Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Zmiešaná úzkostne - depresívna a hraničná porucha osobnosti

Príspevok v téme: Zmiešaná úzkostne - depresívna a hraničná porucha osobnosti
niektotaky

Takže.. pravdepodobne to bude rozhádzané, pretože to píšem spontánne čo ma napadne a chcem sa s niekým o tento problém podeliť. Mám 17 rokov a už od mojich približne 12-tich rokov ma trápi problém, ktorý je pre mňa akoby nemožný vyriešiť.

Sebapoškodzovanie. Neustále doteraz mám takú \"potrebu\" alebo ako to nazvať si ublížiť. Neviem si povedať, aby som prestala a keď si to poviem, aj napriek tomu si ublížim. Mrzí ma to, pretože mám neskutočne veľa jaziev, ktoré by som bola najradšej ak by neboli. Najmä tie psychické.

Nechuť žiť. Taká neskutočná nechuť žiť. Proste tu nemám chuť byť, cítim sa akoby som tu nepatrila, akoby ostatní ľudia nežili a ja som jediná žijúca bytosť na planéte.

Vzťah s kamarátmi alebo partnerom mi nikdy nevydrží dlho a väčšinou je to moja vina. Bojím sa, že ma opustia a nechajú samú v tomto hnusnom svete plnom idiotov (nič v zlom), že tu ostanem sama a nikdy si nenájdem takých kamarátov/priateľa ako sú/je on/oni.
Čo robím zle? Asi to bude to, že chcem vidieť, či im na mne záleží tak ako mne na nich a začnem byť k ním nepríjemná, nahnevám sa na nich za každú maličkosť a akoby ich od seba vzďaľujem, pritom opak je pravdou. Chcem, aby plakali, kľačali predo mnou aby som ich neodohnala zo svojho života (hahaha, kto na tomto svete taký je, že?) .. a nakoniec odídu oni sami. Lenže celkom vtipné na tom všetko je ešte aj to, že aj keď chcem, aby odišli a oni sa pomaly vzďaľujú, až si nakoniec povedia \"kašlem na teba\" , tak ja im začnem vyčítať, že som vedela, že odídu a podobne.
Ďalšia vec je táto.. keď mám náladu sa hádať, tak sa pohádam (kto nie?), ale ja nepoznám mieru. Neviem to zastaviť, kydám zo seba vety, ktoré by som nikdy nepovedala, ale ja si to neuvedomujem a prelievam pohárik trpezlivosti toho človeka, čo sa s ním hádam a baví ma to.
Ďalej keď so mnou niekto nesúhlasí, tak ja chytám až kŕče a snažím sa mu povedať prečo to, čo si myslím ja je správne, prečo on nemá pravdu .. a ak náhodou so mnou súhlasí a prizná si chybu, tak ho pravdepodobne vysmejem za to aký je hlupák.
Opäť ďalej buď človeka totálne milujem, ale stačí aby povedal jedno zlé slovo a už ho neznášam, chcem sa mu pomstiť tým, že sa naňho ani nepozriem, ale nepoviem mu čo sa stalo. Dodrbkal moje ego, nech si trpí.

Lenže aj keď to tak nevyzerá, ja som neskutočne citlivá. Toto chovanie je akoby moja ulita, do ktorej sa skryjem pred sklamaním z niekoho. Neviem to vysvetliť, je to ťažké vysvetliť.
Zo začiatku kamarátstva sa chovám ako zlatúšik, viem že si ma ľudia obľúbia, mám takú schopnosť aby si ma ľudia obľúbili.. ale automaticky, keď sa raz zle zachovajú alebo inak ako by sa mali, začnem sa chovať zle, chcem aby to ľutovali a podobne..
Ďalej hľadám sympatie od ostatných ľudí, nechcem si to priznať ale ja CHCEM, aby ma ľutovali. Chcem, aby mi povedali, aká som silná, keď tým všetkým prechádzam a podobne. Chcem byť stále v centre ich pozornosti. Chcem, aby stále počúvali mňa, veci o mne.

Neznášam sa.

V noci som nemohla spávať (spávala som tak 3 hodinky) a v noci som sa budila na to, že som videla niekoho stáť pri mojej posteli, počula som rôzne zvuky a cítila ako ma škrtí.

Cez deň ma trápia pocity prenasledovania a cítim sa byť ohrozená každým a jedným, pretože ľudia sú takí.

^ Toto všetko som opísala mojej mame a ona sa so mnou vydala na cestu za pedopsychiatričkou a tá mi napísala diagnózu, ktorú som spomínala už v nadpise a dala mi liek Anafranil (AD) a Lexaurin (neuroleptikum alebo oblbovák, všade o tom hovoria inak, tak kto sa v tom má vyznať) .. lenže Anafranil vo mne vyvolal neskutočnú zúrivosť, mala som záchvaty, v ktorých som sa skoro zabila a opakovali sa každý deň.. nebola som to proste ja.
Po čase som sa stihla pokúsiť aj pár krát o samovraždu, ktorá mi ako ste si pravdepodobne všimli, nevyšla.

Teraz sa snažím žiť bez liekov, ale neviem, necítim sa, že by som robila nejaký extra veľký pokrok a pokiaľ by tu bol niekto, kto by mi vedel poradiť čo mám robiť.. Rada si pozriem rady..

Ďakujem.

otto

Tu je každá rada drahá, ale skús...

Pozri si:

orgo-net.blogspot.sk spinovani-vody-jednoducha-prevratna.html

A skús použivať túto radu.

Hraničiarka

To je dobre,ze mas aspon tu pracu,ak by aj nahodou prepustali,tak nevesaj hlavu...vzdy sa najde riesenie. Poznam tie myslienky...citis len absolutne prazdno a nic ta nedokaze naplnit,citis neskutocnu vnutornu bolest a smrt sa javi ako najlepsie a najmenej bolestive riesenie. Bojujem s tym denne. Ty mas kolko rokov a kedy ti to zistili?

annemary

hraničiarka- vdaka za info. Mam prácu a ta ma drzi pri zivote, ale je to hrozne- koncom mesiaca je to neiste a hrozi prepustenie takze je to tazke.
Mám HPO a depresiu stredne tazky stupen a chcela som vediet ze kedy budem v tom tazkom lebo ja to neviem posudit- ale nechce sa mi absolutne nic, a myslim na smrt kazdy den

Hraničiarka

annemary, mam pocit, ze uvazujes podobne ako ja pred rokom. Chces vsetky svoje problemy zvalit na chorobu a popri tom sa lutovat...ver mi,tadial cesta nevedie. Nie je spravne riesenie vybrat si tu najlahsiu unikovu cestu, zacni bojovat! Mozno sa ti moje rady teraz nepacia...ale casom na to prides aj sama. Ja sa ti len snazim pomoct skratit cas hladania toho spravneho riesenia.

Hraničiarka

Ja mam HPO spojenu so stredne tazkou depresiou, nespavostou a k tomu adaptacne poruchy...ver mi,da sa na tom pracovat. Zalezi len od teba, ci chces aby bolo horsie alebo lepsie, musis sa prekonat a zostat aktivna aj ked sa ti nechce. Napr. ja som zacala chodit 1x tyzdenne na psychoterapiu a je to skvele, som iny clovek....nasla som si po 2 rokoch lutovania sa pracu, aj ked sa mi vrcholne nechcelo, mam predsa invalidny, tak naco by som sla do prace...ale ver tomu,ze byt medzi ludmi pomaha. Prides na ine myslienky, nebudes sa tolko pozorovat a zrazu sa pristihnes, ze ti je o cosi lepsie :-) fakt to funguje....treba len najst spravneho cloveka, ktory ta bude motivovat a podporovat. Pre mna je to moja psychologicka.

Hraničiarka

vtedy uz nebudes uvazovat nad tym,ci mas depresiu alebo nie...nebudes chciet vobec zit, budes mysliet len na jedine-na smrt. Nebudes schopna vstat z postele niekolko tyzdnov, nebudes schopna sa umyt,najest...budes len spat alebo lezat,skratka totalne mimo.

annemary

Hraniciarka- no ale mam aj depresiu stredne tazky stupen- ako budem vediet ze som sa dostala do tazkej depresie? vopred dakujem

Hraničiarka

Ahoj annemary,

elektrošoky neliečia príčinu poruchy osobnosti. Hraničná porucha osobnosti nie je duševná choroba, ale narušenie osobnosti zapríčinené okolnosťami, prostredím v akom vyrastáš a prežité traumy a pod.

Elektrošovy sa používajú pri halucináciách(schizofrénia) alebo pri veľmi ťažkej depresii.

Poruchu osobnosti dokážeš zmierniť jedina psychoterapiou. Treba sa naučiť zvládať svoje emócie a zaužívané vzorce správania...toto je jediná cesta + môžeš to podporiť liekmi podľa závažnosti a potreby

Textová Inzercia

Stop suchej a olupujúcej sa pokožke!

Vyskúšajte novú kozmetickú masť Psoricol s výťažkami z rastliny Yucca Shidigera.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Zmiešaná úzkostne - depresívna a hraničná porucha osobnosti - Fórum - ZDRAVIE.sk