Konečne som sa dokázala od neho odpojiť

...Po 7 rokoch,peknych,ale aj naozaj krutých chvil s priatelom som konecne dokazala odpojit sa,teda rozist sa s niekym koho som mooooc milovala,ale tym ako sa spraval obcas raz ,dva krat do roka sa vo mne nieco lamalo,az sa zlomilo,sice som jeho prehresky vzdy odpustila,zabudnut som nedokazala jednym slovom nicilo to vztah.Teraz som uz 3 mesiace sama,a on stale prosi o dalsiu sancu,vraj uz poslednu,slubuje mozne aj nemozne ako vzdy,problem je v tom,ze ja mu uz neverim a okrem toho som zistila,ze napriek tomu,ze mi chyba a je mi za nim smutno,som psychicky ovela kludnejsia,dokazem uz aj lepsie zaspat aj,ked este stale to nie je ono,v com je problem,ja neviem ci je to uz len lutost,lebo z tych sprav citim a vidim,ze trpi a nechcem aby to tak bolo,ale ja uz sa tiez do tych starych kolaji nechcem vratit,je to asi lutost preco ma sem tam napadne,este mu tu sancu dam? a hned na to,si odpoviem,ale ako mu ju mozem dat,ked si uz ani nahodou neviem predstavit,ze by som sa s nim mala milovat.Je to tazke,nechcem aby trpel,ale ani ja uz nechcem,Vas nazor dat mu este sancu?ked si neviem predstavit intimnosti,Dakujem za Vas nazor