Sú moje menšie potreby zlúčiteľné s existenciou lasky k partnerke?

Príspevok v téme: Sú moje menšie potreby zlúčiteľné s existenciou lasky k partnerke?
Marek_

Ako to vlastne v tomto je? Mám strašný bordel v tom. Niekto sa chce dlho objímať, bozkávať, maznať, tráviť spolu väčšinu dňa, a čo ak to niekto tak nechce? Čo to znamená?

Vždy som si myslel že aký som romantik, že ako budem neskonale milovať svoju partnerku až si ju nájdem. Našiel som ju, teda ona mňa, no od samého začiatku som mal pochybnosti o mojich citoch. Ona totiž tak prejavovala čo ku mne cíti, ako som vyššie opísal, stále chcela so mnou byť a robiť to všetko, no mne to bývalo skôr nepríjemné a po chvíle som už nechcel. Časom sa mi to aj začínalo páčiť, ale nie toľko moc. Začal som preto o sebe pochybovať, že ju neľúbim, alebo že dokonca vôbec neviem ľúbiť. Pričom vždy som túžil po tom že už prvá partnerka bude moja životná. Chcela byť so mnou najradšej aj každý deň, no mne sa až tak veľmi cestovávať 30km za ňou nechcelo, rád som si robil svoje veci na ktoré som obyčajne potreboval dosť času, a s ňou sa stretal treba len cez víkendy.
Aj pri predstave jednoznačnej zaľúbenosti si neviem predstaviť aký to má zmysel robiť dlhšie než pár sekúnd, hore spomenuté činnosti. Je mi to príjemné a rád to robím len vo veľmi menšom množstve, a treba radšej častejšie a krátko než dlho a menej často.

Neviem jej preto ani bez pochybnosti o samom sebe povedať, že ju milujem, a ja nedokážem vysloviť niečo čo tak naozaj necítim. No dokážem sa neskutočne spochybniť, neverím ani svojim citom, bojím sa že som sa tak zmagoril že si už nedokážem v ničom veriť.

Na druhú stranu, Sme spolu rok, prepáčil som jej neveru, jej psychické problémy ktoré robili niekedy zo vzťahu peklo a aj tak som zostal, pretože som nebol schopný byť bez nej, predstava že mám o ňu prísť, že už nebudeme spolu, je pre mňa zdrvujúca, nevidím bez nej zmysel v mojom živote. Toto vždy prichádza keď hrozí že o ňu prídem, vtedy cítim akú ma veľkú hodnotu pre mňa. A to je aj teraz...
A keď je všetko ok sme spolu, vtedy mám prítomné tie pochybnosti že ju ľúbim, a neviem či to nie je tým že sám si to robím, pochybnosťami z odlišných potrieb nás dvoch.

Sme veľmi rozdielni, je iná než po akej som túžil, no zistil som pri nej že to čo mi nesedí na nej nie je tak podstatné, že sú to nepodstatné maličkosti pri predstave že mám byť bez nej. Zároveň máme veľa podobného a hlavne to, že chceme byť jeden pre druhého čo najlepší. Aj po roku je tam z oboch strán tá istá snaha. Znamená to niečo či nič?
Rozídeme sa, a v druhom vzťahu zistím, že som taký istý, že moje potreby sú tak ako to bolo v prvom, a že ten rozchod s prvým dievčaťom v mojom živote bol zbytočný. Či?
Sorry za dĺžku.

0vecka

akoze na nic? sak to poukazuje na to ze bud si invalid alebo ju mas na haku...

inaq podla mna sa noplati ostavat v takom vztahu len ta to brzdi...

Marek_

flourettinne:
Och to je presne ono no :/ Takže jemu si už o tom tiež povedala hej? Je koniec?
Ja môjmu prípad ešte neviem tak jednoznačne povedať že to už nemá význam, lebo pomerne často mi je s ňou fajn, tento víkend tiež... Hovoríme si že sme len kamaráti, no taký bližší (kamarátstvo s výhodami by som to nenazval), obaja máme z toho radosť keď môžme byť spolu, raz za čas, aj sa zas túliť... Iba že keď to je už dlhšie ako napr. teraz cez víkend prespala u mňa 2 noci (nič nebolo) tak som sa proste venoval skoro nonstop len spoločným aktivitám a ničomu svojmu, tak to som už začínal pociťovať že ma tie moje veci volajú... a už som si tak začínal priať byť zas na čas sám. (vždy som si myslel že s priateľkou budeme všetko robievať spoločne, preto ma toto vo vzťahu vystrašilo, a pochyboval som o nás)
I keď sa v podstate chceme, do vzťahu sa akosi nepúšťame, neviem ako to má ona, ale ja už akosi nechcem. Môže to byť preto že mám strach, z tej viazanosti, že zase zlyhám a ublížim jej, po niekoľký krát. No viem aj že ani takto ako to je, nám to nemôže dlho vydržať. Je to také státie na polceste, a stále sme veľmi žiarliví, jeden voči druhému.

Deria: Áno ona je môj prvý a aj prvý sexuálny vzťah. Viem kam tým mieriš

0vecka: Sorry že budem nepríjemný, díky za cyklistické výpočty, ale tie mi sú na dve veci.

0vecka

lol ze 30km je daleko... saq to je taka hodinka na biku sviznym tempom... dajme tomu ze za 1.5h musis byt u nej...

Deria

Marek, myslim, ze ju nelubis a nie je to ta prava. Mas strach, ze ju stratis, lebo ti je s nou dobre a uz ste spolu zvyknuti ale laska to podla mna nie je. Dost dolezite by bolo vediet, ci je to tvoj prvy sexualny vztah.

flourettinne

Marek, som na tom rovnako, presne vsetko co pises sedi na mna. Tiez mam priatela vyse dvoch rokov a presne rovnake pocity, vobec ma nepritahuje...viem ze to uz nema ziadny vyznam ale tiez sa bojim ze potom si uvedomim co som mala lebo ma vela kvalit...aj ked neustale myslim na to ze mam na viac a tiez ho stale porovnavam s ostatnymi... tiez cche byt so mnou stale, pisat si stale, volat si stale, kazdu cinnost spolu tulit sa vkuse a ja mam proste svoj rezim svoje zaluby ktore ma niekedy robia stastnejsou ako on sam...a som fakt cela stastna ked mi oznami ze dnes sa neuvidime mam nieco...sme asi bud ludia ktori potrebuju menej telesneho kontaktu a prejavovania citov...alebo sme nenasli este toho praveho...pritom ja som si tiez vzdy myslela ze ked sa zalubim tak nebudem moct bez toho cloveka byt...tiez je to moj prvy vztah...prve mesiace to mozno tak bolo ze som s nimi chcela byt ale teraz uz vobec... tiez chceme po rozideni ostat kamarati aby to pre neho nebol taky sok...snad s dalsimi to vyjde zelam vela stastia :)

Marek_

pán 3 botky, tak tak, v tomto vzťahu som zistil že veci nie sú také jednoznačné ako sa mi zdalo, veľmi mi klesla dôveru vo svoje názory, pocity. Nedokážem si byť už ničím istý.
Platonické lásky... to je už dosť dávno za mnou, je to veľa rokov dozadu, pamätám si tie pocity zo základky, čo je hodne dávno, až tak strašne veľa ich nebolo, niekoľko... Mával som priveľký rešpekt pred babami a priveľa hanblivosti na to aby som niečo skúsil. Aj neopetovanú lásku som tam zažíval jasné. Dôvod otázky?

Slobodna: malo by to byť jasné z môjho príspevku, ja ju chcem, len ako som písal na začiatku, mával som často pochybnosti keď som ju mal.
Nuž je mladá, nadpriemerne inteligentná, ale tiež zisťujem že čo sa týka vzťahov nemá ešte jasno, niekedy spraví blbosť, je to zrejme prirodzené, snažím sa ju udržiavať na správnej ceste.
Keď sme spolu ako kamaráti, je to lepšie, uvoľnenejšie, menej strachu, a zabávame sa ešte viac...
Tak sme teraz, kamaráti. Potrebuje sa zbaviť závislosti na mne a zamerať sa na povinnosti, neviem či to pôjde keď budem pri nej ako kamarát, zatiaľ to však nevyzerá najhoršie.

Slobodna

Marek, už v tom mám hokej aj ja. Tak chceš ju alebo nie????!!!!
Nehnevaj sa, nech je akokoľvek vyspelá a kočka, so 17-tkou??? Neviem si predstaviť, že by som mala niečo riešiť so 17-ročným, preboha!

...

hej, i pre mna je to velke rozcarovanie, ked uz clvoek nemoze verit ani vlastnym citom - zariadit sa podla nich....ved ono je v istej chvili vsekto celkom jasne....a potom zasa nie, respektive celkom ine prezivanie a (ne)tuzenie.

Marek_

a aj tak bude mať mnoho dočinenia s porovnávaním s mojou budúcou bývalou :D viem aký majú dopad tieto veci na mňa, minulosť z hlavy nie som schopný pustiť, preto som chcel mať prvý vzťah úspešný, lebo viem čo príde ak nie.