Ako dlho vás trápi, ked sa vám stane nejaký trapas?

Príspevok v téme: Ako dlho vás trápi, ked sa vám stane nejaký trapas?
Trrapas

Ahojte. Dnes som bola v škole a stal sa mi hrozný trapas. Vždy ked čítam nejakú svoju prácu, tak sa mi trochu trasú ruky.

Všimla som si, že vždy ked čítam o niečom, čo mám rada alebo o osobe, kt. zvlášť obdivujem, alebo ked chcem podať čo najlepšiu odpoveď, tak sa mi hrozne trasú ruky - vyzerá to ako keby som s tým papierom, z ktorého to čítam, zvádzala súboj.

Minule som čítala o mojom obľúbenom spevákovi a začali sa mi tie ruky hrozne, ale že hrozne triasť. Mala som šťastie, že som mala hrubý zošit, tak to bolo aspoň tým tlmené.

A presne toto sa mi stalo dnes. Lenže už som nemala hrubý zošit, ale len jednu A4. Bolo to o stvorení sveta, človeka a vesmíru. Keďže som veriaca, tak som išla čítať svoj názor, kt. bol o Bohu, kt. samozrejme obdivujem a mám rada. V triede mám väčšinu ateistov, kt. už od prvej chvíle ako som sa postavila zo stoličky mali arogantné poznámky, čo ma ale neodradilo.

Vnútri som nebola vôbec nervózna, ani hlas sa mi vôbec netriasol, bola som hrdá, že idem povedať niečo o Bohu, len tie ruky ma vôbec neposlúchali. Bolo to trápne a bolo mi z toho aj smutno, že si nedokážem obhájiť svoju vieru a názor bez trapasu. Skončilo to tak, že učiteľka ma posadila za katedru a čítala som to odtiaľ.

Okrem toho, hocikedy ked sa mi stane trapas, ma to dosť dlho trápi. Ako ste na tom vy?

Prosím Vás, existuje niečo ako prekonať tento zlozvyk s trasúcimi sa rukami?

Ďakujem za odpovede

bella21

titon, Boh stvoril krásny svet, bez smrti, bolesti, choroby. Až keď človek povedal Bohu nie, prišlo do sveta a života človeka utrpenie. Čo iné sa mohlo stať, keď povieš nie láske a darcovi života? Len to, že sa obrátiš k smrti. Titon, obviňuješ nesprávneho. Že vraj skončíme v pekle? Kto to povedal? Nikto netúži viac ako Boh, aby sme skončili s Ním v nebi.

titon

to co si napisala ze vraj boha velmi obdivujes ma dorazilo ved boh stvoril tento odporny svet lebo sa nudil alebo co a my sa tu musime trapit a este vraj skoncime po smrti v pekle a ty to vraj obdivujes no takych ako ty ja asi fakt nikdy nepochopim.

ivobrick

Mne sa tiez trasu ruky od malicka, a vidno to bud ked ukazem niekomu ze drzim ruku s vystretymi prstami pred nim alebo papier alebo aj telefon.

Niekedy viac niekedy menej, aj teraz sa mi napr. trasie iba prostrednik :D

Kazdopadne ked sa ma pytali alebo pytaju preco sa mi tak trasu ruky (nie niesom nervozny ani nic podobne) tak odvetim ze to mam s toho ze vela pijem.

Kazdy ostane ze WTF? ved chodis na aute (praca) a o to ide. Spravim si s toho srandu a dalej neriesim. Poviem ze neviem preco sa mi trasu ruky.. furt sa mi trasu. Dalej to uz nikto neriesi..

Ak sa ti niekto posmieva v skole tak ja na tvojom mieste by som odvetil ze; Keby si vypil tolko co ja, ani by si tu nestal.. co tam po dakom traseni. (kazdy vie ze ozrata do skoly nepojdes).
Alebo to proste ignoruj.

_meno

Ahoj Trrapas

Choroba je predzsvest liecenia. To, ze chces lepsie obhajovat svoj nazor znamena, ze to chces robit.
Co citis nie su vycitky pre pritomnost, prave naopak - je to snaha zlepsit ju.

Castokrat mame tremu, ked chceme nieco robit ale nevieme : trema je dobra, vnasa do nas zodpovednost.

Velkost tremy je zvacsa priamo umerna velkosti pripravy: ak si napr. tu svoju A4 doma precitas v hlave, potom si ju precitas nahlas, potom ju precitas rodine .... je tvoja treeeema velmi malicka - uz je to skor naopak, nie zeby trema sa snazila ukoncit situaciu, prave naopak, v danej situacii si rada.

Najvacsi priatel, rovnako aj najvacsi nepriatel kazdeho cloveka v zivote, je on sam: Clovek, co chce byt hudobnikom, cim viac sa na trening kasle, tym vacsiu tremu ma (citi, ze by "mal" a nerobi, oddaluje). A zase ked trenuje vela, tremu ma velmi malinku, tesi sa ako na trening tak aj na vystupenie.

Strach/trema je obranny mechanizmus, ktory treba poucuvat .. lebo huka len vtedy ked treba, inak je ticho :)

Vela stastia a sebavedomia Trrapas :)

Trrapas

No, ja som maturantka a na výšku sa ešte len chystám, to bude teda "sranda" :D

Verila som sebe, aj svojím názorom. Po 4 rokoch som sa naučila trochu tú trému odbúravať. Vnútri sa už necítim nervózna, ani sa mi už netrasieva hlas. Len tie ruky ma vôbec neposlúchali a nerozumela som tomu, lebo vnútri som cítila radosť a pokoj.

Lenže ako vravím, ak čítam tému, kt. je moja "srdcová záležitosť" tak som asi úplne mimo, príliš dojatá alebo čo.

Každopádne ďakujem za radu :) Asi máš pravdu, niekedy beriem isté veci až príliš vážne.

Slobodna

Si trémistka ale väčšina ľudí má problém s verejnými prejavmi, tiež som ich mala až kým som sa na výške nemusela postaviť za katedru a prečítať vlastný projekt pred celou sálou :) ak veríš sebe, svojim názorom a svojej práci, vykašli sa na druhých. Dala si do toho všetko a ľudia majú právo odmietnuť to. Ale to neznamená, že si zlá, len im nesadli tvoje názory. Je to skvelý spôsob oprieť sa pri tom o stôl alebo už o spomínanú katedru ak máš problémy s rukami.
Každá sláva trvá maximálne 5 minút, rovnako aj trapas. Nauč sa na tom smiať a nič si z toho nerobiť, neboj sa o chvíľu sa ten trapas stane niekomu inému a obvykle tomu, kto sa najviac smial ;)