Ahojte, mám 20 rokov a ešte nikdy som sa necítila tak sama. Už to pretrváva vyše pol roka a stále sa to zhoršuje. Nikdy som nebola typ človeka, ktorý má veľa priateľov, vždy mi stačilo pár najbližších. Tí ma poznali takú aká v skutočnosti som, a cítila som sa pri nich uvoľnene. Problém nastal keď som mala 14 rokov. Po prvýkrát som sa zaľúbila, láska to bola tak silná, že pretrvala 6 rokov. Pred pár mesiacmi sme sa však rozišli a on prerušil kontakt. Až teraz som si uvedomila, že som počas tých 6 rokov robila stále dookola tú istú chybu. Trávili sme spolu až príliš veľa času, boli sme stále spolu, nikdy som nechodila von s inými ľuďmi a on takisto. Boli sme jeden druhému najlepším priateľom. Prišla som domov zo školy a až do večera sme boli spolu a tešili sa na to ako zajtra budeme robiť presne to isté. Zničila som si takto všetky priateľstvá, ktoré som dovtedy nadobudla. A teraz neviem, čo ďalej. Nemám nikoho na koho sa môžem obrátiť. Nikoho, kto by ma vypočul. Prišla som totiž o svojho jediného priateľa. Stratila som všetku chuť do života, len prežívam zo dňa na deň. Situácia je pre mňa o to horšia, že už ani nežijem s rodičmi ale presťahovala som sa do Bratislavy. Nikoho tu nemám a vrátiť naspäť sa nemôžem.
Som sama
Ja sa tiez citim osamela,pritom mam nejakych priatelov,no po rozchode s mojim byvalym pred dvoma rokmi nikomu neverim. Dokonca aj najblizsej rodine. Stale citam,ze cas vsetko vylieci,ale uz tomu prestavam verit. Preziva to niekto podobne?Myslim,ze by mi to pomohlo,lebo sa citim ako cudacka.
Samota predsa nie je nič výhradne negatívne. Má veľa pozitív - človek môže robiť čo chce, ísť kam chce, nemusí sa nikomu spovedať.
Samozrejme, že sú chvíle, keď na človeka doľahne aj keď je obklopený ľuďmi. Niektorí sa cítia sami napriek tomu, že majú rodinu, priateľov, partnera ale jednoducho im chýba akási spriaznená duša.
Vivi ja som zazil podobnu situaciu,bol som s priatelkou 4 roky potom sme sa rozisli a odvtedy som sam,moj zivot sa sklada z toho,ze rano vstanem idem do prace (niekedy som tam aj dlhsie nez treba,aby som bol aspon trochu medzi ludmi s kolegami a tak) pridem domov a som stale zavrety v izbe sam.Neviem co sa somnov stalo,ale po pravde zvykol som si na zivot samotara,spravil som si zo samoty kamaratku.Ja byvam tiez v BA,ale ja tu byvam cely zivot.Neviem moc co ti poradit,skus si najst nejaky konicek,alebo si zvyknut na tu samotu.Ak chces kludne mi napis mozme pokecat
ahoj vivi neskutocne....ako keby som tvoj prispevok pisala ja.takisto ako ty sa casto citim sama a to aj ked mam priatela.ak chces popisat moj nick je salma112@azet.sk papa
aj mne :(
ahoj, tiez prezivam nieco podobne,napriek tomu ze byvam s rodicmi a mam vela znamych, tak nemam ziadneho blizkeho priatela..s priatelkou sme sa rozisli po 2 rokoch a citim sa velmi osamely...tiez robim tu chybu, ze som vzdy stale len s nou a boli sme tiez stale spolu a asi sa ma najedla a prestalo ju to bavit..bohuzial je mlada a chybaju jej žúrky a zazitky s priatelmi a ja som zasa doplatil na to, ze si vyberam mlade partnerky,..teraz neviem co mam robit,nic ma nebavi..je mi nanic
viem ake to je ,ten pocit,prezivam to iste,rozisla som sa s priatelom po 8 rokoch chodenia,je to tazke ked si spomeniem co sme vsetko spolu prezili a ja som mu lahostajna,aj ked som dala koniec ja,lebo si ma nevazil,ale aj tak ho stale milujem..je to hrozne ,vzdala som sa vsetkych kamaratov a teraz len lutujem..zmenila som sa kvoli nemu a teraz neviem najst cestu k sebe :(..verim ze cas vsetko vyriesi,ale teraz zaciatok velmi boli..vies ak clovek miluje tak miluje a ked to neni obetovane ,tak to boli..aspon v mojom pripade..osem rokov je osem rokov a teraz nemam odvahu si najst kamaratov a zavolat tym co som prerusila kontakt.zivot je boj ..
co robis? chodis do skoly ? do akej?
nejake zaluby ?
Ahoj keď chceš môžme sa spoznať ..asi viem dosď dobre , čím prechádzaš..ale uvidíš všetko zlé je na niečo dobré..nemáš na seba mail?
