Ahojte. Chcem sa spytat, ci aj vy mate skusenost s tym, ze vase dobre skutky a umysly sa obratia proti vam. Mne sa to stava asi dost casto a uz som z toho smutna. Ak niekomu pomozem, obracia sa to proti mne. Priklad: mali sme v praci zadanu ulohu spolu s kolegynou. Jej vklad bol to, ze sme si pri kave povedali nase predstavy. Stale sa nemala k cinu, tak som sa do toho pustila a fakt som makala na tom. Pri prezentacii ma verejne zhodila, ze som jej ukradla napad a chcem sa presadit na jej ukor. Nezmohla som sa ani na slovo, kedze nerada chodim do konfliktu. Iny priklad : kazi sa nam casto tlaciaren, naucila som sa to opravit. Ked sa to niekomu pokazilo, vzdy som ochotne prisla a dala to dokopy. Na porade, ked sa riesila technika, tak som povedala, ze by sa mala objednat nova. Kolegyna hned na to povedala, ze vzdy ked som pri nej ja, tak sa pokazi. Takychto pripadov mam kopu. Je to fakt tak, ze ked ste mily, ludia to obratia proti vam? Este aj bezdomovkyna mi vynadala, ked som jej ponukla makovy zavin pri vychode z obchodu. Pritom pytala odo mna peniaze na jedlo. Mam si fakt nikoho nevsimat?
Pre dobrotu na zobrotu?
Ozaj, existuju nejake "univerzalne" asertivne odpovede? Nemyslim, dat niekoho totalne dolu... Z toho by som mala mindraky. Ale skor vymedenie nejakych hranic.
Multilevel, ako si nasla psychologa? Mam trochu zabrany sa na nieco take odvazit. ja si skor riesim veci v sebe akoby som sa niekomu zalovala a tak. Vlastne na tomto fore riesim nieco takto prvy krat. Ani som necakala, ze mi tolko ludi bude pomahat :-) Vztah k sebe? Ja si v zasade nevycitam, snazim sa riesit zivot v ramci moznosti a nejakych zasad. Realne mam svoje uspechy... Problem mam v tom, ze sa davam do polohy, ze ich bagatelizujem... Myslim, ze by sa niekto mohol pri mne citit menejcenne alebo tak. Tak radsej vyzdvihnem prednosti inych... Asi to mam z domu. Uz dom pisala ako to u nas je... Ci ?
Asertivne spravanie si mozes nacvicit aj so psychologom. Aspon ja som s tym svojim pred mnohymi rokmi na tuto temu kecala a pekne mi poradil. A neboj sa, nikto si nepomysli, ze ti preplo. Pretoze sa naucis reagovat a odpovedat tak, ze to nebude zniet akoby si prave spadla z jablone...Mozno niekto nebude chapat, kde sa v tebe berie ta odvaha, to, ze si odmietnes kakat na hlavu a manipulovat so sebou. Ale neboj, to bude len docasny stav.
Ako si na tom so sebavedomim? Mas sa rada? Co si myslis o sebe samej? Nepodcenujes sa len tak nahodou? Musis mat uctu sama k sebe, az potom ju budu mat ini ludia. Vsetko zvladnes, len to chce cas :)
Ivi, dik za link. super. Budem mat vecer zabavu :-)
Slobodna, tak vies co mam na mysli... Agnes, ako si zacala? Ja na jednej strane rada pomozem, ale ptm ma mrzi ak to niekto zneuziva a neviem to zastavit. Tiez nechcem aby si odrazu ludia mysleli, ze mi preplo. ked sa budem spravat uplne inak. Odporucas nejake knihy? O kurze som rozmyslala, ale hambila by som sa tam ist riesit taketo veci :-/
tevulik: Práve pre toto nežijem na SK a ani žiť nechcem. Lebo na Slovensku je to jednoducho tak, mne to tu práve kvôli tomuto nevyhovovalo a neskutočne ma to ubíjalo - ako tu ľudia riešia hlúposti a podkopávajú všetko dobré a úspešné a potom sa čudujú že Slovensko je tam kde je a smeruje ešte do väčšej. To nie je v politike, to je jednoducho v ľuďoch na Sk.
tevulik asertivitu sa treba ucit, neda sa to zo dna na den. ja sa to tiez ucim, takze ta plne chapem. ono to asi suvisi nielen s typom osobnosti, ale hlavne s vychovou. mna vychovavali tak, ze som nikdy nemohla rozhodovat ani sama za seba v ziadnych veciach, dolezitych ani nedolezitych, proste co povedali rodicia to muselo byt, ked som nechcela, tak ma zbili a bolo. clovek sa potom automaticky boji s niekym nesuhlasit, niekoho odmietnut, lebo to, co zazil v detstve je v nom uz tak hlboko zakorenene, ze sa toho neda tak lahko zbavit. ale da sa to naucit, da sa naucit zmyslat inak, len ako som uz hovorila, neda sa to zo dna na den a treba na sebe dlhodobo pracovat. Su aj kurzy asertivity, ja som na takom nebola a potom su aj knihy, tych je kopa. Treba zacat pomaly, v mensich a nedolezitych veciach, ked uz tie bez problemov zvladnes, tak pritvrdzovat. Asertivita nie je o hadani sa, je to o tom, ako si nenechat srat na hlavu a ako tu uz bolo povedane, ako poslat niekoho do prdele tak, ze ho tym neurazis.
Zrejme posobis ako slusna ale slaba osoba. Neslusni ludia to zeuzivaju, s tym nic nenarobis. Nemusis sa s nimi kamararit.
Nacitaj si o asertivite, obrane proti manipulaciam.
Bud si vedoma svojej ceny.
Pridavam namatkou vytiahnuty link k motivacii a tam si pozri aj dalsie.
www.youtube.com
Dakujem za nazory a dobre rady. V niecom sa mi otvorili oci. Naprikla v tom, ze v ludoch niekedy dobre ciny vyvolavaju agresivitu. Mozno im to ukaze, ze sa da konat aj inak a to ich hneva. Ja chcem vytvarat okolo seba pozitivne prostredie, nestazovat sa, chcem prinasat optimizmus tam kde mozno nie je. Bola som na stazi v USA a tam sa ludia s ktorymi som sa stretla spravali podobne. Viem, ze mozno mali tazke chvile, ale tam sa pesimizmus a podobne veci jednoducho nenosili. Ludia ocenovali snahu, ochotu v praci a podobne, tak isto ako uznavali ludi, ktori mali uspech. U nas je to, aspon v mojom okoli trochu inak. :( Ja sa neviem dlho hnevat a preto niektori, isto nie vsetci, mi povedia veci, ktore by inym nepovedali. Chcela by som vediet mozno bojovat viac za seba, byt asertivna, ale...
Tvoj problém nevidím v tvojom pomáhaní, ale v tvojej asi prílišnej dobrote, ktorá u niektorých primitívnejších jedincov vyvoláva agresivitu.
