Ahojte. Chcem sa spytat, ci aj vy mate skusenost s tym, ze vase dobre skutky a umysly sa obratia proti vam. Mne sa to stava asi dost casto a uz som z toho smutna. Ak niekomu pomozem, obracia sa to proti mne. Priklad: mali sme v praci zadanu ulohu spolu s kolegynou. Jej vklad bol to, ze sme si pri kave povedali nase predstavy. Stale sa nemala k cinu, tak som sa do toho pustila a fakt som makala na tom. Pri prezentacii ma verejne zhodila, ze som jej ukradla napad a chcem sa presadit na jej ukor. Nezmohla som sa ani na slovo, kedze nerada chodim do konfliktu. Iny priklad : kazi sa nam casto tlaciaren, naucila som sa to opravit. Ked sa to niekomu pokazilo, vzdy som ochotne prisla a dala to dokopy. Na porade, ked sa riesila technika, tak som povedala, ze by sa mala objednat nova. Kolegyna hned na to povedala, ze vzdy ked som pri nej ja, tak sa pokazi. Takychto pripadov mam kopu. Je to fakt tak, ze ked ste mily, ludia to obratia proti vam? Este aj bezdomovkyna mi vynadala, ked som jej ponukla makovy zavin pri vychode z obchodu. Pritom pytala odo mna peniaze na jedlo. Mam si fakt nikoho nevsimat?
Pre dobrotu na zobrotu?
No je rozhodne pekné, chcieť sa zmeniť, ale keď nevieš, čo a nevieš ako, tak práve vtedy je tu pre teba ten, ktorý ti to ukáže. Či už vlastným príkladom, alebo radou. :o)
Súhlasím so selektovaním pomoci.
Anjelik: Všetci, ktorí sa zmenili sa nezmenili pre nezištnú pomoc niekoho iného ale preto, lebo zmenu sami chceli.
Dávka zdravého egoizmu je potrebná, bez nej v dnešnom svete nikto neprežije. Jasné, ľudia môžu nariekať aký je svet zlý a egoistický, ale tým sa nič nezmení.
Adam Smith hovorí, že ak by ľudia neboli egoistický - dnes by sme nenosili topánky a nemali iné veci.
Altruizmus ani egoizmus nie sú zlé, je len zlá ich miera, teda extrémizmus v akejkoľvek podobe.
Nezištná pomoc dnes už takmer zaniká - pomaly prestáva existovať aj v takých subkultúrach ako je rodina, partnerstvo či manželstvo. Pretože sa menia hodnoty, no ľudia už začínajú prichádzať na to, že tie staré až také zlé neboli a to je dobré. Pretože každá zmena sa rodí v uvedomení si, že niečo nie je v poriadku.
Tevulik, to, čo sa máš naučiť a čo ťa skutočne posunie ďalej vo vývoji, je konať svoje skutky a činy bez nároku na odmenu. Ak niekomu chceš pomôcť, tak to rob preto, lebo je to v tvojej prirodzenosti, tým druhým pomáhať a nie preto, že si to ten druhý zaslúži a rovnako ti to oplatí. Selektovať pomoc? To ako vážne? Kam potom bude spoločnosť smerovať, keď sa bude určovať, kto je hoden napredovania a pomoci a kto nie? Kto ukáže tým zlým, úbohým, zakomplexovaným, závistlivým, že je možnosť sa zmeniť, že je možné byť aj iným, ak sa im príkladu nedostane, lebo veď aj tak si to nevážia ani nepoďakujú a koniec koncov to ani nepochopia? Čo si pre nich urobila? Všetko je otázkou vývoja, aký kto je, ale ak je tu tak veľa *dobrých* ľudí, asi by nezaškodilo aj trochu zhovievavosti voči tým menej dobrým. Lebo nikde nie je napísané, že sme takí menej dobrí neboli aj my sami a že sme sa nezmenili vďaka nezištnej pomoci niekoho iného. :o)
tevulik - ako ti uz pisali, musis sa naucit asertivite, musis sa naucit uvedomit si svoju cenu a hodnotu a musis sa naucit SELEKTOVAT a to velmi kriticky, KOMU pomozes
tvoju pomoc v skutocnosti naozaj potrebuje ovela menej ludi, ako si myslis
LMarika, neviem, kto si, vsimla som si uz viacero tvojich prispevkov vo viacerych temach, ale palec hore, vo vsetkych...zelam ti len to najlepsie a nech sa ti dari.
Z mojho doterajsieho zivota mozem povedat, ze ano, plati to - za dobrotu na zobrotu na 100%.
Na svete skutocne oceni pomoc a dokaze prejavit vdaku tak 1% ludi, viac nie.
Su to ludia, ktori si sami presli peklom a/alebo ludia, ktori su uz vnutorne inde, dusevne vyvinuti, laskavi a dobri - taki vedia ocenit pomoc aj radu a NIKDY druheho nezneuziju. Ak pomoc prijmu, vzdy sa snazia minimalne sa podakovat a ak mozu - vratit pomoc.
co ti poviem, v praci mas blbeckov a bezdomovci co pytaju peniaze na jedlo si chcu v skutocnosti kupit cuco...sestrina kamoska raz kupila bezdomovcovi bagetu a ten jej ju hodil do hlavy. sustred sa radsej na pomoc ludom ktori si ju zasluzia.
...a este nieco.isto nie je spravne prejst nevsimavo okolo kazdeho bezdomovca a alibisticky sa ubezpecit ze to je aj tak ozran. Nie kazdy si to zavinil sam, staci sa pozriet bezdomovcovi do oci a clovek hned vie...ale ked sa kazdy len nahli za svojim a este je aj hrdy na to aky dokaze byt "asertivny"... :(
Ako keby som citala o sebe.... Zda sa mi ale ozaj nespravne ucit sa neochote pomahat; ucit sa sebectvu; egoizmu; nevsimavosti...nazvite si to ako chcete; trebars aj asertivita. Presne o tom je dnesny svet...vsetci hladia len na seba a nepomozu napriklad ani na autobusovej zastavke ked niekto ublizuje slabsiemu...ale je toto spravne??!! Pytam sa, chceme sa to naozaj naucit aj my..???
Ano, je to presne tak, za dobrotu na zobrotu, tak sa to hovori a tak to aj je. Najlepsie sa maju aj tak len samotari, ktori nemaju okolo seba nikoho, lenze v praci uz clovek nejakych tych 8 hodin v nejakom tom zlom kolektive prezit musi a obetami nejakeho toho sikanovania, ci zabrdania do ludi sa stavaju vzdy len a len ti najlepsi a najsikovnejsi zamestnanci, zatial, co vykonavatelmi ti najhorsi a najzavistlivejsi, ktori su tak strasne zavistlivi, az su z toho chori. Ci tomu verite, alebo nie, zavist je velmi silna energia a zavistliva myslienka je velmi silna myslienka, ktora velmi ublizuje ludom, voci ktorym je zamerana. A to sme len pri myslienke a este stale sme nepresli k slovam a k skutkom. Poznam istu osobu, ktora je strasne zavistliva, ale aj lakoma, za peniaze , za par drobnych by si dala aj dieru do kolena vyvrtat a neberie pritom ohlad na to, co si zelaju ini a co chcu ini, je to manipulatorka, ktora iba dobrych ludi vyuziva pre svoj prospech, usmeje sa na nich a oni tak skacu, ako ona piska. Zavidi kazdemu a zavidi vsetko - vztahy, stastne manzelstva, kamaratkam zavidi bohatych muzov a mladym mamickam zavidi ich krasne a zdrave babatka, nehovoriac o tom, ze peniaze zavidi aj ludom, ktori ich maju omnoho menej ako ona. Kedykolvek sa dlhsi cas s niekym "akoze kamarati", cize s nim prilis casto komunikuje a prilis casto sa s nim stretava, tak v case, ked je s nim v kontakte, sa mu deju zle veci, utrpi vela financnych strat, trpi roznymi zdravotnymi problemami a nespocetne mnozstvo jej takzvanych akoze kamaratok skoncilo dokonca z akychsi nepochopitelnych dovodov na psychiatrickom lieceni, hoci boli v skutocnosti celkom zdrave. Jedna ju dokonca povazovala za naj kamosku, dvakrat bola na psychiatrii, hoci je psychicky tak silna, ze ked ju nebankovka obrala o celozivotne uspory, tak nevyronila ani jedinu slzu, zo dna na den dala vypoved v robote a odisla za pracou do zahranicia a nic, ale naozaj nic by jej psychiku nezlomilo, len sa jej z nevysvetlitelnych dovodov proste stali zle veci, o ktorych lekari povedali, ze je to psychoza, ale ona tie lieky nikdy nebrala (keby to bola naozaj psychoza, tak svojvolne vysadi lieky a do dvoch, troch dni je znovu na psychiatrii) az kym jej ista vestkyna neotvorila oci a nepovedala pravdu o tom, ako velmi jej zavistlive myslienky tejto osoby ublizili a odporucila, aby sa s nou prestala kontaktovat a aby ju vymazala zo svojho zivota, lebo len pod touto podmienkou uz psychiatria nikdy nebude. Odkedy sa tak stalo, dotycna osoba ma pokoj od zdravotnych, financnych a inych problemov. Vraj sa to nazyva cierna magia, aj ked ja ezoterike nerozumiem a ani sa nechcem do nej miesat. Najlepsie je byt tichy a nenapadny, byt mudry a hrat sa na hlupeho, byt bohaty a hrat sa na chudobneho, byt stastny a hrat sa na nestastneho, byt zdravy a hrat sa na choreho, len aby clovek v takychto ludoch nevzbudzoval zavist. Nedavat prilis najavo pred ludmi pocity stastia z cohokolvek, nechat si ich pre seba a tesit sa zo stastia a uspechov iba za dverami svojho bytu. Zostat radsej uzavrety. Ist sice do spolocnosti, ale radsej sa naucit 100 vtipov a tie dokola stale rozpravat, rozpravat o telke o radiu, o casopisoch a o knihach, proste o comkolvek, len nie o sebe.
Ako ja.. dobrá duša čo pomôže a aj tak si tá \"zlá\" zakaždým a ludia s tebou hrajú špinavú hru, akoby takýto svet takých ludí nechcel.. mám pocit že tu nepatríme pomaly. Aspon podakovanie alebo nieco, malá vďaka od tohoto sveta. Nedávno som nad tým presne premýšľala, ked ma znova nehnevala nespravodlivosť - asi by bolo lepšie niektoré veci proste nechat tak, ved viac sa darí tým čo postúpajú po hlavách iných :-/ a smutné je o to viac že ma niekedy dokonca mrzí že taká byť nedokážem.
Treba skúšať aby nejako bolo hlavne, ja som sa naučila už trochu použit aj to slovo NIE, problém je že ma to potom štve
