Sú moje menšie potreby zlúčiteľné s existenciou lasky k partnerke?

Príspevok v téme: Sú moje menšie potreby zlúčiteľné s existenciou lasky k partnerke?
Marek_

Ako to vlastne v tomto je? Mám strašný bordel v tom. Niekto sa chce dlho objímať, bozkávať, maznať, tráviť spolu väčšinu dňa, a čo ak to niekto tak nechce? Čo to znamená?

Vždy som si myslel že aký som romantik, že ako budem neskonale milovať svoju partnerku až si ju nájdem. Našiel som ju, teda ona mňa, no od samého začiatku som mal pochybnosti o mojich citoch. Ona totiž tak prejavovala čo ku mne cíti, ako som vyššie opísal, stále chcela so mnou byť a robiť to všetko, no mne to bývalo skôr nepríjemné a po chvíle som už nechcel. Časom sa mi to aj začínalo páčiť, ale nie toľko moc. Začal som preto o sebe pochybovať, že ju neľúbim, alebo že dokonca vôbec neviem ľúbiť. Pričom vždy som túžil po tom že už prvá partnerka bude moja životná. Chcela byť so mnou najradšej aj každý deň, no mne sa až tak veľmi cestovávať 30km za ňou nechcelo, rád som si robil svoje veci na ktoré som obyčajne potreboval dosť času, a s ňou sa stretal treba len cez víkendy.
Aj pri predstave jednoznačnej zaľúbenosti si neviem predstaviť aký to má zmysel robiť dlhšie než pár sekúnd, hore spomenuté činnosti. Je mi to príjemné a rád to robím len vo veľmi menšom množstve, a treba radšej častejšie a krátko než dlho a menej často.

Neviem jej preto ani bez pochybnosti o samom sebe povedať, že ju milujem, a ja nedokážem vysloviť niečo čo tak naozaj necítim. No dokážem sa neskutočne spochybniť, neverím ani svojim citom, bojím sa že som sa tak zmagoril že si už nedokážem v ničom veriť.

Na druhú stranu, Sme spolu rok, prepáčil som jej neveru, jej psychické problémy ktoré robili niekedy zo vzťahu peklo a aj tak som zostal, pretože som nebol schopný byť bez nej, predstava že mám o ňu prísť, že už nebudeme spolu, je pre mňa zdrvujúca, nevidím bez nej zmysel v mojom živote. Toto vždy prichádza keď hrozí že o ňu prídem, vtedy cítim akú ma veľkú hodnotu pre mňa. A to je aj teraz...
A keď je všetko ok sme spolu, vtedy mám prítomné tie pochybnosti že ju ľúbim, a neviem či to nie je tým že sám si to robím, pochybnosťami z odlišných potrieb nás dvoch.

Sme veľmi rozdielni, je iná než po akej som túžil, no zistil som pri nej že to čo mi nesedí na nej nie je tak podstatné, že sú to nepodstatné maličkosti pri predstave že mám byť bez nej. Zároveň máme veľa podobného a hlavne to, že chceme byť jeden pre druhého čo najlepší. Aj po roku je tam z oboch strán tá istá snaha. Znamená to niečo či nič?
Rozídeme sa, a v druhom vzťahu zistím, že som taký istý, že moje potreby sú tak ako to bolo v prvom, a že ten rozchod s prvým dievčaťom v mojom živote bol zbytočný. Či?
Sorry za dĺžku.

Agnes989

Ouha, medzi vami je prilis velky vekovy rozdiel, hoci aj taketo vztahy mozu fungovat, ale skor neskor, teda ked bude mat muz 40 a zena 30, alebo 50 a 40. Ale medzi vami je vekova priepast uz z toho dovodu, ze ona je este nevyburene decko, ty si uz davno dospely muz, za chvilu mas 30. To si si nemohol najst radsej seberovnu? Tazko sa to medzi vami bude nejak korigovat, ked sme obaja evidentne mentalne uplne inde. Ona teba nechape, ty ju nechapes, okrem toho si si vybral zvlastnu zienku, pardon, dievcatko co ta uz v 16-tich rokoch podvadza. Moc si sa k nej prilepil len preto ze je prva, osobne si myslim, ze vam to prilis dlho nevydrzi hlavne preto, ze ona je este totalne nevyzreta. Ako sice su aj pary co su spolu od 14-stky a idu spolu celym zivotom, ale v tom pripade obaja vedia co chcu a na svoj vek su uz vtedy velmi vyspely a nechovaju sa ako pubertaci odtrhnuti z retaze. Ona je nevyzreta ale to vacsina dievcat v jej veku, nevie co chce, raz chce to raz ono. A chce si uzivat zivot, ty ju nezastavis, skor ci neskor ta opusti. Skus sa potom poobzerat po vyzretejsej partnerke.

Slobodna

salalala možno mu vyhovuje, rozumej našiel takú akú chcel. Vek nehrá až takú rolu aj keď sú tu možné rozdiely v chápaní a prejavovaní lásky.

salalalalala

nejako mi zlyhava matematika. ty mas 28 rokov, ona 17. Ste spolu rok. To ta ako 16 rocna uz aj podviest stihla? aka sikula. Za to ty si do 27 rokov nemal ziadnu priatelku? Neviem, ona este v podstate dieta, ty uz dospely muz a trases sa, ked si predstavis, ze o nu prides. Zvlastne.

Slobodna

Musím v niečom so Sejlou súhlasiť. Vrátim sa k tomu príkladu z rodiny, ktorý som uviedla. Určite tam hrá rolu aj nízky vek partnerky. Dotyčná (nie tvoja) je vkuse na ňom nalepená, nikam nemôže ísť bez nej, robiť niečo bez nej, ona si bez neho nedokáže vyplniť čas atď. To je závislosť a nie láska. Nehnevaj sa Marek ale tiež si myslím, že ťa nemiluje - podľa správania aj podľa nevery. Možno si odťažitý práve preto, že ťa už podviedla a bojíš sa znovu tie city prejaviť.
Ja som síce nie vkuse zakvačená na partnerovi ale sem tam sa rada pomojkám, zas nie som úplne chladná. No svojho chlapa by som nikdy nepodviedla, nikdy som to ani neurobila a to už mám dosť rokov a dosť vzťahov za sebou.

Sejla

nečítala som príspevky, ale láska je jedna vec, závislosť druhá. Podľa mňa sa moc zaoberáš sám sebou a vlastnými citmi a si si moc istý, že ona ťa miluje. Never tomu, že keď sa chce žena vkuse mojkať, znamená to že ťa strašne žere a miluje. Veď ťa podviedla, nečudujem sa teda že máš pochybnosti čo k nej cítiš.

Slobodna

Nemyslím si hneď tú prvú vetu z tvojho predchádzajúceho príspevku.
No a bolo to u teba vždy takto? Predpokladám, že ona nie je tvoja prvá priateľka. Cítil a správal si sa rovnako aj v predchádzajúcich vzťahoch? Ty si nie si celkom istý tým či ju ľúbiš alebo nie? To predsa musíš vedieť, cítiť, je jedno ako svoju lásku prejavuješ. To s tým čo naozaj cítiš nemá až tak veľa spoločné.

Marek_

Slobodna čo si nemyslíš? Máš to tak nie?
Napísal som že ona má z toho pocit že ju neľúbim, "že sa niečo deje". A teraz zase vážne uvažuje nad rozchodom, pre naše dobro, hoc cíti ku mne strašne veľa a dosť bola na mne doposiaľ závislá. Ale dlho tu sú tie pochybnosti o nás.

Ja viem že to by sa malo spraviť, ale pri predstave že toto všetko vlastne možno ani neznamená že ju neľúbim, nechcem o ňu prísť zbytočne... kiež by som vedel nájsť istotu, že toto je moje moje normálne prejavovanie lásky alebo nie.

Slobodna

oooo Marek, ďakujem ale nemyslím si to :)
Pozri, v rodine mám podobný prípad - muž chladnejší, odmeranejší a žena vrúcnejšia, tiež veľký vekový rozdiel. Zatiaľ im to v pohode funguje, aj keď sa všetci čudujeme. Neviem či si to písal, prepáč, nemám čas čítať všetko, či to vadí len tebe alebo aj priateľke?

Marek_

Slobodná: viem že ty vieš čo píšeš, tvoj názor tu má veľkú hodnotu. Ak to aj ty tak máš, tak to asi niečo znamená...

Clementine: hej aj nad takou otázkou som sa pozastavil, a predstava že nájdem takú čo by tie veci potrebovala asi v takej miere ako ja, vo mne vyvoláva pocit žeby som sa bál či ma naozaj ľúbi :D Aj to som tým myslel, že aj to "zlé" mi nakoniec pripadá akože to tak má byť a iné by mi vadilo viacej než toto. Ja som rád že to je takto, to čo mi vadí je skôr nepríjemný pocit a strach z toho, že ona bude mať z toho taký pocit že ju neľúbim, pritom to je preto že len nemám rád až toľké množstvo toho.
Ja som schopný spochybniť všetko, som veľmi podozrievavý, aj sám voči sebe.

ivana456: vekový rozdiel je veľký, ja 28 ona 17, aj to môže byť príčinou iných očakávaní. Tak len mať pochopenie...

Agnes: Je pravda, z mojej strany to má práve opačný spád, teraz ku nej cítim viac než na začiatku. A čo sa týka otázok že prečo nechcem o ňu prísť, tam je podľa mňa prirodzené že je aj obava z toho že takú už nenájdem, bez toho to podľa mňa nemá nikto.

Agnes989

Tak hlavne na zaciatku vztahu zvykne byt potreba byt spolu stale, nepohnut sa od seba, maznat sa a tak. Ale stava sa aj, ze vztah zacne relativne vlazne a potom prerastie pomalsie do lasky, hoci nejaka spalujuca laska to nikdy nebude. Ty si ujasni, ci o nu nechces prist preto, ze sa bojis, ze lepsiu uz nenajdes a ostanes sam, alebo preto, ze ju mas rad, lubis ju, chces byt s nou. Mozno ju lubis, len proste nie velkou spalujucou laskou. Podla mna si uplne normalny a nic na tebe nie je divne. Chlapi su casto taki vlaznejsi.