Existujú ešte normálni ľudia, ktorí sa vedia zabávať za triezva?

Problém je ten, že aj keď nejakých mám, tak ich zábava sa vždy skončí pijatikou, fajčením cigariet a niekedy aj trávy. Či už ide o baby alebo chalanov. Nevedia sa zabávať bez toho, aby tam nebol alkohol a to ostatné. Aj keď je nejaké podujatie v meste, či ideme na chatu k niekomu, alebo len tak na byt vždy je to chlast, ktorý ich vie zabaviť. Nebaví ma už chodiť s nimi nikam, lebo ja nepijem veľmi, nefajčím ani nehúlim a potom majú na mňa narážky že prečo, že som padavka, zbabelec, mamičkin dobráčik atď. Aj tie baby ktoré také veci nerobili sa doslova spustili a už sú všetci rovnakí. Skazili aj tých ktorí predtým takí neboli. Nemám si s kým normálne výjsť niekam sadnúť len tak, aby cieľom nebol chlast. Nieje piatok alebo sobota, aby ho dokázali stráviť bez toho. Už strácam kamarátov, lebo mňa to nebaví, potom vystrájajú somariny, vyzliekajú sa, cmúľajú sa navzájom a hlúposti robia so sebou. Cítim sa ako medzi opicami. To ich vrieskanie a kričanie keď sa spijú ma už nebaví počúvať. Chcem sa normálne baviť a nieje s kým. To už nikto z mladých sa nevie normálne pri triezvom myslení zabávať?
Skúšala so to aj kresťanskom spoločenstve u nás. Ale tam zase sa vždy len po omši stretávajú a modlia sa, aj na opekačkách sa modlia, len na púte chodia a sú dosť skostnatelí. Človek nemôže povedať ani doriti lebo sa dívajú ako by si neviem čo povedala. Oblečiem si trošku vačši výstrih a už majú poznámký.
Normálni ľudia pre normálnu zábavú akoby neexistovali.
A tak trávim víkendy a piatky doma.