Mam ako ludska bytost buducnost?

Príspevok v téme: Mam ako ludska bytost buducnost?
raptor25

Zacal by som takto. Nemal som dobre detstvo. Pocas svojho detstva som zazival takmer denno-denne strach. Dovod bol ten, ze tatko bol alkoholik. Byval casto opity a aj sem-tam agresivny. Nie ze by ma bil, ale nadaval a vyhrazal sa mame, aj v style, ze ju zabije. Som z troch surodencov, ja som najmladsi. Brat so sestrou sa osamostatnovali postupne, sestra sa vydala, brat chodil na fusky do zahranicia, mal frajerku, ale byvaval aj doma. Najviac sa to zacalo stupnovat, ked som bol asi siedmak na zakladnej. Viacej pitia, takmer kazdu nedelu hadky. Zacal som mavat rozne zaludocne problemy, ako keby zlcnikove zachvaty. Pripisoval som to jedlu, ktore som zjedol den predtym, ale teraz spatne si myslim, ze to bolo zo stresu a strachu. Do stvrtej triedy na zakladnej som sa v noci pomocoval.
Pri vychove som mal aj dobry vzor, mama sa o nas starala a vychovavala nas, ako sa len dalo. Nepochopim preco sa nerozviedla, pretoze stale sme zili aj v tom zlom.
Teraz zijem s mamou uz len sam. Rodicia nie su rozvedeni, tatko zije na rodicovskom dome. Ano mohol by som si povedat, ze nastal klud. Ale zial tak to nie je. Mama sa rozprava sama so sebou. Kazdy den nieco riesi, riesi ludi, ktori jej ublizili niekedy v zivote, aj ked je to 20, 30 rokov stara vec. Alebo riesi, ktore sa jej nepacia napr. na jej neveste. Ona ked sa rozprava sama so sebou, tak vytahuje taketo veci. Vela krat si aj domysla. Obcas sa rozprava nahlas, ako keby kricala. Vela krat aj nadava pritom. Nakolko so mnou spava v jednej izbe, tak sa niekedy zobudim ako ona nespi a rozprava sa.
Trapi ma to. Uz sme jej aj so sestrou hovorili nech s tym prestane, ci je normalna.
Mam priatelku, ktora je moja spriaznena dusa. Som na nu dost naviazany. Aspon ona je moje take svetielko. Moc ju ku nam nevodievam (1-2x tyzdenne), lebo nechcem aby zazila ako sa mama rozprava, i ked som sa jej uz o tom zdoveril. Mama vacsinou sedi pri nas, ale ked ide niekam inam do miestnosti, tak spozorniem, ci si nahodou nemrmle a ked nieco zacujem tam sa vytratim rychlo za nou, a vtedy prestane. Ked som s nou zacinal chodit, vtedy este takto u nas byval. A ked bola u nas, vzdy som bol v strachu ci nepride opity a nebude robit bordel. Nemam ani moc kamaratov, len dvoch takych dobrych. Si pamatam, ako sa ma priatelka este v zaciatkoch pytala, kedy ju zoznamim s kamaratmi mojimi. Pravdupovediac, bolo mi to trapne, lebo som nemal skoro nikoho. Neratam spoluziacky/spoluziakov, s ktorymi som obcas isiel von. Tych dvoch kamaratov nevodim si ich domov. Nikdy som si ani domov nevodil kamaratov (ani na zakladnej ani na strednej a ani teraz), z obavy, ze uvidia ako to u nas funguje. Teraz by som ich aj mohol, ale ked sa ta mama rozprava so sebou (mali sme tu raz technika na internet a nieco si mrmlala v kuchyni, tak som ju musel napominat,nech prestane). Ja uz som bol u kazdeho z nich, dokonca jednemu chodim tak "pravidelne" a uz mi je to aj trapne, ze ho nezavolam.
Ked niekedy oslavujeme, a mam trosku vypite, vie ma obcas chytit smutna nalada, ktora sa tyka mojho detstva, mojho zivota. Viem si aj poplakat. Vacsinou si tuto moju naladu odnasa priatelka, pretoze som v tej chvili s nou. Neviem sa s tym asi nejak vnutorne vyrovnat. Trapi ma to. Trapi ma to ake som mal detstvo, ze ani poriadne kamaratov nemam, ze mama je sama a rozprava sa so sebou.
Ma to zmysel? Mam ako ludska bytost nejaku buducnost? Co ak ma postretne tiez podobny osud? Chcel by som mat peknu harmonicku rodinu, vychovavat deti, dat im to, co som nemal ja, aby mali pekne detstvo...

ivobrick

Prestan rozmyslat nad sprostostami typu; Ma to zmysel? Mam ako ludska bytost nejaku buducnost? Co ak ma postretne tiez podobny osud?

Nechapem preco by ta mal postretnut podobny osud, ked ty sam si ho vytvaras.

Nezi v minulosti, zi v pritomnosti, a rozmyslaj co bude.

Kde a ako si zohnat pracu/skolu/byvanie, potom detiska atdd.. Tym dosiahnes to co chces: peknu harmonicku rodinu, vychovavat deti, dat im to, co som nemal ja, aby mali pekne detstvo...