Milovať srdcom či rozumom?

dajla Dnes 14:45 - muza zenies do nadcasov, tomu sa samozrejme nechce. A ty sama robis nadcasy.... ?

A kto sposobil tie existencne problemy - muz, ci ty ?

Ahoj jajus 678

Pacia sa mi a dakujem za vsetky prispevky vsetkych uzivatelov, radost citat tolko rozmanitych skusenosti.

Myslim, ze oddelit srdce od rozumu je ako odelit lavu ruku od pravej.

Mne osobne sa paci ako Bozi syn vravel ze je fajn mat rad Boha : milujte Boha svojou dusou, myslou, telom.

Laska k telu je vlastne dnes najbeznejsia partnerska laska, fyzicka krasa.
Laska k mysli je vlastne lasku k spravaniu, povahe, hodnotam, mysleniu.
Laska k dusi sa slovami opisat nedat, je to vyssia uroven pocitu a chemie (motyliky v brusku ^^ ?), kedy prosto citis ze toho druheho cloveka mas rada, ale nemas na to dovod, slovnu argumentaciu, jednoducho 6.ty zmysel.

Myslim, ze je lasku je dobre realizovat z duse, mysel a telo. Naopak tomu vravime plytky vztah, lebo moze mat veeelmi silnu uroven napr. tela, ale nemame radi mysel toho cloveka...alebo mame velmi radi jeho povahu, ale nie telo...

Mne osobne pride laska nie ako separacia, ale ako celistvy komplex urovni vztahov. Kazde oddelenie (hocicoho) - sposobuje oddelnie. Je preto blbost sa snazit nieco oddelit a maximalizovat to (potom vznikaju nasledky typu : Ved cely den zarabam peniaze kvoli tebe, ako ma nemoze mat rada ved sa o svoju postavu dost staram, nerozumiem co jej vadi na tolkom rozpravani, ved sa len snazim o otvorenost..atd atd...staraju sa o 1 stranku a ostatne ignoruju, lebo si myslia ze su menej dolezite).

Hold zit vyrovnany zivot po vsetkych strankach je krasny prud vsetkej energie.

Ale ako citam, ty sa chces rozhodnut ci zostat s rozumum s priatelom alebo so srdcom s novym znamym.
Cim vacsie rozhodnutie, tym viac by som poprosil Boha o to, ktora moznost je lepsia do buducna. Buducnost nepoznas ani dusou, ani myslou ani telom...buducnost pozna len nas pan, ak chces vediet ako je lepsie sa rozhodnut, popros ho. Ja som dokonca v situacii, kedy mi bolo takmer uplne jasne co mam spravit v kariere posluchol Boha, isiel som uplne inou cestou, ale uz po 4 mesiacoch som videl ako rychlo sa z ruzovej cesty stala jama levova (veru som rad, ze pocuvam mudrejsich (a najmudrejsieho najradsej ^^)). Nemusis si robit starosti, popros Boha a ver.

V tvojej situacii zneuju obe moznosti fajn, zial buducnost je, aj bude zahada. Ale cim dlhsie zijem, tak sitacie typu \\\\\\\'\\\\\\\'mam co jest ale nebavi ma\\\\\\\" by som radsej vymenil za sitaciu \\\\\\\"neviem sice co budem jest, ale hlavne ze ma bavi zivot\\\\\\\".

Myslim, ze palivo zivota je radost, nasleduj preto radost.

Vela lasky a radosti Ti prajem jajus 678.

Mal som byvalu kolegynu, ktora sa vydala z rozumu. Proste si vykalkulovala, ze prave ten konkretny chlap bude dobry otec, dobry manzel, ze s nim bude zivot bezpecny. Aj sa za neho vydala, mali spolu dve deti, svojim sposobom ho mala rada, aspon to vsetko tak vyzeralo. A potom odrazu jedneho dna sa bezhlavo zamilovala do skaredeho slobodneho uchyla. Bolo to uplne nepochopitelne a rozum v tom momente bol v cudu. Vsetci sme jej dohovarali, ale bolo to silnejsie ako ona. Narobila si kopu hanby, doprosovala sa ho, ale aj tak ju nechcel. Po case sa spamatala a sama nemohla uverit, ze sa mohla zblaznit do takeho chmula. Ale to poblaznenie jej trvalo asi dva roky. Podla mna sa jej to stalo preto, lebo predtym nikdy do nikoho zalubena nebola, ani do svojho muza, preto ten nahly cit nedokazala zvladnut, lebo s tym nemala skusenosti.
Som toho nazoru, ze clovek si lasku prezit musi, bez nej je ten zivot akysi prazdnejsi. Ale do manzelstva by mal ist aj so stipkou rozumu. Inak moze padnut na nos.Dlhodoby vztah je vazna vec, tam sa iba s laskou dlho nevydrzi, zvlast ked sa partner ukaze ako komplikovana volba.

ja som sa tiež vydávala z lásky...a teraz po 17r,som zistila,že z lásky sa žiť nedá...a tak sa trápim a bojujem s existenčnými problémami,lebo môj muž je darebák a robiť sa mu príliš nechce...nadčasy robiť nebude a tak.,..teraz by som stavila na "rozum",len keby som ho mala aj pred 17rokmi

podľa mna do vztahu sa z rozumom a ani srdcom íst neda treba skúsiť štastie človek ta musí niečím zaujať alebo očariť jednoducho ak to nevyskúšaš nezistíš buď si sadneťe alebo nie samozrejme netreba mať velké očakávania,možno to neskôr prerastie do vážneho vztahu ale ak bdeš mať velké oči a niečo sa poserie utiahneš sa a budeš sa báť nadviazať nový vztah. sklamaní bude ešte veľa nehaj všetkému voľný priebeh

toto min príde od teba ako kalkulovanie ... stavať sa takto špekulatívne k láske a vzťahu k mužovi to je veľmi chladné, aj neperspektívne ...

... ja byť mužom tak by som si dávala na také ženy pozor, pretože rozum síce má byť vyvážený s citom ale v nefalšovanej,úprimnej láske sa nedá takto uvažovať ..

dnes akoby niektorí už ani nedokázali milovať spontánne v slobode, zo vštekým čo k tomu patrí ..citová vášeň,i tá zamilovanosť - v konečnom dôsledku vytvára také endorfíny ktoré rozhodne stoja za to:)

mám za to že v našej spoločnosti akoby už ľudia nešli do vzťahu z lásky,ktorá by mala byť hlavným dôvodom ale z rôznych iných - mater.zabezpečenie,postavenie,či už len z pocitu či starchu zo samoty a čo ja viem prečo ešte - smutné, a preto sa veľa manželstiev rozpadá - to čo na začiatku do vzťahu vložili sa im po niekoľkých rokoch vracia

Nina super si to napisala

90 percent rozum, 10 percent srdce. Vyhneš sa tak sklamaniu, utrpeniu, využívaniu a ponižovaniu zo strany muža/mužov.
Vrhať sa do vzťahov a lásky s niekým, s kým to nevyzerá reálne je len cesta k zbytočnému trápeniu. Tak isto ako udržovanie vzťahov, ktoré nemajú budúcnosť. V dnešnej dobe proste treba používať hlavne rozum a srdce nechať bokom nech to znie akokoľvek chladne a vypočítavo, ale keď sa budeš trápiť kvôli láske tak to nikoho nebude zaujímať a ty si budeš trieskať hlavu, že si nepočúvla rozum, tak to býva. Vtedy ti zrazu budú hovoriť aby si premýšľala a aby si sa pozbierala a nikoho nebude zaujímať tvoje ,,ubolené srdiečko.´´ Takže jednoznačne rozum. Chlapi tiež ,,milujú´´ prevažne rozumom a ešte aj niečím iným, takže zbytočne do toho dávať priveľa citov a komplikovať si tým život.

mojpohlad to presne vystihol... s tymto pristupom som isla do mojho vztahu... spoznala som cloveka, ktory sa mi nie len pacil fyzicky, ale aj ako clovek... velmi som obdivovala jeho charakterove vlastnosti, jeho pohlad na zivot, mali sme toho plno spolocneho... citila som, ako sa moja laska k nemu zvacsuje
planovali sme spolocnu buducnost a vsetko bolo idealne, aj ked sme sa videli dostatocne realne, bez ruzovych okuliarov a rozum mi hovoril, ze mam pokracovat
ale niekoho som stretla...cloveka, ktory absolutne nebol moj typ, ale aj tak ma na nom nieco zaujalo
nemali sme toho az tak vela spolocneho, co sa tyka zalub, skor sme sa zhodli v tom, co chceme do buducna
ale rozum mi hovoril, ze mam zostat pri priatelovi, hoci srdce ma tahalo k tomu druhemu
preto som sa nevedela rozhodnut, co je lepsie...pocuvat rozum a mat istotu pri priatelovi, s ktorym si uplne vyhovujeme, alebo ist za niekym, s kym sa k sebe az tak nehodime, ale moje srdce mi hovori opak
tiez mam pocit, ze ak pojdem za tym druhym, casom to budem velmi lutovat
ale neoplati sa vyskusat vztah s niekym inym, ku komu ma taha srdce?

Ja neviem, ale zaujimava cesta moze byt urcite aj to, ked cloveka na zaciatku beries neutralne a casom ho spoznavas viac a viac. Postupne si zacnes uvedomovat, ze si toho druheho po castiach zacinas oblubovat. A pokial pridu aj pocity ked ti je vlastne aj prijemne ked sa ta ten druhy dotkne, alebo objime a zacinas citit aj nejaku malu iskru vasne ktora prameni z vnutra, tak je to asi signal ze sa zacina rodit nieco silnejsie a tendenciou bude skor, ze tieto prijemne pocity budu casom rast, nez aby opadli ako to byva pri povrchovej zamilovanosti, ked druheho vlastne vobec nepoznas.