zostalo. Problém je ten, že vždy, keď rozum aj dobre rozmýšľa, aj v prípade toho mačiatka, tak emócie sú silnejšie a pokašlú všetko. Aj teraz sa zle cítim, že som si svokru rozhnevala, vyšla som z toho ako totálny blb.
Ešte napíšem, že prišla som už o veľa, na čo som bola silno naviazaná, byt, milovaný psík, jediná sestra mi zomrela, tiež aj najmladšia dcérka, staršia dcéra tá sa od nás odsťahovala a akoby som ani neexistovala pre ňu, keď jej nezavolám ja, ona sa neozve a celkovo , aj keď manžela, mám, cítim sa osamelo. Proste v mojej rodine sa len odsudzuje, ale nechápe. A ja som tá najhoršia. Ako syn priniesol tú mačičku, veľmi mi prirástla k srdcu, ale rozum hovoril, aby som ju dala preč, ale emócie urobili svoje. Neviem, či taká nerozhodnosť môže byť spôsobená aj vysadením antidepresív. Ďakujem za každú odpoveď.